Staroveký Rím
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 4177×
Příbuzná témata
Staroveký Rím
Prírodné podmienkyApeninský polostrov, stredom sa tiahnu Apeniny a na severe Alpy, málo členité pobrežie, prímorské mierne podnebie (chladnejšie ako v Grécku), poľnohospodársky char. krajiny, zamestnanie obyvateľstva - roľníctvo, pastier-stvo a remeslá
Osídľovanie Itálie:
Italikovia - (koniec 2.tis. pnl) stredná Itália, pastieri a poľnoh., hoci prichádzali do styku s vyspelými kultúrami sami boli na nízkej úrovni. Viac kmeňov: Latinovia, Umbrovia, Sam-nitovia, Sabrinovia .. Etruskovia - SZ Itálie, neznámeho pôvodu, ale nie Indoeurópa-nia, venovali sa poľnohospodárstvu (zavlažovacie a odvodňova-cie kanály), obchodu aj pirátstvu (rozvoj moreplavby), pre-vzali písmo od Grékov, ale jazyk neroylúštený,budovali stavby z kameňa a teháls oblúlmi a klenbami, budovali kanalizáciu a vodovody, hrobky zdobené freskami, ktoré si zachovali fareb-nosť (badateľný vplyv krétskej a gréckej kultúry). Najväčší rozmach v 7. - 6. st. pnl neskôr úpadok.
Gáli = Kelti - (5.st. pnl) z oblastí Dunaja osídlili rieku Pád
Gréci - (8.st. pnl - 2.gr. kolonizácia) obsadili Južné obl. Itálie, kde založili mestá Syrakrúzy, Crotón, Neapol, Tarent ...
Feničania - v 9.st. založili obec Kartágo, ktoré sa stalo boha-tou obchodnou veľmocou a zakladalo osady na Sicílii a Korzi-ke
+ Venéti - S a Ilýri - JV
Založanie Ríma - podľa legendy bratia Rómus a Rémus roku 753 pnl zjednotili pas-tierske osady na siedmych pahorkoch. (Rómus prvý kráľ). Od 7.st. pnl tu vládli etruskí králi
Periodizácia rímskych dejín:
Rímske kráľovstvo
Rímska republika
Rímske cisárstvo
Zánik antického Ríma
Rímske kráľovstvo (8.st. - 510 pnl)
Prebieha tu rozklad rodovej spoločnosti - rody sa spájajú do celkov (10 rodov sa združuje do kúrií, 10 kúrií sa spája do tribuu). Najstarší príslušníci rodov sa zúčastňujú na rodovom zhromaždení a tvoria tak poradný zbor kráľa - senát. Patricio-via sa zmocňujú pôdy a plebejci sú bez politických práv, na-rastá majetková nerovnosť.
Servius Tullius - svojou ústavou rozdelil obyvateľstvo do pia-tich skupín podľa bohatstva. Podľa toho, ktorá skupina vyzbro-jila najviac centúrii (- vojenských jednotiek), toľko hlasov mali v centuriálnom sneme - najviac hlasov mali bohatí.
Spoločenské vrstvy:
Patriciát: príslušníci najstarších rodov
Plebejci: remeselníci obchodníci a drobní roľníci, prisťahovali sa do Ríma a dostali právo za Rím bojovať.
Nemali poli-tické práva.
Proletári: nemajetní bezzemkovia, spolu majú jeden hlas.
Patriarchálni otroci: len malý počet.
Vzťah klienta a patróna: chudobný sa dal pod ochranu bohatého jednotlivca
Zánik kráľovstva (r. 510 pnl) - posledný kráľ Tarqius Superbus (=pyšný) bol vyhnaný a už nedovolili, aby bolo znovu na-stolené kráľovstvo.
Rímska patricijská republika (6.st.- 3.st. pnl) Republika - res publica - vec verejná. Úrady mohli zastávať len patricio-via, a preto je charakteristická bojom plebejcov za poli-tické práva.
