Staroveký Rím
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. září 2006
- Zobrazeno: 13244×
Příbuzná témata
Staroveký Rím
Itália leží na podlhovastom polostrove, ktorý vybieha do Stredozemného mora na západ od Grécka. Po celej dĺžke polostrova sa tiahne vysoké horstvo, ktoré sa menuje Apeniny, preto sa polostrov nazýva Apeninský. Nížiny pri morskom pobreží a údolia sú úrodné a oddávna poskytovali obživu roľníckemu obyvateľstvu. Morské pobrežie Itálie je málo členité, a preto nemá toľko dobrých prístavov ako Grécko. Roľnícke kmene, ktoré sídlili v západnej časti strednej Itálie sa nazývali Latinovia. Žili v menších osadách, ktoré chránili hlinené valy a drevené hrádze. Jedna z takýchto osád bol aj Rím. Bol vybudovaný na pahorkoch, nad riekou Tiberou neďaleko mora. Ležal na križovatke významných obchodných ciest, ktoré viedli od morského pobrežia. Výhodná poloha lákala cudzích remeselníkov, aby sa usadili v Ríme, a tak umožnili rýchly rozvoj mesta. Starí rímski dejepisci kládli založenie Ríma do roku 753p.n.l.Ku vzniku mesta Ríma sa viaže aj legenda o dvojčatách Romulusovi a Remusovi, ktorá hovorí o tom, že to boli synovia Rhey Silvie. Ich prastrýc Amulius, ktorý svojmu bratovi vytrhol z ruky vládu v Albe Louze, ich hodil do rieky Tibery. Boli však zázračným spôsobom zachránení. Boli vraj odkojení vlčicou a vychoval ich pastier Faustus. Náhodou sa dozvedeli o svojom pôvode, pomstili sa Amuliovi a za kráľa dosadili opäť svojho starého otca. Sami potom založili na Tibere nové mesto, ale veľmi rýchlo sa dostali do sporu, po ktorom z nich má byť mesto pomenované. Po jednom auspiciu sa Remusovi objavilo 6 a Romulusovi 12 vtákov, a tak bolo nové sídlisko na Palatine nazvané ROMA. Keď Remus s posmechom preskočil nízku hradbu - a tak porušil magickú ochranu - Romulus ho zabil. Pretože v novom meste hľadali útočište prevažne muži, došlo pri jednom predstavení k okradnutiu dcér pozvaných Sabínov. Vzplanula kvôli tomu vojna, ale ženám sa podarilo prinútiť svojich mužov a otcov, aby sa spolu zmierili. Od tej doby vládol Romulus spolu so sabínskym kráľom Titom Tatum spoločne, a po jeho smrti opäť sám. Pri jednej prehliadke vojska bol odnesený do neba a neskôr uctievaný ako boh - Quirinus. Konečnú podobu dal tejto báji o založení mesta Rím ako prvý Ennius v 2. stor. p.n.l. Rozpráva ju Livius a Plútarchos. K známej kapitolskej etruskej bronzovej soche vlčice boli dvojčatá Romulus a Remus prirobení za renesancie.
Štruktúra ich sídlisk je zaujímavá, lebo ohlasuje niektoré pravidlá rímskeho urbanizmu.
Sídliska boli obohatené mohutným valom s bránou uprostred každej strany, na plošine sa tiahli dva rady obydlí od severu na juh a od východu na západ. Kmene druhej inváznej vlny, okolo roku 1200 p.n.l., dostali do styku s pôvodnými obyvateľmi Latia, pre odlišné pohrebné obrady a rodinné zvyky kontakt nebol ľahký. II.
V jaskyniach, ktoré sa používali ako hrobky, sa našli kostry s lebkami pomaľovanými okrom a vedľa nich nádobka so zvyškom farby, čo dokazuje, že sa lebky viac ráz pomaľovali, táto prax by však nemala zmysel, keby sa nepredpokladali, že sa tí ľudia za živa maľovali a možno aj tetovali. Niektoré popolnice majú podobu malých chyžiek, v ktorých sú uložené pozostatky spopolneného, zosnulý bol takto v predstavách svojich blízkych pochovaných v príbytku, ktorý sa celkom podobal obydliu, v ktorom žil. Toto obydlie je podobné chatrčiam, aké si stavali pastieri z Latia pri samých bránach Ríma. Prvé hradby „Večného mesta“, čiže hradby na Palatíne, boli stavané do štvorca a ich tvar nebol typický iba pre terramarov. Palatín sa považoval za jadro mesta na siedmich pahorkoch /Septimontium/ a nazývali ho Roma quadrata. V hradbách miest Latia bývalo ohradené posvätné miesto, kde sa zhromažďovalo obyvateľstvo, aby uctievalo numen, čiže miestne božstvo, to miesto sa nazývalo fanum.
