---

Možnosti podnikania neziskových organizácií

Kategorie: Právo (celkem: 111 referátů a seminárek)

---

---

Možnosti podnikania neziskových organizácií

Bratislavská vysoká škola práva

Možnosti podnikania neziskových organizácií

Ildikó Uleklová

Spokové a nadačné právo Bratislava 2006

SPOLOČNOSŤ A NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE

Od roku 1989 sme sa museli naučiť nové výrazy, ktoré sme dovtedy vôbec nepoznali alebo sme

o nich počuli len v negatívnom kontexte. Takto sme spoznali aj výrazy ako: občianská spoločnosť,

liberálne demokracia, právny štát a pod.

Rok 1989 priniresol veľké zmeny v živote ľudí na našom území. Predovšetkým sa vytvorili

prvé politické strany, ale aj mnohé ďalšie inštitúcie občianskej spoločnosti. Vytvorili sa prvé

nadácie, nezávislé médie a vydavateľstvá, ako aj ďalšie inštitúty často ľuďmi pomenované ako

„nonprofit“.

V súčasnosti sa stáva tretí sektor výraznou duchovnou, politickou a ekonomickou silou. Tvorí

ho široké spektrum organizácií – od malých spolkov, krúžkov, klubov až po silné nadácie a fondy.

Pracujú v nich nadšenci, dobrovoľníci, ale aj silné profesionálne tímy expertov, ktoré vytvárajú

alternatívne koncepcie verejnej politiky a pokrývajú mnohé sociálne funkcie, ktoré doteraz

vykonával štát.1

NEZISKOVÁ ORGANIZÁCIA

Vysvetlenie pojmu nezisková organizácia bohužiaľ v súčasnosti nemôžeme nájsť v žiadnom

platnom právnom predpise. Dlho sa uvažovalo o osobitnom predpise, ktorý by osobitne upravoval

otázky týkajúce sa neziskových organizácií, hlavne čo sa týka predmetu jej činnosti, hospodárenia,

spôsobu vzniku, zdaňovania, atď. Takúto myšlienku však už naše spoločenstvo vyrástlo.

Každý typ organizácie je zriadený osobitným predpisom, ktorý upravuje najmä účel zriadenia,

vznik, zrušenie, zánik, hospodárenie a kontrolu. Z hľadiska činnosti môžeme tieto organizácie

rozdeliť najmä na tie, ktoré:

• zameriavajú svoju činnosť na uspokojenie potrieb svojich členov, sú založené na členskej

základni (napr. občianske združenia, politické strany a hnutia, spolky, zväzky, kluby,

náboženské spoločnosti, združenia, komory a spoločenstvá),

• plnia úlohy štátu alebo obce, alebo zabezpečujú ďalšie verejné funkcie, podliehajú

verejnej kontrole (verejné rozpočty) a obvykle úplne alebo čiastočne závisia od štátneho

rozpočtu alebo s ním majú finančné vzťahy (sú to najmä rozpočtové a príspevkové

organizácie, obce, štátne a neštátne fondy, zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa atď.),

• plnia všeobecne prospešné ciele a slúžia všetkým za rovnakých a dopredu známych

1 MAJDÚCHOVÁ, H. a kol.: Neziskové organizácie, SPRINT, Bratislava 2004, s.18-19

podmienok (sú to neštátne organizácie, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie

poskytujúce všeobecne prospešné služby).2

Neziskové organizácie sú organizácie, ktoré nie sú zriaďované za účelom dosiahnutia zisku,

teda nie sú založené za účelom podnikania. Hlavným cieľom takýchto organizácií je dosiahnutie

určitého vopred určeného cieľa, pričom výška príjmov získaných pri dosahovaní vytýčeného cieľa

je len sekudárnou záležitosťou. Ak aj nejaký zisk dosiahne, vracia ho späť do ďalších

verejnoprospešných akcií. Existujú však aj také neziskové organizácie, ktoré nie sú „celkom

neziskové“, ale naopak, dosahujú zisk, len nie nutne na to, aby z takýchto peňazí profitovali

vlastníci, resp. zakladateľia tej-ktorej organizácie.

Aj v medzinárodnom meradle bolo potrebné nájsť spoločné označenie pre aktivity tohto druhu.

Najčastejšie sa presadzuje označenie „nevládne neziskové organizácie“ alebo „mimovládne

neziskové organizácie“ (non-governmental organizations). Takýto pohľad zodpovedá predovšetkým

americkému poňatiu spoločnosti a vlády (government). Prenosom do európskeho prostredia

dochádza k posunu – vláda sa tu chápe ako štátna moc (výkonná moc oddelená od zákonodarnej a

súdnej moci) a tomu skôr zodpovedá anglický výraz „rule“. Preto sa tu používa pojem „neštátne

neziskové organizácie.3

V zahraničí sa pre neziskový sektor používa aj názov „sektor oslobodení od daní“, čím je

vlastne už v označení týchto organizácií zdôraznený oslobodenie týchto organizácií od niektorých

daní, ako daň z príjmu, majetkové dane, ale aj ďalších finančných plnení, ako napríklad popatky pri

poštovom styku, pri clách a pod.