Správa republiky - Na čele stáli dvaja konzuli volení na 1 rok z radu patriciov, striedali sa po mesiaci, mali právo rozho-dovať v správnych a vojenských veciach. Ich poradným orgánom bol senát (300 senátorov) zložený z bývalých úradníkov. V ča-se vojenského nebezpečenstva menovali Diktátora s neobmedze-nou právomocou na pol roka. Nižší úradníci: Prestori (súdnictvo), Questori (štátna poklad-nica), Cenzori (dane)
Boj plebejcov za zrovnoprávnenie (6.st. - 3.st. pnl)
Hlavným rozporom ranej rímskej republiky. Príčiny bojov: Ple-bejci nemali politické práva, ale museli plniť svoje vojenské povinnosti - tvorili jadro rímskej armády - ale uvedomili si svoju dôležitosť v súvislosti s bojom o ovládnutie Itálie a začali boj o politické práva. Etapy bojov: Secesia (494. pnl) - hromadný odchod plebejcov z Ríma na Svätú horu, čím si vynútili právo voliť tribúna ľudu, ktorý bol osobne nedotknuteľný a mal právo veta, čiže zákaz, alebo zrušenie rozhodnutia patricijského úradníka nevýhodné-ho pre plebejcov.
Zákony dvanástich tabúľ (450 pnl) - Spísanie zvykových práv, ktoré vlastne nič neprinieslo, len zamedzilo voľné vykladanie týchto práv. Neskôr dosiahli právo dosadzovať 1 plebejca za konzula.
Prístup do všetkých úradov (3.st. pnl) toto právo získali po-stupne, ale keďže úrady neboli platené, mohli ich zastávať len bohatí plebejci. Bohatí plebejci a patricijovia tak utvo-rili novú vládnucu vrstvu nobilitu .
Boj o ovládnutie Itálie - boli obranné, neskôr dobyvačné vojny o pôdu a Rím sa postavil na čelo boja Italikov s Etruskami, tých porazili okolo r. 400 pnl. Zo severu postupovali Gáli (Kelti) a dostali sa až do Ríma (387 pnl), mesto obsadili, spustošili a vypálili. Za vysoké výkupné mesto opustili. Po-sledné sa bránili grécke mestá - Tarent si na pomoc privolal gréckeho kráľa Pyrrhu („Pyrrhovo víťazstvo“). R. 270 pnl bola už pod nadvládou Ríma celá Itália (okrem podalpskej Gálie)
Charakter rímskej spoločnosti a štátu - Rimania vytvorili fede-ratívny zväzok Spojencov - tak nazíval Rím podmanené kmene a vo zväzku mal Rím nadradené postavenie. Riadil sa heslom: “Rozdeľuj a panuj“.
Uzatváral nerovnaké spojenecké zmluvy (rôzna výška daní atď) - rôzne záujmy kmeňov zaručovali, že sa nespoja proti Rímu (ďalej mali povinnosť postaviť pomocné vojenské zbory - narastal počet rímskych légii). Rímsky štát mal poľnohospodársky charakter. Životný štýl : vojenský a vi-diecky, šírenie helenistickej vzdelanosti.
Expanzia Ríma do Stredomoria
Boj Ríma s Kartágom - Púnske vojny (264 - 146 pnl)
Kartágo - obchodná veľmoc, ktorá sa snažila získať vplyv v zá-padnom Stredomorí.
Sicília - obyvatelia: Feničania a Gréci. Hospodársky vý-znam:úrodný a bohatý ostrov. Strategický význam: rozdeľuje Stredozemné more na záp. a východnú časť.
Prvá púnska vojna - odohrala sa na Sicilií, kam senát poslal rímske vojsko a to bola pre Kartágho zámienka na vojnu. Na súši mali prevahu Rimania, ale na mori Kartáginci. Rimania zmenili tradičnú taktiku námorného boja - pomocou padacích mostíkov a hákov sa sústredili na zápas muža proti mužovi. Kartágo bolo r. 241 pnl porazené a muselo zaplatiť Rímu vyso-kú vojenskú náhradu. Okrem Sicílie získali Rimania aj Korziku a Sardíniu, vytvorili z nich provincie mimo územia Itálie.
Druhá púnska vojna (264 - 241 pnl) Za stratenú Sicíliu našli Kartáginci náhradu v Hispánii, kde založili osadu Nové Kartá-gho. Bohaté náleziska nerastov využili na vybudovanie žold-nierskej armády na čele s Hanibalom , ktorý sa sústredil na boj proti Rímu. Dobyl mesto Saguta, ktoré malo spojeneckú zmluvu s Rímom a vypravil sa proti Rímu cez Alpy, ktoré po-kladali Rimania za prirodzenú obranu a považovali za nemožné ich prejsť.Prechod bol ťažký, utrpeli veľké straty vojakov a slonov, ale v Pádskej nížine sa k nim pridávali Gáli a tak získali veľkú armádu
1. bitka pri Tranzimenskom jazere (Perugia) - porážka Ríma (Vy-užil terén - močiare)
2. bitka pri Cann (216 pnl) - Rím znova porazený
Niektoré vojenské osady sa od Ríma odtrhli, Hanibal, ale na Rím priamo nezaútočil, lebo videl odhodlanie brániť sa. Rím sa vzchopil a zorganizoval výpravu do Afriky, na čele stál Scí-pio. Hanibal išiel na pomoc Karthágu.