Rímska svetová ríša patrila k najväčším ríšam v dejinách ľudstva a zároveň k najvýznamnejším. Pretrvala vyše 700 rokov. Hoci zanikla pred 1500 rokmi , jej vplyv pociťujeme dodnes. Rimania vytvorili latinské písmo. Dnešné jazyky - francúzština, portugalčina, španielčina, taliančina a rumunčina - sa vyvinuli z jazyka Rimanov, z latinčiny. V slovenčine, ale i ostatných európskych jazykoch, sa nachádzajú tisícky slov z latinského pôvodu. Právny systém mnohých krajín, napr. Francúzska a Nemecka, vychádza z rímskeho práva. Mnoho veľkých európskych miest, napr. Londýn a Paríž, založili Rimania. Rímske stavby, rozosiate po celej Európe, dodnes pripomínajú ich veľkú civilizáciu.
Po dlhoročnej vojne z malého italského mesta Rím r. 396 p.n.l. obsadili etruské mesto Veje. V priebehu ďalších 400 r. sa Rimanom podarilo vybudovať rasovo pestrú mohutnú Rímsku ríšu. Rimania nerobili rozdiely medzi príslušníkmi iných rás, či náboženstiev. Od príslušníkov podmanených kmeňov očakávali, že sa prispôsobia rímskym zvykom. Poslušnosť odmeňovali udeľovaním rímskeho občianstva, a tak sa za Rimanov považovali aj Afričania, Sýrčania, Gréci a Galovia. Práve preto pretrvala Rímska ríša tak dlho. Navyše vládcom sa mohol stať aj muž, ktorý pochádzal z provincie.
Spočiatku bol Rím kráľovstvom a vládli v ňom králi. V r. 509 pr. Kr.
však Rimania kráľa vyhnali a vyhlásili republiku. Na jej čele stáli volení úradníci senátu a rímskeho ľudu, zvaní magistráti, ktorých každoročne volilo ľudové zhromaždenie. Rimania museli svoju nezávislosť spočiatku brániť, do útoku prešli až neskôr. R.270 pr. Kr. si podmanili celú Itáliu. Kartágo v severnej Afrike a grécke mestské štáty na juhu sa rímske výboje usilovali zastaviť, no napokon podľahli. R. 27 pr. Kr. Rimania napokon ovládli celú oblasť Stredozemného mora.
S narastajúcou mocou sa medzi rímskymi politikmi začala rozmáhať korupcia. Vlády sa zmocňovali násilím, nie voľbami, čím sa skončilo obdobie
III.
rímskej republiky. Po zavraždení G. J. Cézara v r. 44 pr. Kr. vypukla občianska vojna. Po nej sa stal cisárom Augustus. Vyhlásil sa za veliteľa armády a dostal súdnu a zákonodarnú právomoc, mohol zamietnuť každé rozhodnutie senátu. Stal sa prvým občanom Ríma. Jeho následníci používali titul „imperátor“ /hlavný veliteľ/ a moc prechádzala na členov rodiny. Začala sa éra rímskeho cisárstva. Hoci boli niektorí cisári krutí, je to aj obdobie mieru a rozkvetu. Rimania si podmanili obrovské územia vďaka dobre vycvičenému vojsku, kde vládla prísna disciplína. Chudobnejší Rimania tu mali možnosť dosiahnuť vyššie spoločenské postavenie. Mohli síce padnúť, no dostávali podiel z koristi a neskôr žold. Vyslúžilci sa tešili rôznym výsadám. Jadro rímskej armády tvorili pomocné oddiely zložené z cudzincov. Rímske posádky mali základne v pevnostiach, neďaleko hraníc ríše. Hliadky strážili, či sa neblíži nepriateľ. Prvé pevnosti stavali z dreva, no v 2. stor.pr. Kr. väčšinu nahradili kamennými. Boli podobne usporiadané, čo uľahčovalo vojakom presuny. Pevnosti pre legionárov budovali pre zhruba 5000 mužov, opevnené tábory pre pomocné zbory pojali 500 až 1000 osôb. Rímske mestá boli hlučné a preplnené. Verejné budovy boli pompézne,no väčšina ľudí bývala v špinavých štvrtiach. Často ich ohrozovali požiare a zločiny boli na dennom poriadku. Ulice neboli osvetlené, preto sa ľudia báli po zotmení výjsť von. Väčšina miest mala síce požiarnikov a strážcov poriadku, no nestačilo to. Dopravné nehody a zápchy boli také časté, že v mnohých mestách zakázali cez deň jazdu s vozmi. Napriek tomu Rimania radi bývali v mestách. Mali po ruke všetko , čo považovali za dôležité: divadlá, amfiteátre, vozatajské preteky, hostince a stánky s jedlom. Rimania boli vynikajúci stavitelia. Mnohé ich stavby pretrvávali dodnes. Väčšinou stavali z betónu a tehál.
