William Shakespeare Hamlet
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 6953×
Příbuzná témata
William Shakespeare Hamlet
Téma: Tragédia dánskeho princa, ktorý si musel vybrať.Idea: Nedovoľme si žiť tak ,aby sme si prestali vážiť samých seba
Čas: obdobie po smrti kráľa Hamleta a za vlády jeho brata Claudia
Miesto: Dánsko, prevažne hrad Elsinor
Prostriedky: Je to divadelná hra, autor využíva vnútorné monológy najmä u prica Hamleta, aby odhalil jeho trápenie a neistotu: „Byť a či nebyť- kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac, či trpne znášať strely a šípy zlostnej Šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bied a násilne ho zdolať?“ alebo keď Hamlet rozmýšľa o unáhlenej svadbe svojej matky s bratom mŕtveho kráľa po rozhovore s nimi, keď mu obidvaja vysvetľovali, že nemôže toľko smútiť za otcom: „Dva mesiace mŕtvy. Dva? Ba menej! Skvelý kráľ! Tento ani po členky mu nesiaha. Tak ľúbil moju matku, že ani vánok nesmel ofúknuť jej tvár. Či môžem prekristapána zabudnúť?“ a prikazuje sebe samému: „Len pukni srdce, jazyk musí mlčať!“
Keď si kráľ uvedomí závažnosť svojho hriechu: „Môj ohavný hriech volá do neba! Je na ňom starodávne prekliatie, za bratovraždu!...Zhrešil som. Bože, aká motlidba ma spasí? Odpusť, že som podlo vraždil? To nie je možné. Dosiaľ sa teším výdobytkom pre ktoré som vraždil,korune, splneným snom, kráľovnej. Dostanem milosť ak sa nevzdám hriechu?“
Ofélia, po rozhovore s Hamletom ,predstierajúcim šialenstvo, keď jej hovoril ,že ju nikdy nemiloval: „Ja najbiednejšia z biednych, čo pila som med jeho zvučných prísah, som svedkom, jako vzácny, hrdý
um onemel jako zvon bez srdca a skvostné črty bujnej mladosti rozrylo šialenstvo.“
Mnohé prirovnania, ktoré postavy používajú v bežných dialógoch. Keď Horacio hovorí Hamletovi o duchovi jeho otca: „Spoznal som vášho otca. Tieto ruky si nie sú podobnejšie.“ Hamlet při porovnávaní svojho otca s jeho bratom: „.. vydá sa za môjho strýka, čo sa otcovi podobá menej než ja Herkulovi“
Hlavné postavy: Hamlet - dánsky princ, syn zosnulého kráľa a synovec terajšieho. Plný rozporov, chce pomstiť vraždu svojho otca no má určité zásady. Nenávidí a zároveň miluje svoju matku a neprejavuje svoju lásku k Ofélii, aby nebol zraniteľný.
Claudius - dánsky kráľ. Člověk, ktorý bol schopný zabiť svojho brata a klamať celé Dánsko, aby získal trón, kráľovnú a bohatstvo, ale získal výčitky.
Gertrúda - Hamletova matka, manželka bývalého aj terajšieho kráľa. Slabá a ovplyvniteľná žena. No svojho syna milovala.
Horacio - Hamletov priateľ.
Jediný komu sa Hamlet zveril so všetkými svojmi plánmi a komu Hamlet dôveroval.
Polonius - hlavný kráľovský radca. Starý a múdry muž, ktorý bol však až príliš oddaný trónu.
Laertes - jeho syn. Milujúci brat Ofélie, vynikajúci šermiar. Až tesne před smrťou sa prebral z hnevu voči Hamletovi a dokázal mu odpustiť.
Ofélia - jeho sestra. Milovala Hamleta, ale keď jej ho otec zakázal, poslúchla ho. Keď Polonia zabili zbláznila sa.
Rosenkrantz a Guildenstern - bývalí Hamletovi spolužiaci. Zradili, aby získali priazeň kráľa.
Obsah: Členovia hradnej stráže už po dve noci o tom istom čase zbadajú ducha, ktorý sa navlas podobá mŕtvemu kráľovi. Na tretiu noc ide s nimi neveriaci Horatio a keď sa duch znova zjaví, odpovie na otázku stráže, či sa to podobá na kráľa:“Tak ako vy ste sebe podobní“. Horatio sa snaží osloviť ducha, ale ten zmizne, keď kohút zakikiríka. Rozhodnú sa, že to oznámia princovi Hamletovi. „Dám na to krk, že duch k nám nemý, jemu ozve sa.“
Medzitým kráľ, ktorý si už vzal Hamletovu matku vysiela poslov k strýkovi mladého nórskeho kráľa, ktorý sa chystá na útok na dánskych hraniciach. Laertes, syn hlavného kráľovského radcu Polonia, si od kráľa vyžiada návrat do Francúzka a pred odchodom varuje svoju sestru Oféliu před Hamletovými vyznaniami lásky. Polonius zakáže Ofélii stretnutia s princom.