CHARAKTERISTICKÉ ZNAKY NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ

Súčasnú spoločnosť môžeme rozdeliť do troch sektorov:

1. štátny sektor,

2. súkromný sektor a

3. tretí sektor, teda sektor mimovládnych, resp. neziskových organizácií. Tento sektor síce

kladie veľký dôraz na svoju nezávislosť od štátu a trhu ako takého, ale v podstate ceľková

nezávislosť týchto organizácií od štátu a trhu neexistuje. Treba si totiž uvedomiť to, že tretí

sektor získava svoje financie v demokratickej spoločnosti len zčasti zo zdrojov, ktoré poskytuje

2 MAJDÚCHOVÁ, H. a kol.: Neziskové organizácie, SPRINT, 2002, s. 19-20

3 Doc. Ing. KUVÍKOVÁ, H., PhD.: Neziskové organizácie v Európskej únii, Univerzita Mateja Bela, Ekonomická

fakulta v Banskej Bystrici, 2004, s. 6-7

súkromný sektor, ba niekedy tento zdroj oproti dotácií, ktoré poskytuje štát, predstavuje len tú

menšiu časť príjmu neziskovej organizácie.

Ajkeď tretí sektor tvorí široké spektrum organizácií, všetky tieto organizácie vykazujú určité

znaky, ktoré sú im spoločné. Ide predovšetkým o:

1. verejnoprospešnosť – ako som už spomenula, tieto organizácie nemajú za cieľ

dosiahnutie zisku; financie, ktoré získavajú svojou činnosťou užívajú podľa štatútu

organizácie; resp. financie, ktoré im ostanú po splnení vytýčeného cieľa vracajú do ďalších

programov, ktoré organizácia chce splniť.

2. neziskovosť – ich cieľom nie je vytvárať zisk za účelom súkromného obohatenia.

3. formálna štruktúra – sú formálne organizované, inštitucionalizované, a v nekonečnom

dôsledku majú aj právnu subjektivitu, čo pre organizáciu znamená, že môže vstupovať do

zmluvných vzťahov. Ich formálnu organizáciu ustanovuje osobitný zákon, ktorý je pre

každú organizáciu špeciálne vydaný. Na základe týchto osobitných zákonov musia všetci

absolvovať stanovený registračný proces a v rámci neho predložiť požadované dokumenty,

ako napr. štatút, stanovy a pod.

4. dobrovoľnícky charakter – dobrovoľnícky charakter týchto organizácií sa prejavuje

predovšetkým v tom, že nikto nesmie byť nútený k členstvu v neziskových organizáciách,

ako ani k účasti na ich činnosti. Okrem toho sa prejavuje aj v tom, že prijímajú dary a

dobrovoľné príspevky v podobe neplatenej práce, t.j. v ich organizačnej štruktúre majú

prevahu aktivisti, ktorí za svoju účasť nedostávajú od organizácie žiadne finančné plnenie.

Robia to preto, lebo ich vo väčšine prípadov ciele a činnosť organizácie zaujala a majú na

splnení vytýčených cieľov už osobný, individuálny záujem – často sa to stáva ich „srdcovou

záležitosťou“. Niektoré organizácie však zamestnávajú aj platených profesionálov na

kľúčových pozíciách, aby sa do istej miery zachovala aj profesionalita v rámci spoločnosti,

veď každá spoločnosť potrebuje do istej miery mať vo svojích radoch profesionálov, ktorí

kontrolujú a usmerňujú činnosť spoločnosti a ktorí ju zároveň aj reprezentujú.

5. súkromný charakter – sú nezávislé od štátu, t.j. sú oddelené od štátnej správy, to však

neznamená, že nemôžu dostávať príspevky zo štátneho rozpočtu, alebo regionálnych,

miestnych alebo obecných zdrojov.

6. samosprávnosť – sú nezávisle, čo do istej miery znamená aj to, že ich nekontroluje ani

štát, ani inštitúcie stojace mimo týchto organizácií. Majú vytvorené vlastné kontrolné

mechanizmy, ktoré sú zakotvené v zriaďovacích dokumentoch. Ich finančné hospodárenie sa

riadi platnými zákonnými normami a predpismi. Finančné hospodárenie neziskovej

organizácie však má právo kontrolovať sponzor, ktorý v podstate neziskovej organizácii

poskytol financie na splnenie vopred určeného cieľa.

Špecifickosť jednotlivých právnych foriem by mala zodpovedať špecifickému charakteru

určitej skupiny občianských aktivít a upravovať všetky špecifické vzťahy. Z hľadiska teórie práva

sú jednotlivé právne formy odvodené od týchto špecifických princípov:

• Majetkový princíp – je premietnutý v zákone o nadáciách a v zákone o neinvestičných

fondoch. Obidve tieto právne formy podľa súčasných zákonov predstavujú združenie

majetku.

