Sofokles Antigona
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 1470×
Příbuzná témata
Sofokles Antigona
Tragédia bezprostredne nadväzuje na udalosti po Oidipovej smrti. Oidipovi synovia Eteokles a Polyneikes sa dostali do sporu o vládu nad Tébami. Vyhnaný Polyneikes našiel útočište v Argu, odkiaľ pritiahol s veľkým vojskom proti Tébam. Eteokles Téby bránil. V súboji padnú obaja bratia. Nový vládca Téb, Oidipov švagor Kreon, dal slávnostne pochovať Eteokla, ale pod trestom smrti zakázal pochovať Polyneika. Napriek zákazu sa Antigona rozhodne pochovať svojho brata. Pochovať mŕtveho bol totiž u Grékov príkaz ľudskosi a náboženstva. Antigonu prichytia pri čine a Kreon, obraňujúci svoju vladársku moc, ju dá za živa pochovať. Keď ho obmäkčí veštec Teiresias, je už neskoro. Antigona sa obesí a Haimon sa pri nej pred očami otca prebodne mečom. Po správe o synovej smrti spácha samovraždu aj Kreonova manželka Eurydika. -Antigona pratrí medzi najvynikajúcejšie drámy svetovej literatúry.Osoby:
Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa
Ismena – jej mladšia sestra
Kreon – 2. tébsky kráľ
Eurydika – jeho manželka
Haimon – ich syn a budúci manžel Antigony
Teiresias – veštec
strážca
prvý posol
druhý posol
náčelník zboru
zbor tébskych starcov
Dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach v mýtickej dobe.
PROLÓG:
-Antigona sa rozpráva s Ismenou o pochovaní ich brata Polyneika, ale Ismena nesúhlasí, Antigona napriek tomu svojho brata pochová
-Zbor a náčelník zboru sa rozprávajú o uplynulých udalostiach /o smrti dvoch bratov a o ich novom panovníkovi, ktorý ich dal zvolať/
1.DEJSTVO:
-Kreon hovorí zboru o svojom príkaze týkajúcom sa dvoch bratov, zbor súhlasí
-prichádza strážca a hovorí, že Polyneika niekto pochoval a že tak porušil Kreonov príkaz
-Kreon sa hnevá, myslí si, že niekto podplatil stráž striebrom, aby porušil jeho rozkaz a hovorí, že ak sa nenájde vinník, doplatia na to stráže
-strážca prissahá, že s tým nemá dočinenia
-1. pieseň zboru
2.DEJSTVO:
-strážca privádza Antigonu
-náčelník zboru je prekvapený
-z paláca vychádza Kreon
-strážca vraví ako prichytil Antigonu pri čine a že on je už bez viny
-Antigona nič nepopiera a priznáva sa, oviňuje rKeona a háda sa s ním, nebojí sa smrti
-Kreon dá priviesť aj Ismenu, je presvedčený že je tiež vinná
-Ismena chce zomrieť so sestrou, tá jej však v tom bráni
-Ismena vytýka Kreonovi, že chce synovi Haimonovi zabiť nevestu a že si ho neváži
-Kreon káže odviesť Antignu aj Ismenu
-2.
pieseň zboru
3.DEJSTVO:
-Kreon sa rozpráva s Haimonom, ich rozhovor prerastie do prudkej hádky, Haimon odrádza otca od neuváženého činu, ale Kreon tvrdí, že jeho syn je len otrokom ženy
-Haimon odchádza
-Kreon si dá zavolať sestry
-Antigonu dá zaživa pochovať v skalnej hrobke a Ismenu ušetrí
-3. pieseň zboru
4.DEJSTVO:
-sluhovia privádzajú z paláca Antigonu
-Antigona kráča a žiali na ceste do hrobky
-náčelník zboru s ňou vedie rozhovor a snaží sa zadržať slzy
-4. pieseň zboru
5.DEJSTVO:
-prichádza Teiresias vedený chlapcom
-snaží sa presvedčiť Kreona, že jeho skutky sú nesprávne a pocíti ich hrozbu podľa proroctva, ktoré mal
-Kreon nechce ustúpiť
-Teiresias ochádza
-náčelník zboru tvrdí, že Teiresiasove veštby sa vždy splnili
-Kreona to znepokojuje
-nechá si poradiť od veštca, aj od náčelníka zboru a ide pustiť Antigou a pochovať telo jej brata
-5. pieseň zboru
EPILÓG:
-1. posol prináša náčelníkovi zboru smutnú správu o smrti Antigony aj Haimona
-Euridika, Kreonova žena chce vedieť, čo sa stalo
-posol jej vraví ako pochovali Polyneikovo telo a že pri vstupe do hrobky počuli nárek Haimona /keď Kreon vstúpil, Antigona bola už mŕtva – obesila sa na vlastnom závoji - a Haimon žialil pri nej, chel mečom vraziť do otca, ten sa však uhol, tak zo zúfalstva vrazil meč do vlastného tela/
-Euridika bez slov odišla do paláca
-posol a náčelník sa išli za ňou pozrieť, vtedy prišiel do paláca Kreon s mŕtvym synom v náručí
-druhý posol mu išiel naproti a niesol správu o jeho mŕtvej žene Euridike, ktorá zo smútku spáchala samovraždu
Starí Gréci prví vytvorili drámu v plnom zmysle slova ako umelecký útvar s uzavretým, jednotným dejom a určitým životným obsahom a zanechali ju európskej kultúre ako jedno z najkrajších dedičstiev Antiky. Charakteristikov gréckej drámy je jednota miesta, času a deja /1 miesto, od rána do večera/.