Pravek na Slovensku
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 14928×
Příbuzná témata
Pravek na Slovensku
Pravek na SlovenskuÚsvit človeka, Ranný Paleolit (25 mil. - 1 mil.)
Oddelenie človeka od ostatných zástupcov zvieracej ríše bol nesmierne pomalý a zložitý proces. Len zlomkovité poznanie vtedajšieho prostredia a jeho obyvateľov neumožňuje vytvoriť detailný obraz evolúcie od jedného z najstarších primátov - Purgatoria (65 mil. rokov) po človeka moderného typu Homo Sapiens Sapiens. Každý nový nález môže zmeniť naše nazeranie a posunúť nás o krok vpred. Ujasnenie si vlastného pôvodu patrí ku kľúčovým otázkam antropológie, preto je potrebné každému nálezu z tohto starého obdobia venovať maximálnu pozornosť. Aj na území Slovenska sa podarilo nájsť doklady existencie primátov (Anthropoidea) - najstarších prapredkov opíc, hominoidov i človeka. V Devínskej Novej Vsi, dnes mestskej časti Bratislavy, sa dodnes nachádza veľký vápencový kameňolom, zvyšok polostrovu v neogénneho mori. Počas prvej svetovej vojny sa našlo v Capfeho štrbine sedem kompletných kostier rodu PLIOPITHECUS, z čeľade Pliopithecidae (25 - 15 mil. rokov), pokladaného za predka gibonov a možno i ľudoopov. Dnes sú uložené vo viedenskom Natürhistorisches Museum. Z rovnakej lokality pochádzajú tri zuby DRYOPITHECA (16 - 9 mil. rokov). Dnes sa pripisujú druhu Sivapithecus Darwiny (14 - 10 mil. rokov), z ktorého pravdepodobne vznikol orangutan. Prvý rod, ktorý sa podľa názoru väčšiny bádateľov priamo podieľal na genéze neskoršieho rodu Homo bol rod RAMAPITHECUS (pred 14. mil. rokov). Jeho rozšírenie v strednej Európe potvrdzujú nálezy z okolia maďarského mesta Tatabánya. V roku 1951 sa v nováckej hnedouhoľnej bani našla kostra, ktorá údajne patrila samici s mláďaťom, geologický vek vrstvy pritom naznačuje, že mohlo ísť práve o Ramapitheca. Bohužiaľ, vedúci pracovníci sa obávali prerušenia prác a nesplnenia úloh prvej päťročnice. Trestuhodným spôsobom prikázali robotníkom nález zneškodniť a utajiť. Starý Paleolit (1 000 000 - 250 000 p.n.l.)
Typickým nástrojom tohoto obdobia je pästný klin. Vďaka činnosti amatérskych zberateľov sa podarilo tieto pamiatky nájsť na území Bratislavy, konkrétne na južných terasách Malých Karpát. Spadajú do jednej z ľadových dôb. Záver starého paleolitu reprezentujú na Slovensku artefakty vyrobené pritĺkacou technikou, kde produktom bol úštep, opracovaný do funkčnej podoby, v tomto období hrubé driapadlo. Nález rádiolaritového sekáča pochádza z Vyšných Ružbách, clactonské úštepy sa našli Hraničnej pri Hornáde - Seni a Čani.
Stratigraficky (následnosťou pôdnych vrstiev) dobre datované sú nálezy z Nového Mesta nad Váhom - Mnešíc, kde z odokrytého sprašového profilu pri ťažbe hliny pre bývalú tehelňu narazilo na úštep, datovaný do obdobia prelomu starého a stredného paleolitu - čo zodpovedá záveru doby medziľadovej Mindel - Riss, nazývanej Holstein. (250 000 p.n.l.). V tomto období žil HOMO ERECTUS. Homo Erectus mal viacero poddruhov – foriem. Od nás najbližšie kostrové pozostatky boli nájdené v Maďarsku a Nemecku. Na našom území sa našli pozostatky po činnosti Homo Erectus (Spiš, Nové Mesto nad Váhom). Stredný Paleolit (250 000 - 40 000 p.n.l.)
