Pravek

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 15553×

Příbuzná témata



Pravek

Najstaršie a najdlhšie obdobie v dejinách. Nemáme o ňom žiadne písomné pramene, preto nám všetky informácie poskytuje archeológia. Historická disciplína, ktorá ho skúma sa nazýva prehistória.
Pravek, síce najstaršie obdobie, objavili ľudia nakoniec. Pamiatky hmotnej kultúry- popolnice, hrnce, misky pripisovali škriatkom a iným rozprávkovým bytostiam. Až keď Európania objavili beznáme miesta v Amerike, Afrike, zistili, že domorodci pracujú s kamennými nástrojmi. Tak sa zrodila predstava o divošskej minulosti ľudstva, ktorú dejepisci nazvali pravekom.
Charakterizujeme ho ako obdobie vyčleňovania človeka z prírody, začalo približne pred 3 miliónmi rokov.

Tento proces významne ovplyvnili:
1. Prechod našich predkov z lesov na rovinu a s tým spojené zmeny v stavbe organizmu
2. Práca majúca najskôr náhodný, neskôr pravidelný charakter, ovplyvňujúca rozvoj mozgu
3. Život v kolektíve si vynútil vznik reči
4. Tepelne spracovaná potrava

Charakteristické znaky praveku:
Ř Spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov
Ř Nízka a pomaly vyvíjajúca sa spoločnosť
Ř Rovnosť (prirodzený stav)

Dve základné koncepcie vzniku sveta a človeka
a) Kreacionistická – svet a človeka stvoril Boh
b) Evolučná – Darwinova vývojová teória(1859) – život sa vyvíja z nižších foriem na vyššie, z jednoduchých na dokonalejšie ; po veľkom tresku dochádza k utváraniu vesmírnych telies a k vzniku najjednoduchších živočíchov, čoho svedectvom je vznik človeka
( Človek nepochádza z opice, ľudia a opice majú iba spoločných predkov)

Periodizácia praveku
Hoci v praveku iba pomaly dochádzalo k rozvoju spoločnosti predsa vznikla potreba rozčleniť ho na menšie obdobia.
a) Christian Jurgensen Thomsen rozdelil praveké predmety – pracovné nástroje podľa materiálu, a tým rozdelil pravek na tri doby:
Ř Kamennú, bronzovú, železnú
(to neskôr nestačilo – ďalšie delenie na staršiu, strednú, mladšiu)
b) Podľa stupňov rozvoja spoločnosti (spoločenskej organizácie)
Ř Obdobie vzniku, rozvoja, zániku pravekej spoločnosti
c) Podľa získavania hodnôt nevyhnutných k životu (spôsobu obživy)
Ř Obdobie koristníckeho (prisvojovacieho) hospodárstva - ľudia si prisvojovali to, čo v prírode nachádzali, čo im príroda poskytovala
Ř Obdobie produktívneho (výrobného) hospodárstva – ľudia už začali cieľavedome vyrábať to, čo potrebovali pre obživu
d) Podľa MORGANA a ENGELSA
Ř Obdobie divošstva, barbarstva a civilizácie



OBDOBIE PRISVOJOVACIEHO HOSPODÁRSTVA
DOBA KAMENNÁ – STARŠIA – PALEOLIT
(3mil. – 150tisíc pnl)
Na začiatku antropogenézy (= hominizácia = vývoj človeka), boli predkovia človeka rovnako ako ostatné živočíchy koristníkmi- prisvojovali si to, čo našli v prírode. I paleolit sa vnútorne členil:
1. Starší (3mil.- 250tis.pnl) – ľudskí predkovia žili v tlupách, používali prvé pracovné nástroje(sekáč, úštep),príležitostne oheň napr. z horiacich stromov zapálených bleskom, nevedeli ho vznietiť:
AUSTRALOPITEK, ktorému predchádzal PITEKANTROPUS-OPOČLOVEK a RAMAPITEKUS
HOMO HABILIS = ČLOVEK ZRUČNÝ
HOMO ERECTUS = ČLOVEK VZPRIAMENÝ už lovil veľké zvieratá, čo si vyžadovalo, aby sa na ňom zúčastňovali všetci členovia tlupy – kolektívny lov.
Najstarší nález v Európe je z PREZLETIC pri Prahe (500TIS.pnl)
2. Stredný (250 – 40tis.pnl)
HOMO SAPIENS = ČLOVEK ROZUMNÝ už používal okrem dokonalejších nástrojov (pästných klinov) i prvú diaľkovú zbraň – oštep. Dokázal vznietiť oheň, žil v jaskyniach a stanových príbytkoch. Tlupa sa začína meniť na rod, špecializovali sa na lov určitého druhu zveri, vznikajú prvé náboženské a kultové predstavy, do popredia sa dostáva žena.
Náleziská u nás: GÁNOVCE pri Poprade, na úpätí Vysokých Tatier; Šaľa nad Váhom, jaskyňa Šipka pri Štanbergu
NEANDERTÁL z Neanderovho údolia (Nem.) – najstarší obyvateľ Európy, drsný primitívny človek so zvieracou tvárou
3. Mladší (40- 10tis.pnl) – posledné obdobie koristníckeho hosp.
HOMO SAPIENS SAPIENS hovoril už artikulovanou rečou. Dochádza k prirodzenej deľbe práce medzi mužom a ženou, ktorá má vedúce postavenie = matriarchát, upevňoval sa rod. Vznikajú prvé náboženstvá: totemizmus, animizmus, petišizmus, mágia.
Najstaršie prejavy: Jaskyňa troch bratov v Pyrenejách, Altamira v Špan., u nás : Moravianska Venuša(Poprad), Viestonická Venuša