Keď sa Hamlet dozvie o duchovi na hradbách, rozhodne sa, že zistí, prečo na zjavuje. Duch mu to vyjavi: „Povráva sa, že keď som v sade spal, vraj had ma uštipol. A sluch celého Dánska hanobí sa lžou o mojom úmrtí, vedz, mladý princ, že had, čo tvojmu otcovi život vzal, na hlave nosí jeho korunu“. Hamlet prisahá, že sa nezabudne pomstiť a donúti aj Horatia a strážnika prisahať, že nikde neprezradia, čo videli.
Polonius vyšle svojho sluhu - Reynolda za Laertom do Paríža, aby zistil, či slušne žije a doručil mu list a peniaze od otca. Keď Reynaldo odíde, do miestnosti vstúpi rozrušená Ofélia aopíše otcovi, čo sa jej stalo. Hamlet vošiel do jej izby, neupravený so žalostným výrazom v tvári a správal sa jako blázon. Polonius sa nazdáva, že to od lásky sa pomiatol a rozhodne sa zájsť za kráľom, ktorý medzitým zavolá na hrad bývalých Hamletových spolužiakov, aby zistili dôvod jeho šialenstva. Vtedy príde Polonius a dovedie aj poslov s dobrou správou z Nórska. Povie, že pozná pravý dôvod Hamletovej zmeny.
Prečíta kráľovi listy, ktoré dostala Ofélia od princa a dohodnú sa, že Polonius pošle svoju dcéru sea Hamletom, ktorý sa často celé hodiny prechádza po chodbe a oni sa skryjú sza závesom a budú počúvať. Prichádza Hamlet a Polonius sa mu prihovorí. Po odchode Polonia vstúpia Rosenkrantz a Guildenstern a priznajú po Hamletovom naliehaní, že neprišli len na priateľskú návštevu, ale na kráľovo zavolenie. Vtedy prídu na Elsinor herci a Hamlet im nakáže zahrať otcovo zavraždenie, jako mu ho opísal duch. „Ten výstup nech lepom je, na ktorý sadne kráľa svedomie.“
Kráľ sa pýta Rosenkrantza a Guildensterna čo zistili od Hamleta. Povedia, že hoci priznal, že ho niečo trápi, nepodarilo sa im zistiť, čo to je. Všetci dúfajú, že je to láskou k Ofélii. Táto má počkať na Hamleta, aby na ňu akoby náhodou natrafil. Dajú jej knihu a ona si kľakne na kľačadlo a modlí sa. Príde Hamlet a zamýšľa sa nad svojím utrpením: „ Veď kto by znášal bič a posmech čias, bezprávie tyranov a spupnosť pyšných, žihadlá ohrdnutej lásky, krivdu ...“ a končí svoj monológ:“ Krásna Ofélia, aj moje hriechy spomeň v modlitbách.“
Potom při rozhovore s ňou opäť hrá blázna, hovorí, že ju nikdy nemiloval a posiela ju do kláštora.
Kráľ, ktorý spolu s Poloniom načúval za závesom pochopí, že to nie je láska, čo Hamleta núti správať sa pomätene a rozhodne sa poslať ho do Anglicka, lebo „to čo vysedí, môže byť nebezpečné“.
Blíži sa predstavenie, v ktorom heci majú zahrať smrť bývalého kráľa Dánska a Hamlet prosí Horatia, aby aj on dával pozor na kráľa. Horatio mu to sľúbi.
Hamlet si ľahne Ofélii k nohám, aby spoločne sledovali hru, kde divadelná kráľovná vraví divadelnému kráľovi, že by nikdy nebola schopná znova sa vydať po jeho smrti. Keď herci hrajú scénu o zavraždení kráľa, skutočný kráľ zbledne a vybehne z miestnosti.