Na území Slovenska využil praveký človek teplé minerálne pramene, ktoré mu poskytli vhodné zimovisko. Postupným navrstvovaním z nich vznikli travertínové kopy. Najdôležitejšou z nich je dnes už skoro úplne vyťažená travertínová kopa v Gánovciach. Popri otlačkoch a výliatkoch tiel hadov, korytnačiek a súdobej flóry sa tu roku 1926 našiel výliatok ženskej lebečnej dutiny. Lokalita spadá na počiatok poslednej doby medziľadovej približne 120 000 p.n.l., zachovaný typ predstavuje veľmi primitívnu formu neandertálca. Z koryta Váhu pri Šali bola vybagrovaná čelová kosť ženy a 2 kosti iného jedinca, tentoraz predstavujúcich pokročilú /prechodnú/ formu neandertálca. Neandertálci predstavujú slepú vývojovú vetvu človeka. Z nálezov je zrejmé, že Neanderthálci už dokázali prejaviť ľudský súcit – solidaritu a máme už doložené prvé znaky náboženstva. Iné náleziská sú predovšetkým travertíny v Hôrke - Ondreji, Bojniciach III Hradnej priekope, Behárovciach, Bešeňovej, Hranovnici, ale aj jaskyňa Čertova pec pri Radošine, a sprašové lokality Banka a Mňešice. Industria zodpovedá drobnotvarej kultúre TAUBACHIEN. Počas starého a stredného Würmu (poslednej doby ľadovej) hustota lokalít stúpa, v Bojniciach - Prepoštskej jaskyni sa našli kamenné nástroje MOUSTIERSKEJ kultúry so silnou levalloiskou tradíciou. Typické sú šupinovo retušované driasadlá. Sídelná oikumena sa rozšírila do predtým neosídlených polôh (Záhorie - Kunov, Sobotište, Prievidza - Mariánsky vŕšok, Laborecká vrchovina), prvý krát človek prenikol do okolia Prešova, ale hľadanie vhodnej suroviny ho zaviedlo až k miestnym ložiskám limnokvarcitov pod Tatrami (Žiar). Mladý Paleolit (40 000 - 11 000 p.n.l.)
Mladý paleolit bol pôvodne vydelený ako obdobie, kedy sa stáva nositeľom nových archeologických kultúr človek moderného typu - Homo sapiens sapiens. Dnes, pri znalosti zložitosti otázky a nedostatku antropologického materiálu, kritériom je technologické zvládnutie suroviny novou mladopaleolitickou technikou - mäkkým otĺkačom, pričom v zásade ide o nový tvar industrie - čepeľ. Zručnejší človek však rozširuje paletu nástrojov i o škrabadlá, pílky, vrtáčiky, dlátka a nože.
Mladý paleolit začína na Slovensku prechodnou SZELETSKOU kultúrou, rozšírenou v Strednej Európe a celom povodí Dunaja. Nositeľmi jej staršej fázy mohli byť ešte neandertálci, mladšiu už bezpečne vytvoril Homo Sapiens Sapiens. Zo Slovenska pochádza unikátny nález - rytina na rebre z Veľkého Polačína (okres Trenčín), údajne znázorňujúca Mihuľu riečnu. Vzrastá i počet lokalít, zachytených povrchovými zbermi: Kunovo, Sobotište, Vlčkovce, Ivanovce - Skala, sprašové terasy pozdĺž stredného Považia. Výskum prebehol v jaskyniach Čertova pec pri Radošine, Deravá Skala pri Plaveckom Mikuláši, Domica pri obci Kečovo. Najvýznamnejšia je lokalita Moravany nad Váhom, poloha Dlhá. Podľa nej je pomenovaný charakteristický tvar listovitého hrotu ako typ Moravany - Dlhá. Dôležité sú aj nálezy kostených hrotov kopijí mladečského typu v mladšej, možno už aurignackej vrstve v jaskyni Deravá Skala. Východ Slovenska patril do sídelnej oikumeny megakultúry AURIGNACIEN, zaberajúcej priestory Blízkeho východu, Mezopotámie, Pričiernomoria, celej západnej a južnej Európy okrem Škandinávie, Balkánu a Karpatskej kotliny. Tomu zodpovedá aj široké časové rozpätie (42 000 - 22 000). Dôležitá je i kostená industria, predovšetkým hroty kopijí, staršie s rozštiepenou bázou, mladšie - tzv. mladečské. Nositeľom kultúry bol bezpečne Homo sapiens sapiens - jeho kostrové pozostatky z Mladečskej jaskyne (Morava) sú najstarším nálezom kostí človeka moderného typu v Európe. Na Slovensku poznáme náleziská z východnej časti. Tu možno rozlíšiť starý aurignacien, ktorý reprezentuje Hornádska aurignacká skupina; stredný aurignacien zastúpený lokalitami Barca I., Tibava a mladý aurignacien reprezentovaný Hornopotiskou aurignackou skupinou, kde už prevažujú čepele. Tá sa posúva i viac na sever a pozdĺž Torysy prechádza do Poľska. Neisté je jej rozšírenie na strednom Slovensku. Najvýznamnejšou paleolitickou kultúrou je na Slovensku GRAVETTIEN. Gravettský ľud lovil mamuty, zajace beláky, soby, polárne líšky, kone, luníky, rosomáky, vlky, levy, medvede, veľa vtákov i slimáky. V tomto období sa udiala prvá zmena odlišujúca psa od vlka - jeho chrup sa zmenil na cikcakovitý. Ľudia žili v tlupách, ktoré sa menili na rody. Vyskytovalo sa tu matrilineárne zriadenie rodov, čiže tu bol matriarchát. Ženy a muži si delili prácu, stavali si prístrešky, vyhľadávali jaskyne a skalné previsy Crô – Magnon (Cromagnonci), Dolní Věstenice, Považie, Východoslovenská nížina, Barca (pri Košiciach).
Sídlenie sa stabilizovalo minimálne počas zimy v dlhodobých, po niekoľko tisíc rokov používaných aglomeráciách, chaty mali približne kruhový pôdorys, priemer 5m. Jaskyne sa osídľovali iba prechodne, situácia v Deravej Skale naznačuje možnosť gravettskej chaty. Rozmnožuje sa umelecká aktivita v podobe venúš, iného figurálneho umenia, rytín, skalných malieb. Veľa dôkazov hovorí o dôležitej úlohe šamana vo vtedajšej spoločnosti. Bežné boli rôzne amulety. Hustota osídlenia stúpla a zaujali sa severnejšie oblasti. Zo západného Slovenska je množstvo lokalít, najdôležitejšie sú: Nemšová, Trenčianske Bohuslavice, Vlčkovce nad Váhom, Nitra, Svodín, Veľká Ves nad Ipľom a najdôležitejšia lokalita Moravany nad Váhom s nálezom venuše z mamutoviny. Na východnom Slovensku ide o lokalitu Cejkov, pozoruhodný nález kamenného červeno pomaľovaného idolu tvaru vulvy a rezby na kosti (tvár?); lokalita Kašov; lokalita Hrčeľ, Gánovce, Barca III, Slaninova jaskyňa- najst. gravettien v strednej Európe. Cromagnonskí ľudia (pomenovaní podľa prvého náleziska v kameňolome Crô-Magnon boli vynikajúci lovci. V tlupe pripravovali pasce dokonca mamutom, mohutným jaskynným medveďom a ďalšej veľkej zveri končiacej doby ľadovej. Ovládali už reč a mohli tak spoločne plánovať a loviť s oštepmi, kopijami a mohutnými kyjakmi, práve tak ako klásť pasce v podobe dôkladne zakrytých lapacích jám. Ich pracovné nástroje boli nielen početné a špecializované pre rôzne účely použitia, ale boli tiež precízne opracované. Ostrie oštepov, kamenné čepele nožov, kostené hroty harpún so spätnými zubami, perfektné pästné kliny, sekáče a ďalšie nástroje bol cromagnonský človek schopný optimálne zhotoviť cieleným otesávaním a štiepaním. Lovci sobov - a tvorcovia slávnych malieb v jaskyniach Altamira, Lascauix, Rouffignac, Les Trois Fréres - boli nositeľmi MAGDALENIENU. Zatiaľ najvýchodnejšími lokalitami sú jaskyne moravského krasu, i keď poza karpatský oblúk sa magdalénski lovci dostali až do východného Poľska. Preto treba overiť možnosť prieniku z týchto oblastí na východné Slovensko s jeho strategickými ložiskami obsidiánu. Rovnako kostená industria na lokalite Skalka pri Púchove naznačuje možnosť prieniku magdalenienu i na západné Slovensko so susednej Moravy. Pred vyrieknutím definitívneho záveru treba preskúmať i jaskyne Deravá Skala a Veľká Pec pri Prašníku. Na územiach nezaujatých magdalenskymi lovcami pokračoval Epigravettien. Neskorý Paleolit (11 000 - 8 200 p.n.l.)