• Členský princíp – je premietnutý v zákone o slobode združovania občanov. Znamená v

podstate zásadu, že všetko v organizácii závisí od vôle jej členov.

• Vecný princíp - je premietnutý v zákone o neziskových organizáciách poskytujúcich

všeobecne prospešné služby a jeho základ tvorí poskytovanie konkrétnych služieb

verejnosti.4

PRÁVNE FORMY NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ A ICH STRUČNÁ

CHARAKTERISTIKA

Treba konštatovať, že v Slovenskej republike neexistuje žiadny samostatný zákon, ktorý by

upravoval všetky typy neziskových organizácií. Názory, že by bolo účelné prijať jediný, tzv. strešný

zákon pre neziskové organizácie, sa opakovane objavujú tak u nás ako aj v zahraničí.

Právna úprava jednotlivých typov neziskových organizácií zostáva relatívne roztrieštená a

premieta sa tak do všeobecných zákonov (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, daňové

zákony, atď.), ako aj do celého radu samostatných zákonov pre jednotlivé typy neziskových

organizácií. Naše zákonné normy požadujú, aby sa akékoľvek neziskové organizácie „vtesnali“ do

zákonom stanovených organizačných foriem (pre každý typ takejto organizácie je totiž vydaný

špeciálny zákon).5

V Slovenskej republike existujú 4 základné právne formy neziskových organizácií:

 Občianske združenie (zákon č. 83/1990 Z. z. o združovaní občanov – spravujú sa ním

občianske združenia, spolky, kluby, hnutia, spoločnosti, odborové organizácie, atď)

4 MAJDÚCHOVÁ, H. a kol.: Neziskové organizácie, SPRINT, 2002, s. 21

5 Doc. Ing. KUVÍKOVÁ, H., PhD.: Neziskové organizácie v Európskej únii, Univerzita Mateja Bela, Ekonomická

fakulta v Banskej Bystrici, 2004, s. 12

 Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby (zákon č. 213/1997 Z.z.

v znení zákona č. 35/2002 Z.z.)

 Neinvestičný fond (zákon č. 147/1997 Z.z.)

 Nadácia (zákon č. 34/2002 Z.z.)

Okrem týchto organizácií môžeme do neziskového sekrora zaradiť aj:

 politické strany a politické hnutia (zákon č. 85/2005 Z.z.)

 náboženské spoločnosti (zákon č. 308/1991 Z.z.)

 obchodné spoločnosti zriadené na iný účel ako je podnikanie na základe § 56 ods. 1

Obchodného zákonníka.

Podľa osobitných zákonov vznikajú aj neziskové organizácie, ktoré plnia:

a) verejnoprávne ciele

- výbor OSN pre ľudské práva

- Slovenský rozhlas a Slovenská televízia

- Slovenský Červený kríž

- zdravotné poisťovne

- štátne účelové fondy (väčšina týchto fondov už bola zrušená zákonom č. 553/2001 Z.z.)

b) záujmové ciele

- profesijné komory (napr. komora notárov, komora advokátov, komora lekárov, atď)

- neprofesijné komory (napr. Slovenská obchodná a priemyselná komora, atď)

- poľovnícke a rybárske združenia.

PRÁVNA ÚPRAVA NEZISKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ A ICH PODNIKANIE

Podnikaním neziskových organizácií sa osbitne nezaoberá žiadna právna norma. Neziskové

organizácie môžu vykonávať hospodársku činnosť i bez živnostenského listu. Medzi definíciou

podnikania a hospodárskou činnosťou je určitý rozdiel. Organizácia môže vykonávať hospodárske

činnosti a tak získavať peniaze aj bez toho, aby napĺňala základné znaky pojmu podnikanie.

Hospodárska činnosť ako taká nie je definovaná v žiadnom právnom predpise. Zahŕňa v sebe

získavanie finančných prostriedkov tak z podnikateľskej činnosti, ako aj z činnosti, ktorú

organizácia vykonáva bez živnostenského listu.

Zákon číslo 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) kde sa v § 2 uvádza, že „podnikaním sa

rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú

zodpovednosť s cieľom dosiahnuť zisk“. 6

Čo sa týka možnosti podnikania pri jednotlivých právnych formách neziskových subjektov,

podnikateľskú činnosť môžu realizovať občianske združenia, neziskové organizácie poskytujúce

všeobecne prospešné služby, záujmové združenia právnických osôb, cirkvi a náboženské

spoločnosti, a vo veľmi obmedzenej miere aj nadácie.7

1. NADÁCIE

Nadácia je účelové združenie majetku, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného účelu.

Zapisuje sa do registra nadácií, ktorú vedie Ministerstvo vnútra SR. Názvom nadácie je názov, ktorý

sa zapisuje do tohto registra.