Hamlet po rozhovore s Horatiom si je už istý slovami ducha. Kráľovná si dá zavolať svojho syna, ktorý sa rozhodol, že musí byť krutý, ale matkinmu telu nesmie ublížiť. Polonius sa na kráľov rozkaz ide schovať do kráľovninej komnaty, Kráľ, keď zostane sám, oľutuje svoj hriech, ale nie je ochotný vzdať sa výdobytkov, ktoré ním získal. Vojde Hamlet a chystá sa zabiť svojho strýka, no keď ho nájde v modlitbe, rozmyslí si to. - „Či vôbec pomstím sa, ak zabijem ho prostred modlitby, keď prichystal sa na ďalekú púť?“
Kráľovná zatiaľ v svojej komnate očakáva príchod Hamleta. Počas rozhovoru vykríkne, lebo sa zo synových slov domnieva, že ju chce zabiť. Vtedy sa ukrytý Polonius prezradí, Hamlet bodne a Polonia zabije. Vtedy sa Hamletovi zjaví duch a pripomenie mu jeho zámer. Kráľovná matka ho ale nevidí a nepočuje a to ju utvrdí v tom že jej syn je šialenec.
Ten ju však presvedčí o opaku a pripomenie jej hrozný skutok. Potom odíde aj s Poloniovým telom.
Keď kráľ vojde do komnaty, nájde tu svoju ženu ležiacu na posteli, ktorá mu porozpráva o Hamletovom besnení a jeho zabití Polonia.
Rosenkrantz a Guildenstern nájdu Hamleta a snažia sa zistiť, kde dal Poloniovo telo a poslať ho ku kráľovi. On však až kráľovi okľukami prezradí, kde ukryl mŕtvolu. Strýko ho pošle do Anglicka, kde ho majú hneď po príchode popraviť.
Ofélia príde za kráľovnou. Spieva nezmyselné piesne o smrti milého a vôbec nevníma, čo jej hovoria. Vtrhne Laertes, ktorý sa dozvedel od ľudu o smrti svojho otca, no nevie, čo sa naozaj stalo. Príde zasa Ofélia, rozdáva kvety a spieva. Nešťastný Laertes sa dožaduje vysvetlenia, jako umrel jeho otec.
Horacio dostane list od Hamleta, vktorom píše, že ich loď napadli piráti a on stal ich jediným zajatcom. Správali sa k nemu slušne akoby vedeli s kým sa stretávajú. Chce, aby Horacio rýchlo prišiel.
Kráľovi tiež príde list. Hamlet žiada kráľa o povolenie prísť za ním. Kráľ si ho prečíta a spolu s Laertom naplánujú šermiarsky súboj, avšak meč Poloniovho syna má byť potretý jedom a keby náhodou princ vyviazol bez škrabnutia, prichystajú pre neho otrávené víno.
Vtedy vchádza kráľovná a oznamule Laertovi, že jeho sestra sa utopila, keď vešala vence na strom pri rieke.
Hrobár kope na cintoríne. Vstúpi Hamlet nasledovaný Horaciom a začne sa zamýšľať komu mohli patriť lebky ktoré hrobár vyhadzuje z rozkopaného hrobu. Jedna z nich patrí práve dvornému šašovi Yoricovi, ktorého Hamlet dobře poznal. Pýta sa, či aj Alexander Veľký vyzerá po smrti takto.
Prichádza sprievod s Oféliinou truhlou. Hamlet vyjde s úkrytu. Laertes sa na neho vrhne a začne s ním zápasiť. Keď ich od seba odtrhnú Hamlet sa vyznáva zo svojej lásky k Ofélii. Nikto ho však neberie vážne. Hamlet Horáciovi prezradí, jako to v skutočnosti bolo s jeho cestou do Anglicka. O písomnostiach, ktoré vymenil. O tom, jako poslal na smrť namiesto seba svojich bývalých spolužiakov, „ktorý sami na smrť radi posielali.“
Vojde Osric a oznámi Hamletovi o plánovanom zápase madzi ním a Laertom, v ktorom kráľ vsadil na synovcovo víťazstvo šesť koní. Princ so zápasom súhlasí a pred ním sa Laertovi ospravedlní. Vyberú si kordy. Jeden z nich je otrávený a nestupený a nie je to ten, ktorý drží v rukách Hamlet. Sluhovia donášajú otrávene víno, ale napije sa z neho kráľovná, keď pripíja na Hamletovo víťazstvo v prvých dvoch kolách. Laertes škrabne Hamleta, vymenia si kordy. Kráľovná umiera.
Hamlet hlboko poraní Laerta, ktorý klesne k zemi. Odpustia si navzájom svoju smrť a Laertes Hamletovi aj smrť svojho otca a obaja umierajú. Vchádza Fortimbras a stáva sa kráľom Dánska. .