OBDOBIE PRISVOJOVACIEHO HOSP. v Strednej Európe
OBDOBIE VÝROBNÉHO HOSP. na Blízkom Východe
STREDNÁ DOBA KAMENNÁ – MEZOLIT (10 –8tis.)
Po pleistocéne(doba ľadová) odchádzajú s ľadovcami aj väčšie zvieratá. Človek už používa luk a šíp.

OBDOBIE VÝROBNÉHO HOSPODÁRSTVA v Strednej Európe
MLADŠIA DOBA KAMENNÁ - NEOLIT
Ľudia sa už neuspokojili len s tým, čo našli v prírode, ale začínajú cieľavedome vyrábať- neolitická revolúcia. S tým súvisí prvá spoločenská deľba práce: a)poľnohospodári–obrábali pôdu a žili usadlým spôsobom života
b)pastierov - chovali dobytok a kočovali
Do popredia vystupuje mužská sila a zručnosť, matriarchát je vystriedaný patriarchátom.

Používanie nádob z vypaľovanej hliny- keramika, výroba textílii, trvalé obydlia z dreva, hliny. Najstaršia zachovaná keramika a kultúra: lineárna alebo voltová keramika
Na neolit naväzuje NESKORÁ DOBA KAMENNÁ – ENEOLIT a DOBA MEDENNÁ – CHALKOLIT. Významnejšia je však
DOBA BRONZOVÁ – svet – 4.tis.pnl, u nás – 2.tis. –700pnl
Prebieha druhá spoločenská deľba práce, oddeľujú sa remeselníci, objavenie kovov –bronz(Cu+ Sn) na výrobu šperkov, zbraní –dôkaz rastúcej majetkovej nerovnosti. Vznik špecifických kultúr v Strednej Európe: unetická kultúra (poľnophosp.), k. mohylového ľudu (pastieri), k. popolnicových polí(lužická kultúra). Na SR: Mohyl. k- čakanská, pilinská, gálska
Unetická k. –otomanská, maďarovská

DOBA ŽELEZNÁ
Začiatok tavenia železa, ktoré sa stalo významným faktorom v rozvoji spoločnosti a jej výroby, rozširovala sa majetková nerovnosť, čo vyúsťuje do zániku pravekej spoločnosti. Delí sa:
Ř Staršia (halštacká)
Ř Mladšia (laténska) –osídlenie našej vlasti Keltmi
Vyspelá deľba práce, kvalitné poľnohospodárstvo, náradie zo železa, hrnčiarsky kruh, sklo a email. Razenie prvých mincí na našom území– biateky. OBDOBIE OD ZMENY LETOPOČTU – VČASNÁ DOBA DEJINNÁ:
I. Rímske obdobie ( 0 –375 )
II. Obdobie sťahovania národov ( 375 – 500 )
III. Slovanské obdobie (5. – 8. Str.)
V tomto období dochádza k rozpadu pravekej spoločnosti, vznikajú kmene a kmeňové zväzy, čo vrcholí vznikom štátnych útvarov. S pokrokom poľnohospodárstva a remesiel súvisí rozvoj spoločnosti a majetkovej nerovnosti, rodová organizácia je postupne nahradzovaná občinovým zriadením.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?