Jej podstatou je majetok, ktorú tvoria veci, peňažné prostriedky, cenné papiere a iné peniazmi

oceniteľné hodnoty, ktoré sú určené zriaďovateľom na plnenie verejnoprospešného účelu, pričom

treba poznamenať, že vernoprospešným účelom sa rozumie rozvoj a ochrana duchovných a

kultúrnych hodnôt, realizácia a ochrana ľudských práv alebo iných humanitných cieľov, ochrana a

tvorba životného prostredia, zachovanie prírodných hodnôt, ochrana zdravia, ochrana práv detí a

mládeže, rozvoj vedy, vzdelania, telovýchovy a plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre

jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc

pri postihnutí živelnou pohromou.

Nadačou činnosťou sa rozumie:

• poskytovanie peňažných a nepeňažných prostriedkou z majetku (nadačné imanie –

najmenej 200.000 Sk, nadačný fond a ostatný majetok nadácie) nadácie tretím osobám,

• správa majetku nadácie vrátane nadačných fondov a

• vykonávanie inej činnosti v súlade s verejnoprospešným účeľom nadácie a s realizáciou

nadačnej činnosti.

Orgánmi nadácie sú správna rada (je najvyšším orgánom – má najmenej troch členov, ktorých

funkčné obdobie určuje nadačná listina; členstvo v správnej rade je dobrovoľná a neplatená

funkcia), dozorná rada (je kontrolným orgánom nadácie, t.j. revízorom; členstvo v dozornej rade je

dobrovoľnou a neplatenou funkciou – funkčné obdobie je trojročné) a správca (je štatutárnym

orgánom nadacie, ktorý riadi jej činnosť a koná v jej mene).

6 ONDRUŠEK, D. A kol.: Čítanka pre pokročilé neziskové organizácie, Vydalo Centrum prevencie a riešenia

konfliktov, 2000, s. 139

7 FILADELFIOVÁ, J., DLUHÁ, M., MARČEK, E., KOŠIČIAROVÁ, S.: Poznávanie tretieho sektora na Slovensku,

S.P.A.C.E. , 2004, s. 80

Nadácia nesmie podnikať, resp. jej možnosť podnikať je limitovaná presným určením činností,

ktoré môže vykonávať. Takýmito činnosťami sú: prenájom nehnuteľností; organizovanie kultúrnych,

vzdelávacích, spoločenských a športových akcií, a to za predpokladu, že je to v súlade s

verejnoprospešným účelom nadácie a samozrejme ak tým účinnejšie využije svoj majetok.

Nadácia ďalej nesmie uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve ako ani financovať politické

strany či politické hnutia. Majetok nadácie nesmie byť použitý ani na podporovanie,

resp. zakladanie obchodných spoločností. Peniaze musia byť uložené na účte v banke.

Nadácia zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom, okrem prípadu, ak ide o

prostriedky nadačného fondu vytvoreného na plnenie individuálne určenej humanitnej pomoci pre

jednotlivca alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo ktoré potrebujú naliehavú

pomoc pri postihnutí živelnou pohromou.

Nadácia hospodári na základe rozpočtu, ktorú schvaluje správna rada. Dary a príspevky

poskytované darcami môžu byť použité len na účely, na ktoré boli určené darcami. Použitie týchto

prosriedkov na iné účely je možné len zo súhlasom konkrétneho darcu.

Dohľad nad nadáciami vykonáva Ministerstvo vnútra SR, ktorý kontroluje na základe výročnej

správy, či nadácia plní účel na ktorú bola zriadená.

2. NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE POSKYTUJÚCE VŠEOBECNE PROSPEŠNÉ SLUŽBY

Neziskovou organizáciou je podľa zákona právnická osoba, ktorá poskytuje všeobecne

prospešné služby za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a ktorej

zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí

použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb. Medzi takéto všeobecne

prospešné služby patria podľa zákona najmä: poskytovanie zdravotnej starostlivosti; poskytovanie

sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti; tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia

duchovných a kultúrnych hodnôt; ochrana ľudských práv a slobôd; vzdelávanie, výchova a rozvoj

telesnej kultúry; výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby; tvorba a ochrana

životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva; služby na podporu regionálneho rozvoja a

zamestnanosti a zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.

Takýto zoznam všeobecno prospešných služieb zákon spomína len ako príklad, t.j. môže byť

doplnená o ďalšie aktivity.

Neziskovú organizáciu môže založiť fyzická osoba, právnická osoba, alebo štát zakladacou

listinou, ktorý musí obsahovať osvedčený podpis všetkých zakladateľov. Organizáciu, vnútrný

režim, fungovanie a nakladanie s majetkom neziskovej organizácie upravuje štatút neziskovej

organizácie (môže do nej nazerať a robiť si z neho výpisy každý – nezisková organizácia je povinná

štatút na požiadanie sprístupniť).

Nezisková organizácia vzniká registráciou, a to dňom, keď rozhodnutie krajského úradu o

registrácii nadobudne platnosť. Register vedie registrový úrad podľa sídla neziskovej organizácie.

