Typy a charakter medzinárodných vzťahov, nositele a faktory ich rozvoja

Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Typy a charakter medzinárodných vzťahov, nositele a faktory ich rozvoja

1. Úvaha

Charakterizovať medzinárodné vzťahy je veľmi zložité ako z hľadiska sociálno-ekonomického, tak aj spoločensko-vedného. Veľmi zaujímavým faktorom, ktorý vystupuje do popredia je psychológia ľudí a ich psychická subjektívna zainteresovanosť v tejto problematike.


1.1 Ľudia a medzinárodné vzťahy

Každý jednotlivec sa v prvom rade orientuje len na vlastné uspokojenie a nevníma medzinárodné vzťahy v konkrétnych súvislostiach vzhľadom na to, pretože sa ho bytostne nedotýkajú. Obyčajný človek má svoje problémy a zaujíma sa nanajvýš o domácu politiku. V prípade, kedy sa vyskytne globálny problém, ktorý môže alebo eventuálne bude ovplyvňovať jeho život a životné podmienky, vtedy si človek uvedomí potrebu nejakej inštitúcie, ktorá by riešila tieto novovyskytnuté problémy, ale hlavne inštitúciu, ktorá by ich vedela predpokladať s časovým intervalom možného výskytu a v prípade vyskytnutia sa problému by vedela zaujať okamžité stanovisko. V tomto prípade vychádzam zo svojich všeobecných skúseností. Pravdou ostáva, že ľudia veľmi radi prenechávajú zodpovednosť tým vyvoleným, aby sa sami nemuseli znepokojovať. Rozhodnutie o našom vstupe do EÚ či do NATO môžu ľudia podporiť alebo ignorovať. Je to však na politikoch ako volených zástupcov ľudu, aby konali správne, efektívne, so zameraním svojich krokov do budúcnosti. 1.2 Dôležitosť medzinárodných zoskupení pre SR

Slovensko je malá krajina uprostred Európy, ktorá ničím nevyniká z hľadiska hospodárstva. Žije tu malý počet obyvateľov v porovnaní s ostatnými štátmi či už vyspelej alebo menej vyspelej Európy. Keďže však nie sme ničím výnimoční, musíme sa dostať do integračného zoskupenia ostatných národov, aby nám dokázali pomôcť a zároveň pomôžeme aj my im. Neustále platí, a hlavne v politike, ruka ruku myje. Ono to vyznieva veľmi jednoducho, ale splniť požiadavky na vstup do integračného zoskupenia je veľmi náročné, pretože tu vplývajú také faktory ako sú čas, financie a spolupráca. Pre nás, Slovensko, je veľmi dôležité, aby sme niekam patrili. Nedokážeme sa v podstate postarať sami o seba a to ani nespomínam prípadné vyhlásenie výnimočného stavu. Nemáme ako štát dostatočné finančné prostriedky, nemáme dostatočné zdroje energie a naše nerastné suroviny nie sú hodné, aby sa o nich písalo vzhľadom na celosvetové meradlá. Iné dôvody tu nebudem uvádzať, pretože sú už všeobecne známe. Prispôsobovanie sa však politike a podmienkam Európskej únie predpokladá výskyt problémov, ktoré sa budú musieť riešiť.

Niekedy však nadobúdam pocit, že krajiny EÚ sa snažia zasahovať do hospodárstva štátu a nie práve regulérnymi spôsobmi. Krajiny, ktoré do tohto zoskupenia nepatria, sa musia podriaďovať vo všetkom veľkému „šéfovi“. Pozoruhodné však je, že tieto krajiny samozrejme majú svoje problémy, ktoré sa ale na verejnosti neriešia, ako „prešľapy“ krajín nepatriacich do zoskupenia. 1.3 Zoskupenie

