Grécka idealistická filozofia

Kategorie: Filozofia (celkem: 213 referátů a seminárek)

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Grécka idealistická filozofia

Vznik gréckej filozofie sa datuje na 7-6 storočie p.n.l. V tomto období na území Grécka začali vznikať mestské štáty Polis. Antickú filozofiu môžeme rozčleniť na tri veľké obdobia:
1. rané alebo predsokratovské – patrili tam predstavitelia Milétskej školy, Pyatgoras, eleati, poeleati, Herakleitos a atomisti.(6-5 st. p.n.l)
2. klasické- do ktorého zaraďujeme Sokrata, Paltóna a Aristotela.(5-4 st. p.n.l)
3. helenistické alebo poklasické – dochádza k miešaniu rôznych vplyvov , čiže grécka filozofia nadobudla synkretický charakter a vytvára sa prechod k stredovekej filozofii, ktorá je poznamenaná židovstvom, kresťanstvom a islamom.




Raná grécka filozofia (6-5 st. p.n.l.)
-predstavuje počiatky vzniku a vývoja filozofického myslenia
-nastal rozklad tradičnej rodovej spoločnosti a vznikajú Polis- nezávislé spoločenstvá občanov, v ktorom sa utvára nové postavenie jednotlivca, nové typy vzťahov a chápania prírody. Občan antickej polis chápe význam zákonov a prijíma ich zvrchovanú moc nad sebou. Uvedomuje si, že zákony ( nomos-zákon) sú dielom ľudí a odlišuje ich od prírodnej nevyhnutnosti (fyzis- príroda).
- vplyv na vývoj ranej gréckej filozofie mali aj kontakty starých Grékov s vyspelými kultúrami, s ktorými sa dostávali do styku pri obchodovaní a kolonizácii.
- osvojovali si lekárske, astronomické poznatky, matematiku , technologické a výrobné postupy.
-prvé filozofické iniciatívy vznikli v mestách, kde prebiehali veľmi intenzívne obchodné a kultúrne výmeny: Milétos, Krotón, Elea.

- podľa charakteru riešenia otázok bytia sa začína vytvárať idealistická línia myslenia.
- jej predstaviteľmi boli Pytagorovci a Eleátska škola.





Pytagorovci a ich filozofia (6- prelom 1. a 2. st.

p.n.l)

-počiatky filozofického myslenia postihli aj územie Veľkej Helady (územie dnešnej Sicílie a južného Talianska).
-na tomto území vzniklo mnoho filozofických škôl, smerov, názorov.
- súhrné učenie Pytagorovcov a eleátov nazývame „Italská filozofia“.
-najväčší rozmach zaznamenala práve filozofia Pytagorovcov.
-najvýznamnejší predstaviteľ bol Pytagoras (570-500 p.n.l).
-sám seba označil za filozofa.
-okrem toho bol považovaný za matematika, fyzika a akustika.
-pochádzal z ostrova Samos a v meste Krotón založil prvú nábožensko - filozofickú školu.
-táto škola ako prvá mala záujem riešiť otázky týkajúce sa problematiky:
1. číselnej štruktúry kozmu
2. matematickej fyziky
3. skúmania bytia, priestoru, času a pohybu ako fyzikálnych veličín
4. etiky, v ktorej sa snažili riešiť medziľudské vzťahy

-predstavitelia imateriálnej filozofie tvrdili, že všetko je číslo a všetko vo svete, prírode a spoločnosti sa dá vyjadriť číslom.
-panenským číslom bolo číslo „7“.
-pre Pytagorovcov bolo číslo výsledkom matematického uvažovania, bolo aj aktívnym princípom bytia, pomocou ktorého možno usporiadať jednotlivé veci v prírode , spoločnosti a vo svete.
-toto usporiadanie má svoj zmysle a postupnosť, pre ktorú používali Gréci číselnú sústavu od 1-10.
-snažili sa ňou vyjadriť protikladnosť, protirečenie jednotlivých vzťahov, vlastností, ktoré sa týkali konkrétnych vecí. ich číselná sústava protikladov vyzerala:
„1“- obmedzené, neobmedzené
„2“- nepárne, párne
„3“- jedno, mnohé
„4“- pravé, ľavé
„5“- mužské, ženské
„6“- pokoj, pohyb
„7“- priame, krivé
„8“ svetlo, tma
„9“- dobré, zlé
„10“- štvorec, obdĺžnik