3. bitka pri Zame (202 pnl) porážka Hanibala, utiekol na výcho-da, ale chceli ho vydať Rímu, a tak spáchal samovraždu.
Dôsledky porážky pre Karthágo: zaplatenie vojnovej náhrady (260t striebra), strata všetkých území okrem Afriky, zákaz rozpútať vojnu bez povolenia Ríma
Tretia púnska vojna (149 - 146 pnl) Rimania vyvolali vojnu úmy-selne, aby definitívne zničili Kartágho. Karthágo neprijalo rímske ultimátum a po 3-och rokoch obliehania Rímu podľahlo. Bolo definitívne zničené (146 pnl) a Africké pobrežie sa sta-lo provinciou Afrika.
Rím získal nadvládu nad západným Stre-domorím.
Ovládnutie východného Stredomoria - Rím ďalej obsadil Macedó-niu,Dalmáciu (porazili tu grécke mestské štáty) Sýriu, Gréc-ko. Dedične získal Pergamon a stal sa svetovou ríšou - impé-riom.
Kríza Rímskej Republiky
Spoločenské zmeny po dobyvačných vojnách Ríma
- drobní roľníci po návrate z vojny nemali prostriedky na obno-venie spusteného majetku, boli nútení ho predať, odchádzali do miest, kde splinuli s proletármi
- zisky z provincií si privlastnili príslušníci senátskeho sta-vu, armádni jazdci vyberali dane z provincií - publikáni- vy-korisťovali platičov a obohacovali sa, narastali rozdiely medzi chudobnými a bohatými
Hospodárske zmeny po vytvorení impéria
- rímske trhy zaplavené lacným tovarom z provincií
- narastal počet otrokov - zakladanie veľkostatkov - veľkovýro-ba v poľnohospodárstve,
úpadok maloroľníctva, otroci vykonávajú ťažké práce - prechod k Antickému spôsobu výroby
Negatívne dôsledky:
Vojenské: oslabenie vojenskej sily Ríma, zníženie počtu voja-kov. Zakl. žold. vojska.
Sociálno - politické: nárast nobility - majetkovej nerovnosti, rímska chudoba sa stáva nespoľahlivou, žije z darov a volili toho, kto im dá viac darov, opovrhujú prácou - úpadok mravov
- snahy likvidovať republiku a demokraciu, lebo sa zdá, že im nezabezpečí bohatstvo
Narastanie rozporov:
otroci - otrokári
chudobní - bohatí
Rím - spojenci
Rím - provincie
Reformy bratov Grakchovcov - Snahy o hospodárske a spoloč. re-formy:
1. Pozemková reforma
2. Zníženie moci nobility
3. Rozšírenie práv občanov
Tibérius Grakchus (133 pnl) - tribún ľudu, navrhol zákon o po-zemkovom maxime ( nadmerná pôda sa mala rozdeliť) - neprijatý; keď kandidoval na tribúna ľudu bol zavraždený (zákon by poško-dil aristokraciu).
Gaius Grakchus (123,122 pnl) - vydal reformy v prospech chudo-by: nákup lacného obylia zo štátnej sýpky, súdnu moc previedol na stredné vrstvy, navrhoval aj udelenie spojencom rímske obči-anske práva, a tak si znepriatelil Rimanov , spáchal samovraždu a nobilita rozpútala biely teror proti prívržencom Grakchovcov.
Vojenská reforma - Gaius Marius (tribún ľudu) bol poverený boj-om proti numidskému kráľovi Jugurtovi (106 pnl) a po skúse-nostiach z bojov utvoril žoldniersku armádu (do ktorej prijal aj bezzemkov)
Otázka demokratizácie: Populári: zástancovia ľudu (populus - ľud) s cieľom demokratizovať pomery v ríši - podporovali re-formy; Gaius Marius
Optimáti: prívrženci nobility (optimus - najlepší), proti re-formám - L. C. Sulla
Rozpory prerástli do občianskej vojny (88-82 pnl).