Ústredný register neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby vedie

Ministerstvo vnútra SR.

Orgánmi neziskovej organizácie sú správna rada (je najvyšším orgánom neziskovej organizácie,

ktorého prvých členov určí zakladateľ – má najmenej 3 členov, ktorých funkčné obdobie trvá 3 roky

– ich členstvo je dobrovoľné a neplatené), riaditeľ (je štatutárnym orgánom, ktorý riadi jej činnosť a

koná v jej mene – volí a odvoláva ho správna rada), dozorná rada (je kontrolným orgánom) a ďalšie

orgány, ak to tak určí štatút.

Nezisková organizácia zabezpečuje svoju činnosť a hospodári so svojím majetkom, pričom

môže užívať aj majetok štátu alebo územnej samosprávy v súlade s osobitnými predpismi.

( 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu)

Nezisková organizácia môže podnikať podľa osobitných predpisov za podmienky, že touto

činnosťou sa dosiahne účelnejšie využitie jej majetku, a nebude ohrozená kvalita, rozsah a

dostupnosť služieb, pre ktoré bola založená. Zásadnú chybu by urobila nezisková organizácia v tom

prípade, keby zisk z takéhoto podnikania použila v prospech zakladateľov, zamestnancov alebo

členov neziskovej organizácie. Takéto peniaze sú totiž určené na použitie v celom rozsahu na

zabezpečenie všeobecne prospešných služieb.

Nezisková organizácia sa nemôže zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať

zmluvu o tichom spoločenstve. Nesmú ďalej ani financovať činnosti politických strán a politických

hnutí a nesmú viazať poskytovanie svojich všeobecne prospešných služieb na poskytovanie darov od

fyzických alebo právnických osôb.

Nezisková organizácia musí vo svojom účtovníctve oddelene viesť náklady a výnosy spojené s

verejnoprospešnou službou, náklady a výnosy spojené s podnikateľskou činnosťou a náklady a

výnosy spojené so správou neziskovej organizácie. Výšku výdavkou určuje každoročne správna

rada neziskovej organizácie podľa potrieb neziskovej organizácie.

Súčasťou majetku neziskovej organizácie môže byť aj tzv. prioritný majetok organizácie, ktorú

do organizácie vkladá štát ako zakladateľ tej-ktorej neziskovej organizácie podľa

tzv. transformačného zákona a ktorá môže byť použitá výlučne na zabezpečenie všeobecne

prospešných služieb (k nehnuteľnostiam, ktoré sú prioritným majetkom, vzniká v prospech štátu

právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností).

3. NEINVESTIČNÉ FONDY

Na rozdiel od nadácie je účelovým združením peňažných prostriedkov a nie účelovým

združením majetku, pričom tieto poňežné prostriedky zriaďovateľ určil na financovanie, resp. na

plnenie všeobecne prospešných cieľov alebo individuálne určenej humanitnej pomoci pre

jednotllivca alebo pre skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú

pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. Za všeobecne prospešné ciele sa považuje podľa zákona

rozvoj a ochrana duchovných hodnôt, ľudských práv, životného prostredia, prírodných a kultúrnych

hodnôt, vzdelávania, zdravia a rozvoj sociálnych služieb.

Neinvestičný fond môže zriadiť fyzická alebo právnická osoba prostredníctvom zriaďovacej

listiny (vo forme notárskej zápisnice – musí jej súčasťou byť aj štatút neinvestičného fondu) alebo

zmluvou. Fond vzniká registráciou v registri na krajskom úrade, samozrejme len po splnení

všetkých predpísaných náležitostí. Ústredný register neinvestičných fondov vedie Ministerstvo

vnútra SR.

Orgánmi neinvestičného fondu sú: správna rada (je najvyšším orgánom fondu – počet členov,

ich funkčné obdobie a spôsob vymenovania určí štatút), správca (je štatutárnym orgánom) a iné

orgány, ktorých zriadenie ustanovuje štatút neinvestičného fondu.

Majetok neinvestičného fondu tvoria vklady zriaďovateľov a iné peňažné prostriedky (dary;

príspevky; príjmy z verejných zbierok; dedičstvo v peňažnej forme; prímy z lotérií, z kultúrnych

akcií, zo športových akcií; dotácie; organizovanie verejných zbierok, atď.). Majetkom fondu je aj

nehnuteľný majetok potrebný na výkon správy fondu.

Neinvestičné fondy (rovnako ako nadácie) okrem grantov, darov a ako výnimky umožneného

podnikania môžu mať aj iné príjmy. Základným predpokladom ich legálnosti je to, aby činnosť

vyvynutú na ich dosiahnutie nebolo možné považovať za podnikanie podľa všeobecných kritérií

podnikania ako takého.

Fond hospodári podľa rozpočtu schváleného správnou radou, ktorý obsahuje všetky príjmy a

výdavky neinvestičného fondu na kalendárny rok.