Toto kratučké obdobie reprezentuje pokračovanie mladopaleolitickej tradície počas posledného chladnejšieho obdobia - štadiálu Dryas 3, ktorým končí pleistocén.
Z Poľska prenikla do Popradskej kotliny kultúra ŚWIDERIEN, jej staršia a stredná fáza sa zachytili na lokalite Veľký Slavkov. Mezolit (8 200 - 6 000 p.n.l.)
Na východe Slovenska (lokality Barca I, Dolná Streda) predstavuje mezolit potiská skupina kultúry TARDENOISIEN s tvarmi príbuznými obsidiánovej industrii duny Ciumeşti v Rumunsku. Na západnom Slovensko je to mladšia seredská skupina kultúry SAUVETERRIEN súdobej z azilienom. Industria geometrických tvarov dosahuje maximálnu mikrolitičnosť. Sídlisko bolo skúmané na pieskových dunách zvaných Mačianske vŕšky asi 4 km od Serede.
Neolit - mladšia doba kamenná (6 000 – 5 000)
V tomto období došlo k jednému z najväčších prevratov v dejinách ľudstva, preto hovoríme o neolitickej revolúcii. Ľudstvo prešlo od prisvojovacieho hospodárstva k výrobnému hospodárstvu (poľnohospodárstvo). Prvé poľné plodiny vysievané ľuďmi boli teda rôzne druhy pšenice a jačmeňa. Domestikované formy rastlín sa zreteľne odlišovali od divých foriem, u pšenice tak silne, že domestikované rastliny by už bez človeka nemohli existovať.
Divá pšenica má tú prirodzenú vlastnosť, že sa zrelé klasy lámu a zrná samé vypadávajú. S pomocou dlhej hrubej štetiny semená odlietajú ďaleko od materskej rastliny a po dopade sa pomerne pevne uchytia v pôde. Táto vlastnosť všetkých divoko rastúcich tráv garantuje samostatný rozmnožujúci mechanizmus. Čo je v prírode zmysluplným pochodom, bolo pre prvých zberačov nevýhodou, lebo objem žatvy bol zmenšovaný o vypadnuté zrná. Buď muselo byť zbierané už nezrelé obilie, alebo sa bolo treba zmieriť s veľkými stratami behom žatvy. Neolit rozdeľujeme na dve fázy:
· Predkeramická
· Keramická
Okolo roku 3000 pred Kr. v mestách Mezopotámie kvitlo spracovanie kovov. Prostredníctvo tzv. stratenej formy, hlinenej predlohy, sa človek učil zhotovovať komplikované kovové odliatky. Pridaním cínu do roztavenej medi vznikol bronz, ktorý sa ľahko odlieval a dal sa spracovať k výrobe tvrdých nástrojov. Okolo roku 5000 pred Kr. sa poľnohospodárstvo a príslušná duchovná kultúra šírila cez Grécko do strednej Európy. Tu sa nazýva podľa charakteristickej výzdoby nádob kultúra s lineárnou keramikou.
Vznikli osady jednak tzv. dedinského typu a jednak tzv. mestského typu. Stavali sa domy dlhé asi 40 m a široké 5 – 7 m.
Býval v ňom celý rod (u nás Komárno, Iža, Štúrovo).
Kultúry tej doby na Slovensku:
· Ľud kultúry s lineárnou keramikou
· Ľud kultúry so šnúrovou keramikou – Michalovce, Barca, Štúrovo
· Bukovohorská kultúra – jaskyňa Domica, Ardovo, Zvolen, Nitra – najväčšie neolitické pohrebisko u nás
Eneolit
Neskorá doba kamenná (3 000 – 2 000 rokov pred K.)
Táto doba býva nazývaná aj CHALKOLIT – medeno – kamenná
V tomto období už ľudia poznali niektoré kovy, ktoré sa dali ľahšie nájsť a opracovať (meď – výroba sekeromlatov, šperkov; zlato, striebro). Najvýznamnejší nález zlatých šperkov u nás – Tibava pri Michalovciach. Kultúry u nás:
· Kultúra lievikovitých pohárov
· Kultúra zvoncovitých pohárov
· Lengyelská, polgárska, bádenská kultúra.