Boj o moc v Ríme, Sulla odišiel bojovať s Pontusom (kráľ Mitriades) a po-čas toho bol v Ríme kráľom Marius, ale keď sa Sulla vrátil na-stolil vojenskú diktatúru (82 - 79 pnl). Za jeho teroru sa pr-vý krát objavili proskripcie - zoznamy politicky nepohodlných osôb, ktoré mohli byť beztrestne zabité. Po chorobe Sullu bola opäť obnovená republika, ale v ďalšom období sa nobilita opäť snaží nastoliť diktatúru - strach z povstaní otrokov. Najväč-šia vzbura (r.73-71 pnl) pod vedením gladiátora Spartaka, jeho armádu sa podarilo poraziť až po troch rokoch.
Prvý triumvirát (r. 60 pnl) Pompeus, Crassus, Caesar , Crassus zahynul v boji s pontským kráľom a rozpútal sa boj o moc med-zi Pompeom, podporovaným senátom a Caesarom prívržencom popu-látov.
Druhá občianska vojna (49-45 pnl) Caser vyhnal Pompea z Ríma a porazil ho pri Pharsales (Grécko) a v Ríme nastolil neob-medzenú vládu pri zachovaní republikánskych inštitúcií (ale bez proskripcií a prenasledovania, teda jeho vláda bola múdra a prospešná pre štát). Caesar sa vyhlásil za kráľa (jeho hlavný odporca bol Cato) a bol zavraždený (r. 44 pnl) Bruttom a C. . . . - republikáni. Po jeho smrti:
Druhý triumvirát (43 pnl) Antonius, Lepidu, Octavián , pokra-čovali v bojoch proti republikánom, porazili ich a nastolili proskripcie (zahynul Cicero). Antónius - spravoval východnú časť ríše (správal sa ako samovládca a zblížil sa s Cleopat-rou), Octavián - západná časť ríše, Lepidus prijal úrad naj-vyššieho kňaza. Antónius rozdával Cleopatre celé provincie a Octavián poštval senát proti Antóniovi. R. 31 pnl porazil spojené vojská Cleopatry a Antónia - mys Actium, r. 30 pnl obsadil Egypt = koniec helenistického obdobia, koniec Repub-liky a začiatok Cisárstva.
Rím v dobe cisárskej - PRINCIPÁT (30 pnl)- principát = vláda Oktaviána - „Princeps inter pares“ - prvý medzi rovnými. Forma vlády: spájajúca absolutistickú moc so zachovaním re-publikánskych inštitúcií s len poradnou funkciou. Sympatie ľudí si získavali nákladnymi hrami.
Oblasť správy ríše: obmedzenie moci nobility, rozdelenie pro-vincií (spravované panovníkom a spravované senátom) - zákaz zdierania provincií + rozkvet provincií, prebudoval Rím, po-stavil mosty a cesty, prekonal krízu - hospodársky vzostup, rozkvet kultúry (Vergilius, Horatius - zlatá doba rím. lite-ratúry), rozvoj staviteľstva a literatúry.
Oblasť vojska: zriadenie pretoriánskej gardy , politika voči ľudu : peňažné dary, usporiadanie hier.
Zahraničná politika: na začiatku dobyvačné vojny, neskôr uza-vretie „Rímskeho mieru“
Cisárstvo - neskôr platí dedičnosť trónu a panuje Juliánska dy-nastia, ale väčšina císarov (od Caesar) neschopná.
Nero - spôsobil hospodársky úpadok (vzbury otrokov, provincií, lé-gií. Rast významu armády - vojsko dosadzuje vlastných cisárov a má veľký vplyv na nich.
F. F. Vespasianus (69-79 nl) - založil dynastiu Flavioucov, upevnil cisárstvo,disciplínu vo vojsku a upokojil provincie, rozšíril rímsky aristokratický stav a začlenil bohaté a vzne-šené rodiny z provincií do senátskeho stavu.
Cisár Traján (98-117 pnl) najväčší rozsah ríše od Británie až po Mezopotámiu.a S. Afriku, po ňom už nastáva úpadok - pre-chod k obranným vojnám
Marcus Aurelius (161-180) - cisár Filozof, za neho neúroda, hlad, mor a musel viesť vojny proti Markomoanom a Kvádom na severe, ktorých sa sám zúčastňoval, postavil Limes Romanus - obranný val a zakladal vojenské tábory, nápis na trenčian-skej skale 180 nl (Laugaritio), napísal prvé umelecké dielo na našom území: Rozhovory so sebou samým.