V dnešnej dobe vládne všeobecnému životu politika zahrňujúca všetky oblasti existencie. Je pozoruhodné, že a priori sa uvádzajú dôvody pre jednoznačnosť zoskupenia ako rozvoj medzinárodnej ekonomickej a politickej spolupráce. V prvom rade sa však spomínajú „deduktívne“ opatrenia, ktoré pomáhajú najprv celku a potom až prichádza do úvahy jednotlivec. Zameranie sa na prosperitu všetkých je veľmi pekná myšlienka, ale nikdy sa nedá vyhovieť celku. Tí, čo rozhodujú o aktivitách týchto zoskupení, častokrát nehája záujmy jednotlivcov. To, čo sa snažím naznačiť, je ideálna teória spoločnosti, ktorá v podstate nejestvuje. Mnohí filozofovia sa snažili dôjsť k rozumnému záveru, kde by nik nebol poškodený, ale nie je to možné. Prvý zachovaný názor na štát vyslovil Konfucius, kde sa vyjadroval o ideálnom štáte, kde vládca ide príkladom. Platón si predstavoval na mieste vládcov filozofov, Aristoteles a jeho neskorší nasledovateľ Tomáš Akvinský zase panovníka s hlbokým mravným uvedomením, Lock bol liberálnejší, aby v 19.storočí všetkých šokoval Nietzsche so svojou nadradenosťou. Týmto som chcela poukázať na to, že ani jedna možnosť sa v skutočnosti neuplatnila. Azda len Nietscheova teória o nadčloveku, ktorá nepriamo vyvolala také nešťastné vyvrcholenie v dejinách ľudstva ako bola II.svetová vojna pod taktovkou Hitlera, nadšeného priaznivca Nietzscheho filozofických rozpráv. Na základe kauzálneho dôsledku nemožno vytvoriť ideálne zoskupenie, pretože: „ Každý z nás by chcel byť pánom, pokiaľ je to možné, všetkých ľudí, najradšej bohom.“ (Platonove Theago)


1.4 Dôsledky zoskupenia

Nebudem sa rozpisovať o hospodársko-politických dôsledkoch. Na prvom mieste stojí človek. Každý človek však potrebuje nejaké zoskupenie. V historickej vede je overený postup vývoja ľudskej samostatnosti, ktorej vyvrcholením je napokon vždy len a len chaos. Raz sú už dané pravidlá, aby sa dodržiavali, ale s úctou k osobnej slobode, ktorá je deklarovaná snáď všetkými ústavami sveta. V prílohe som uviedla článok o kozmopolitných Európanoch, ktorí popierajú svoju národnú kultúru. Práve tieto nadnárodné zoskupenia by mali byť garantom zachovania národnej kultúry jednotlivých krajín, pretože tým je každý národ výnimočný.

Pod pojmom zoskupenie sa však nemyslí zjednotenie všetkých kultúrnych tradícií do jednej jedinej zmiešanej formy. Je veľmi smutné, že pri príprave členských štátov na prijatie EURA - jednotnej európskej meny, sa na to pripravila aj mladá generácia Európanov. Rozhodla sa zmazať imaginárne hranice medzi jednotlivými štátmi a zatriediť sa medzi občanov zjednotenej Európy. Je možné riziko výskytu medzinárodných problémov medzi občanmi. Nastane čas, kedy sa budeme kastovať. Kto nebude s nami, bude proti nám. Možno sa mýlim, a bola by som tomu skutočne rada, ale čo keď.. 1.5 Zavedenie EURO

Jednotná európska mena členských štátov Európskej únie vošla do platnosti dňom 01.01.2002. Bankovky navrhol Robert Kalina, návrhár bankoviek Rakúskej národnej banky. Na bankovkách sú vyobrazené motívy otvorených brán a okien z rôznych slohových období. Mosty naznačujú komunikáciu medzi krajinami a spojenie s novými štátmi, ktoré sa chcú pripojiť. Konštrukcie zodpovedajú reálnym požiadavkám. Otvorenosť brán predstavuje pohľad do budúcnosti. Na nových bankovkách sa nevyskytujú žiadne tváre z dôvodu možnej diskriminácie národného povedomia. 1.6 Záver

V závere by som si dovolila upozorniť, že som vyjadrovala len a len vlastné názory, ktoré nemusia mať nič spoločné so skutočnosťou. Lepšie byť presvedčeným skeptikom, ako nevyliečeným optimistom. Možno to bude tým, že príliš málo viem o tejto problematike a správam sa len ako obyčajný konzument. Poznať pozadie sa však nepodarí každému, len tým zainteresovaným. A tak môžem len veriť, že to myslia s nami ľuďmi dobre.

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?