Prostriedky fondu sa nesmú použiť na financovanie politických strán alebo politických hnutí

ako ani na podnikanie. Tieto prostriedky totiž musia byť použité na ten účel, na ktorý boli určené.

Prostriedky neinvestičného fondu taktiež nesmú byť použité v prospech zriadovateľa a jemu

blízkych osôb, resp. ani v prospech členov orgánov fondu a ani členov orgánov právnickej osoby,

ktorá poskytla neinvestičnému fondu dar alebo príspevok.

Neinvestičny fond je povinný vypracovať každoročne výročnú správu, ktorú prekontroluje

registrový úrad.

4. ZÁUJMOVÉ ZDRUŽENIA PRÁVNICKÝCH OSÔB

Záujmové združenie právnických osôb je právnická osoba založená na ochranu vlastných

záujmov. Takýto typ združenia sa zakladá:

1. zakladateľskou zmluvou, ku ktorej musia byť priložené stanovy schválené zakladateľmi

a určenie osôb oprávnených konať v mene spoločnosti,

2. schválením založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi, o čom sa spíše

zápisnica, v ktorej sa uvedie:

a) že došlo k založeniu záujmového združenia právnických osôb, t.j. ktoré právnické

osoby so založením súhlasili,

b) účel, ktorý sa má týmto združením dosiahnuť,

c) zoznam zakladajúcich členov a ich podpisy.

K zápisnici musia byť priložené stanovy schválené ustanovujúcou schôdzou a mená osôb, ktoré

sú oprávnené konať v mene spoločnosti.

Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení vedeného okresným

úradom príslušným podľa sídla združenia (zaniká výmazom).

Združenie zodpovedá za nesplnenie svojich povinností celým svojím majetkom. Hospodárenie

záujmových združení zákon neupravuje.8 .

Možnosti podnikania záujmových združení právnických osôb Občiansky zákonník osobitne

neupravuje a preto je možné možnosti podnikania vyvodiť len všeobecne z ustanovenia

§ 20f Občianského zákonníka, ktorý podnikateľskú činnosť takýchto združení nezakazuje, ba ani ho

špecificky neobmedzuje. Ide síce o takú právnu formu, ktorej hlavným účelom nemôže byť

podnikateľská činnosť, no však na druhej strane výkon podnikateľskej činnosti Občiansky zákonník

nevylučuje, čo znamená, že záujmové združenia právnických osôb môžu vykonávať podnikateľskú

činnosť doplnkovým spôsobom.

8 MAJDÚCHOVÁ, H. a kol.: Neziskové organizácie, SPRINT, 2002, s. 49-50

5. POLITICKÉ STRANY A POLITICKÉ HNUTIA

Občania majú právo sa združovať v politických stranách a v politických hnutiach.

Politická strana a hnutie je právnická osoba, v ktorej občania prejavujú svoju vôlu zúčastňovať

sa na politickom živote spoločnosti, najmä na vytváraní zákonodarných zborov a orgánov miestnej

samosprávy; sú to teda dobrovoľné združenia (nikoho nemožno nútiť, aby sa stal členom politickej

strany alebo hnutia), ktoré podliehajú registrácii na Ministerstve vnútra SR a ktoré môžu byť

súčasne registrované aj ako občianske združenie. K návrhu na registráciu musia priložiť petíciu

podpísanú aspoň 1000 občanmi, ktorí požadujú, aby strana vznikla a stanovy politickej strany alebo

hnutia.

Ttreba však poznamenať, že politické strany musia spĺňať určité zákonom predpísané kritériá,

resp. musia dodržiavať určité pravidlá pri výkone svojej činnosti. Strany a hnutia sú totiž zakázané,

ak:

1. porušujú ústavu a zákony alebo ak ich cieľom je odstránenie demokratických základov

štátu,

2. nemajú demokratické stanovy alebo nemajú demokraticky ustanovené orgány,

3. smerujú k uchopeniu a držaniu moci zamedzujúcemu druhým stranám a hnutiam uchádzať

sa ústavnými prostriedkami o moc alebo ak smerujú k potlačeniu rovnoprávnosti občanov,

4. ich program alebo činnosť ohrozuje mravnosť, verejný poriadok alebo práva a slobody

občanov,

5. ich program je nasmerovaný proti suverenite a územnej celistvisti Slovenskej republiky.

Strany a hnutia sú oddelené od štátu; nesmú vykonávať funkcie štátnych orgánov alebo ich

riadiť; ako ani ukladať povinnosti osobám, ktoré nie sú ich členmi. Je pre nich zakázané aj

zriaďovanie ozbrojených zložiek.

Strany a hnutia zodpovedajú za svoje záväzky celým svojím majetkom, členovia strany a hnutia

za záväzky strany a hnutia nezodpovedajú ani neručia.

Strany a hnutia nesmú vo vlastnom mene vykonávať podnikateľskú činnosť. Môžu sa však

podielať na založení právnickej osoby alebo sa zúčastňovať ako spoločníci alebo členovia

právnickej osoby už založenej.