Kameň bol drahý, a preto ho používali hlavne na výzdobu budou. Rímski stavitelia vedeli ako prví využívať betón a stavať oblúky. Vynášali klenbu. Vďaka svojim poznatkom stavali priestranné budovy s vysokým stropom a veľkými oknami. V čase mieru vojská pomáhali projektovať a stavať celé mestá. Mestské rady vlastnili otrokov, ktorých využívali ako pracovnú silu. Vyše 90% obyvateľov žilo na vidieku. Na veľkostatkoch pracovali mnohí otroci Nemajetní nádenníci si hľadali prácu, kde sa naskytla. Okrem nich tu žili roľníci, ktorí si pôdu prenajímali. Život na vidieku sa riadil podľa ročných období. Obchod bol pre rímsku ríšu veľmi dôležitý. Veľké mestá ako Rím vozili potraviny z celej ríše a prepychový tovar dovážali z ďalekých krajín. Napr. hodváb prinášali karavány na ťavách až z Číny, koreniny, šperky a voňavky dopravovali loďami z Indie. Väčšina obyvateľov miest bývala v poschodových obytných domoch. Bohatší ľudia obývali nižšie, chudobnejší vyššie poschodia. V bytoch neboli kuchyne, tečúca voda, ani záchody. Prízemné časti si prenajímali obchodníci. Vlastné domy mali len bohatí ľudia. Rímske rodiny neboli početné. Mávali najviac 3
IV. deti. Očakávalo sa od nich, že rýchlo dospejú. Deti z chudobných rodín pracovali od 5-6 rokov. Bohatšie deti sa do 7 hlavne hrali. Chlapci potom navštevovali školu, väčšinou do 11 rokov, keď sa začínali zaúčať do povolania svojich otcov. 14 ročných chlapcov považovali za dospelých. Dievčatá sa vzdelávali doma. Matky ich učili viesť domácnosť. Väčšina sa zasnubovala v 14-tich rokoch. Rodičia mali radi svoje deti, no očakávali od nich poslušnosť. Rimania jedli 3 razy denne. Hlavné jedlo bola však večera, ktorú tvorili 3 chody. Najchudobnejší dostávali od štátu obilie zadarmo, z ktorého si varili kašu.S obľubou navštevovali kúpele, hudobné divadlá, koncerty. No najväčšej obľube sa tešili drsné vozatajské preteky a zápasanie gladiátorov.
Rimania mali mnoho bohov, ktorým prinášali rôzne obety. Neurobili žiadne dôležité rozhodnutie, pokiaľ si neboli istý, že s tým bohovia súhlasia. Verili v posmrtný život. Mysleli si, že mŕtvych prevádza cez posvätnú rieku Styx, do ríše boha Háda, prievozník Cháron. V 3. stor. n.l. čelila ríša toľkým nájazdom, že sa takmer rozpadla. R. 395 n.l.sa rozdelila na Východorímsku a Západorímsku ríšu. Na čas sa podarilo oddialiť úpadok. Cisári vládli kruto, zvyšovali dane a vyberači ich nemilosrdne vymáhali. Rozšírilo sa kresťanstvo. Kresťanov prenasledovali, až kým cisár Konštantín, r.
313 n.l., sám neprijal kresťanstvo. Dal postaviť mnoho chrámov a podporoval šírenie viery. V priebehu storočia už kresťania nadobudli v ríši prevahu.
V 5. stor. n.l. museli Rimania znovu čeliť vonkajším útokom. Tentoraz sa im nepodarilo ubrániť. Cisári boli slabí a bezmocní. Ovládli ich úradníci a vojenskí velitelia. Najnebezpečnejšie boli germánske barbarské kmene. Nechceli zničiť Rím, no túžili sa usadiť na jeho bohatom území. Rimania im dali právo osídliť pohraničné územia. V r. 476 n.l. obsadili celú Západorímsku ríšu a zosadili posledného cisára Romula Augusta. Východorímska ríša pretrvala ešte 1000 rokov, viac ako Byzantská ríša. .