-tabuľka týchto protikladov má tú zvláštnosť, že prvé určenia majú kladný a druhé záporný význam
- táto protikladnosť bola základom pre formovanie dialektiky
-podľa Pytgorovcov celý svet vo svojej podstate predstavuje dialektickú jednotu aktívneho a pasívneho, obmedzeného, neobmedzeného.
-ďalšími predstaviteľmi tejto filozofie bolo Filolaos, Hiketas, Ekfantos a Akmaion. Eleátska škola

-bola pomenovaná podľa mesta Elea
-jej predstavitelia pokračovali v línii „Italskej filozofie“ a naväzovali na filozofiu Pytagorovcov
-predstavitelia: Xenofanes, Parmenides a Zenón z Eley.



Zenón z Eley
-filozof, ktorý sa vyznačoval ťažko riešiteľnými filozofickými úlohami, ktoré v dejinách myslenia označujeme ako Apórie.
-tento predstaviteľ sa snažil prostredníctvom týchto úloh vyriešiť problematiku zachytenia momentu pohybu v priestore a čase.
-túto problematiku sa snažil riešiť v 4 úlohách( apóriách):
1. dichtómia- delenie na polovicu
2. bežec a korytnačka
3. letiaci šíp
4. štadión


Xenofanes

-pochádzal z gréckeho mesta Kolofón.
- ako zakladateľ tejto školy vytýčil zároveň okruh problematiky, ktorou sa táto škola zaoberala.
- bolo to učenie o Momente stability, nemenlivosti a večnosti, stabilite bytia.
-práve tejto myšlienke venoval veľkú pozornosť Xenofanes.
-z jeho učenia sa nám zachoval 1 fragment: „Svet nevznikol, ale je večný a nezničiteľný.

Všetko je jediné, ktoré nemá počiatok, pretože je večné.“
-táto myšlienka potvrdzuje tú skutočnosť, že Xenofanes síce stál na pozíciách antického panteizmu, ktorý však nechápal dialekticky, ale metafyzicky.
- v jeho učení sa po prvý krát vyskytuje učenie o determinizme, ktorým sa podrobnejšie zaoberal Parmenides.
-determinizmus- filozofické učenie a stanovisko o všeobecnej zákonitej súvislosti, podmienenosti všetkých javov.


Parmenides

- bol žiakom Xenofana a najvýznamnejším predstaviteľom tejto školy
- jeho filozofická práca sa nám zachovala pod názvom „O prírode“.
-bola písaná filozoficko- poetickým štýlom, ktorým hovorí o 2 cestách:
1. cesta pravdy- výsledkom uvažovania, presvedčenia a rozumovej aktivity jednotlivca
2. cesta vnútra, zdania- je hmlistá, nepresvedčivá a nepoznateľná

-touto charakteristikou po prvýkrát vyslovil názor, že ľudské poznanie možno rozdeliť na stránku:
1. rozumovú- výsledok -cesta pravdy
2. zmyslovú- výsledok -cesta zdania

-cez toto poznanie riešil otázku bytia
- pri učení bytia odmietal všetky filozofické názory predchádzajúcich predstaviteľov, najmä Herakleita a Pytagorovcov.
-odmietal myšlienky týkajúce sa dialektiky, číselnej štruktúry usporiadania sveta a kozmu, tvrdiac:
„Bytie nemá vznik a zánik, je stále, nemenné, večné, totožné sebou samým, je jediným, ktoré je absolútne sebestačné pre svoju existenciu.“
-svojou charakteristikou bytia vytvára začiatky deterministického učenia, ktoré v jeho ponímaní možno vyjadriť tak, že poriadok sveta je raz navždy presne daný.
- bytie a myslenie je pre Parmenida to isté (A=A).


- na učenie predstaviteľov Eleátskej školy postupne nadväzoval Platón a ďalší predstavitelia gréckeho myslenia.

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?