Strana a hnutie sa môžu zúčastňovať ako člen alebo spoločník len v právnických osobách,

ktorých predmetom činnosti je:

• prevádzkovanie vydavateľstiev, nakladateľstiev a tlačiarní,

• publikačná a propagačná činnosť,

• lotérie a tomboly,

• výroba a predaj predmetov propagujúcich program a činnosť príslušnej strany alebo

hnutia,

• usporadúvanie kultúrnych, spoločenských, športových, rekreačných, vzdelávacích alebo

politických akcií.

Podiel zo zisku z podnikania právnických osôb môžu strany a hnutia použiť len na naplnenie

svojich progranových cieľov uvedených v stanovách, pričom ho nesmú rozdeliť medzi svojich

súčasných a budúcich členov.

Strana a hnutie sú povinný každoročne predložiť Národnej rade SR do konca februára výročnú

finančnú správu za predchádzajúci rok.

6. CIRKEV A NÁBOŽENSKÉ SPOLOČNOSTI

Cirkev alebo náboženská spoločnosť je dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery

v organizácii s vlastnou štruktúrou, orgánmi, vnútornými predpismi a obradmi. Môžu zakladať

komunity, rády, spoločnosti a podobné spoločenstvá. Je to právnická osoba.

Registráciu cirkví a náboženských spoločností vedie Ministerstvo kultúry SR. Návrh na

registráciu podáva najmenej trojčlenný prípravný orgán, ktorého členovia musia byť plnoleté osoby.

K návrhu na registráciu sa prikladá základný dokument zakladanej cirkvi alebo náboženskej

spoločnosti.9

7. OBČIANSKE ZDRUŽENIA

Občianske združenie je právnickou osobou a slúži na uspokojenie vlastných záujmov občanov.

Je možné ho najjednoduchšie charakterizovať ako dobrovoľnú, slobodnú, organizovanú a trvalú

formu spojenia viacerých osôb za spoločným verejnoprospešným účelom.

Občania majú právo slobodne sa združovať (vojaci v činnej službe nemôžu vytvárať odborové

organizácie a združovať sa v nich). Na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie žiadneho

štátneho orgánu. Zákon o združovaní občanov rozlišuje medzi niekoľkými typmi právnickych osôb,

ktoré súhrnne označuje ako občianske združenia. Sú nimi spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a

iné združenia, ako aj odborové organizácie.

9 MAJDÚCHOVÁ, H. a kol.: Neziskové organizácie, SPRINT, 2002, s. 53

Združenia nesmú vykonávať funkciu štátnych orgánov, ani ich riadiť, resp. ukladať povinnosti

občanom, ktorí nie sú ich členmi.

Občiansku spoločnosť môžu založiť minimálne 3 osoby, z ktorých aspoň jedna musí byť

spôsobilá na právne úkony. Tieto osoby podávajú návrh na registráciu združenia, ktorú musia

podpísať. K návrhu musia priložiť aj stanovy združenia. Návrh na registráciu sa podáva na

Ministerstvo vnútra SR. Pokiaľ ministerstvo nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, vykoná zápis

združenia do 10 dní od začatia konania.

Združenia môžu medzi sebou uzavierať zmluvy o súčinnosti na dosiahnutie určitého cieľa,

prípadne na uplatňovanie iného spoločného záujmu. Môžu sa dohodnúť aj o tom, že zmluva stratí

účinnosť dohodou zúčastnených strán, dosiahnutím cieľa, pre ktorý bola uzavretá, alebo inou

skutočnosťou v zmluve uvedenou.

Problém podnikania občianskych združení je jednou z najdiskutovanejších tém tak v praktickom

živote stoviek občianskych združení, ako i v právnej praxi najmä orgánov štátnej správy,

predovšetkým preto, lebo hospodárenie/podnikani občianskych združení zákon neupravuje.

Pokiaľ hovoríme o podnikaní občianskych združení máme na mysli:

1. podnikanie občianského združenia pod názvom, ktorý je zapísaný v stanovách združenia a

autorizovaný registračným aktom Ministerstva vnútra SR (t.j. potvrdením stanov) – táto

podmienka nie je splnená, ak:

• podnikateľskú činnosť nevykonáva občianske združenie, ale občianským združením

založený subjekt (obchodná spoločnosť) pod obchodným menom spoločnosti, ktoré je

zapísané v obchodnom registri – v takomto prípade ide len o tzv. majetkovú účasť

občianskeho združenie v inom subjekte podnikania.

• vykonáva združenie komerčnú činnosť pod názvom inej osoby (podnikateľa) na základe

príslušného zmluvného vzťahu – najčastejšie to býva na základe mandátnej zmluvy podľa

ustanovení § 556 a nasl. Obchodného zákonníka, alebo na základe zmluvy o obchodnom

zastúpení (sprostredkovateľská činnosť).