Prejavy krízy Rímskeho impéria: prechod k obranným vojnám (3 st.), nedostatok otrokov (prestávajú mať záujem na práci - hospodársky úpadok), kolonát (drobný prenájom veľkostat. pôdy kolonistom, chud. roľ., otrokom), vznik domén (samosprávne veľkostatky hosp. nezávislé od okolia) - mali aj vlastnú re-meselnícku výrobu, vzn. naturálne (sebestačné) hosp., pokles obchodu (V x Mestá), pokles hodnoty peňazí, nepokoje v pro-vinciách (separatistické snahy), východné kulty (kresťan-stvo ), Germanizácia rímskej armády a úradov (klesá záujem bojovať za Rím.
Všeobecná kríza Rímskeho impéria:
Obranné vojny - útoky Germánskych kmeňov, prelomili rímske opevnenie (Limes R.) v porýni a podunajsku (3 st.)
Nedostatok otrokov - strácajú záujem na práci, vojny prestá-vajú byť zdrojom otrokov, nedostatok otrokov vo veľkovýrobe (rem. dielne, vidiec. veľkostat.)
Pokles hodnoty peňazí - (zamiešanie kovov do zlatých mincí), otrokári sa nechceli vzdať prepychu - ich finančné nároky stúpali, pokles obsahu cenných kovov, ceny tovarov sa znehod-nocovali, Chudobní prepadávali a plienili bohatých
Východné kulty - šírenie orientálnych nábož. a vznik kresťan-stva, kvôli zlej hospodárskej situácie sa zväčšujú vplyvy týchto náboženstiev a počet otrokov
Separatistické snahy provincií - pre lepšie ovládanie bola ríša rozdelená na východnú a západnú (Theodosius r. 395 nl)
Barbarizácia Rímu - rôzne národnosti sa začali usídľovať a neskôr sa dostávajú do úradov a do armády
Zánik Západorímskej ríše - Rozklad (hlavne záp. ríše) pokra-čoval aj po rozdelení aj v ek. systéme.
Keď germánsky vodca (Odoakar) zosadil posledného rímskeho cisára Romula Augustu-sa zanikla Západorímska ríša
Vznik domén = samostatné hosp. veľkostatky, úpadok obchodu medzi mestom a dedinou má za následok úpadok miest
Pokusy zachrániť rímske impérium
Kresťanstvo - začalo hlásať vieru v jedného boha (1st.), oslo-vilo hlavne chudobných a utláčaných (niektorí boli blízko ra-dikalizmu a hlásali rovnosť na zemi, iní sa spoliehali na rovnosť pred Bohom), tí sa snažia vydržať útrapy pozemského života. Nový zákon - vysvetľuje kresťanskú vieru, Starý zákon prevzatý od židov. Najprv úrady stíhali kjresťanov, lebo ne-chceli vzdávať pocty, ale nskôr sa stalo náboženstvom vládnu-cich tried.
Kolonát - drobný prenájom veľkostatkárskej pôdy chudobným roľ-níkom, bezzemkom aj otrokom. Museli platiť nájom v peniazoch, neskôr v naturáliách (neskôr strata osobnej slob. a začínajú feud. vzťahy). Šíril sa v provinciách, neskôr sa postavenie kolónov zhoršovalo - pripútaní k pôde (feud.)
Dominát - posilnenie vlády jednotlivca (dominus - pán):
Dioklecián (284-305 nl) prenasledoval kresťanov, lebo nechce-li vzdávať božské pocty.
Reformy: 1.) Správna: ríšu rozdelil na 4 časti (on a traja spoluvládcovia)
2.) Daňové: nový daňový systém - pevné dane:z pozem-kov (akosť a veľkosť) z hlavy (z každej dospelej oso-by)
3.) Vojenská: zlepšenie organizácie vojska (germa-niz.), rozdelil arm.: mobilná (pohybovala sa po celej ríši podľa potreby); stabilná
Poklus: Cenová: zavedenie max. cien a platov (proti drahote)
Konštantín (306 - 337 nl) - preniesol centrum ríše do východ-nej časti (Byzancium) ší úpadok. Centrum Konštantinopol. Mi-lánsky edikt - kresťanstvo sa stáva štátnym náboženstvom (chceli udržať jednotu Rím. ríše, zánik Západorímskej ríše, útoky barb.