2. o činnosť, ktorá sa vykonáva samostatne

3. o činnosť, ktorá sa vykonáva na vlastnú majetkovú zodpovednosť združenia

4. o činnosť, ktorá sa vykonáva sústavne – t.j. musí ísť o nepretržitú, každodennú činnosť

5. o činnosť, ktorou sa dosahuje zisk – rozhodujúci je pri tomto zámer osoby, t.j. to, že je

združenie v určitom období stratový ešte neznamená, že nepodniká.

Obmedzenie výkonu podnikateľskej činnosti občianským združením možno vyvodiť z:

1. ustanovenia § 1 ods. 3 písm. b/ zákona č. 83/1990 Z.z. o združovaní občanov, podľa

ktorého sa tento zákon nevzťahuje na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho

výkonu určitých povolaní – tuto nejde o to, že je občianskym združeniam zakázené vykonávať

zárobkovú činnosť, len sa ustanovuje, že sa tento zákon nevzťahuje na združovanie občanov

na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, pretože tieto

činnosti upravujú iné právne predpisy (napr. Obchodný zákonník, živnostenský zákon, atď).

2. ustanovenia § 1 ods. 3 písm. a/ zákona č. 83/1990 Z.z. o združovaní občanov, podľa

ktorého ak Ministerstvo vnútra SR zistí, že združenie vyvýja činnosť, ktorá je vyhradená

organizáciám združujúcim občanov na zárobkovú činnosť, bez omeškania ho na to upozorní a

vyzve ho, aby od takejto činnosti upustilo. Ak združenie v činnosti pokračuje, ministerstvo ho

rozpustí – ide o spôsob obmedzenia podnikateľskej činnosti a nie o jej zákaz.

Samotný zákon o združovaní občanov nevylučuje vykonávanie komerčnej činnosti vykonávanej

občianskými združeniami aj podnikateľským spôsobom a to v prípade, ak účel združenia, za ktorým

sa fyzické prípadne právnické osoby združili zostáva plne zachovaný. Je to v súlade s myšlienkou

ekonomického využitia majetku združení v prospech ich ďalšieho rozvoja.

Zásadnou otázkou v uvedenej súvislosti však nie je ani to, či môže občianske združenie podnikať

alebo nie, ale skôr to, či si jeho zakladateľia a osoby, ktoré do združenia vstúpili neskôr, majú alebo

môžu rozdeliť medzi sebou zisk z podnikateľskej činnosti združenia.

V prípade občianskych združení ide totiž o to, aby sa prípadný zisk združenia z takejto činnosti

neprerozdeľovával medzi zakladateľov, prípadne členov združenia, tak ako je to známe z činnosti

obchodných spoločností, ale aby zostal plne v majektu združenia a aby slúžil na jeho ďalšiu

činnosť.

S tým súvisí aj to, že členské príspevky sa nemajú a ani nemôžu mať právnu povahu vkladu;

resp. ani základný, či členský vstupný vklad nemôže mať povahu základného imania združenia,

rovnako ako ani výška členských príspevkov nemôže vyjadrovať mieru (podiel) na zisku, resp. na

čistom obchodnom imaní.

Je len prirodzené, že v takomto chápaní právneho a ekonomického režimu občianskeho

združenia, toto nemá postavenie ani charakter podnikateľského subjektu.10

10 JUDr. KOPÁL, L.: Občianske združenie – právna úprava a prax, Akadémia vzdelávania Bratislava, 2000, s. 47-53

Použitá literatúra

1. MAJDÚCHOVÁ, H. a kol.: Neziskové organizácie, SPRINT, 2002

2. Doc. Ing. KUVÍKOVÁ, H., PhD.: Neziskové organizácie v Európskej únii, Univerzita

Mateja Bela, Ekonomická fakulta v Banskej Bystrici, 2004

3. ONDRUŠEK, D. A kol.: Čítanka pre pokročilé neziskové organizácie, Vydalo Centrum

prevencie a riešenia konfliktov, 2000

4. FILADELFIOVÁ, J., DLUHÁ, M., MARČEK, E., KOŠIČIAROVÁ, S.: Poznávanie

tretieho sektora na Slovensku, S.P.A.C.E. , 2004

5. JUDr. KOPÁL, L.: Občianske združenie – právna úprava a prax, Akadémia vzdelávania

Bratislava, 2000

6. Zákon č. 83/1990 Z. z. o združovaní občanov

7. Zákon č. 213/1997 Z.z. v znení zákona č. 35/2002 Z.z. o neziskovej organizácii

poskytujúca všeobecne prospešné služby

8. Zákon č. 147/1997 Z.z. o neinvestičných fondoch

9. Zákon č. 34/2002 Z.z.o nadáciách

10. Zákon č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach

11. Zákon č. 308/1991 Z.z. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských

spoločností

---

---

---

Spřátelné weby

• Puzzle-prodej.cz
• Hračky
• Seminární práce
• Dějepis.info - referáty
• Referáty-seminárky.cz
• Puzzle