Sofokles Antigona

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 1911×

Příbuzná témata



Sofokles Antigona

SOFOKLES: ANTIGONA
• tragédia
• grécka staroveká literatúra
• prológ, 5dejstiev, epilóg
• Bratislava, Tatran 1982

Osoby
Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa
Isména – jej mladšia sestra
Kreón – tébsky kráľ
Eurydika – jeho manželka
Haimón – ich syn
Theiresias – veštec
strážca
prvý posol
druhý posol
náčelník zboru
zbor .. tébskych starcov

Prológ
Polyneikes a Eteokles sú bratia Antigony a Ismény, ktorí bojujú o vládu v rodnom meste. Keďže Polyneikes si chce mesto získať násilím, vtiahne do mesta s vojskom, je vlastizradcom. Bratia sa v súboji navzájom zabijú a ich nástupca Kreón zakáže (pod hrozbou zamurovania v skalnej hrobke zaživa) pochovať Polyneika. Tento rozkaz neuposlúchne Antigona, ktorá chce brata podľa božích zákonov pochovať. Najprv sa snaží nahovoriť aj svoju sestru Isménu, no keď sa jej to nepodarí, rozhodne sa konať na vlastnú päsť.

Vstupná pieseň zboru
Opisuje Polyneikovu vlastizradu.

I. dejstvo
Strážca, ktorý strážil telo oznamuje Kreónovi, že mŕtvolu niekto symbolicky, no s obradmi pochoval. STRÁŽCA: „Už to sypem: ktosi nám dnes ráno pochoval tú mŕtvolu aj s príslušnými obradmi a len čo prikryl telo suchou prsťou – zmizol !“
Kreón rozkáže „exumovať“ telo.
ZBOR: „Síl na svete je mnoho, ale nijaká silnejšia ako človek, ktorý aj do zúriacej víchrice sa púšťa.
Človek má dôvtip – preto neuniká nič pred zámermi jeho rozumu.

On hovoriť i bystro myslieť razom sa naučil a kladie základy mestám.. ...a s rozvahou sa díva na doby, čo majú prísť, a iba smrti vyhnúť sa ešte nedokáže.

No hoci múdrosť, vtip a silu obra má v miere, ktorá báje prekoná, on zlo je schopný konať v pätách dobra.“
II. dejstvo

Antigona bola odhalená, keď išla brata druhýkrát pochovať; obhajuje svoj čin pred Kreónom.
ANTIGONA: „ Nuž usudzovala som, že tvoj zákaz, vôľa smrteľníka, nemá takú silu, aby rušil nenapísané a neochvejné božie zákony.“
Isména tiež obhajuje Antigonu.

III. dejstvo

Haimón prosí otca, aby Antigonu pustil a hovorí mu svoj názor na rozsudok.
HAIMÓN: „Nebuď teda ďalej presvedčený, že je správne iba to, čo povieš ty, a iné nič.
Nuž povoľ radšej, pozmeň ten svoj krutý rozsudok !“

IV. dejstvo

Antigona sa lúči s priateľmi i so životom.
ANTIGONA: „Rodáci moji, teraz poďte sa pozerať na mňa, v akej hroznej biede tu kráčam ako celé nebesá a slnko objíma môj zrak – ó, veď je je to naposledy !“

V. dejstvo

Theiresias vystríha Kreóna aby ešte zmenil svoje rozhodnutie.

Keď Kreón odmietne, vyslovi veštec proroctvo.
THEIRESIAS: „Nuž dobre, teda vedz, že slnko neopíše na nebesiach mnoho kruhov, a už budeš musieť za tých mŕtvych jedným mŕtvym z vlastnej krvi zaplatiť.“

Epilóg

Keď sa Kreón predsalen rozhodne poslúchnuť veštca, je už neskoro. Antigona sa obesila v hrobke, Haimón sa prebodol mečom, keď zistil, čo sa stalo, Kreónova manželka Eurydika tiež spáchala samovraždu, keď sa dozvedela o smrti syna.
PRVÝ POSOL: „My plniac rozkaz zdeseného (smrť Antigony) vladára, sme nazerali dnu a zazreli sme v hrobke, celkom vzadu, chúďa dievča, ako visí, uškrtená vlastným závojom, a Haimón jej objíma trup a vzlyká nad svojou, už mŕtvou, nevestou a nad otcovým činom.

(smrť Haimóna) A vtedy nešťastný syn, nahnevaný na samého seba, obrátil svoj meč a vrazil si ho do pŕs...“

DRUHÝ POSOL: „Ako vravím – (smrť Eurydiky) prebodla si srdce vlastnou rukou od zármutku nad správou, že Haimón nežije.“

KREÓN: „Príď, ó, príď, privolávam ťa, osud, príď a privoď ten úder, ktorý naraz ukončí môj život ! Príď, ó, príď, lebo nemám prečo žiť !“

NÁČELNÍK ZBORU: „Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní. Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.“

Sofokles: Antigona

Zaradenie autora do literárneho smeru: grécka dráma
Zaradenie diela do literárneho žánru: tragédia
Charakteristika literárnych postáv:
Antigona - dcéra Thébskeho kráľa Oidipa; ctila si viac božské zákony ako príkazy vládcu Kreonta; odvážna; sebavedomá
Kreón - chcel si udržať autoritu za každú cenu, aj keby tým mala byť poškodená jeho rodina; neoblomný; tvrdohlavý; nerešpektoval božské zákony
Haimón - snažil sa otca presvedčiť, aby pripustil názor druhých; nešťastný; zo zúfalstva spáchal sebevraždu
Téma: Príbeh Antigony, ktorá napriek Kreonovmu zákazu pochová svojho brata Polynejka.
Idea: Ten, kto nerešpektuje božské a ľudské zákony, býva potrestaný.

Sujet: Dej sa odohráva v atickom grécku. Po sebevražde kráľa Oidipa sa jeho synovia, Eteokles a Poynejkos, dostali do sporu o vládu nad Thébami. Vyhnaný Polynejkos našiel útočište v Arge, odkiaľ pritiahol proti Thébam s veľkým vojskom. V súboji padli obaja bratia a novým vládcom Théb sa stal Kreón. 1.Dejstvo: Kreón, Oidipov švagor, dal slávnostne pochovať Eteokla, ale pod trestom smrti zakázal pochovať Polynejka. Napriek zákazu sa Antigona, ktorú od tohto činu odhovára sestra Isména, rozhodne pochovať svojho brata. Usudzuje, že si treba viac vážiť odveké božské zákony, ktoré prikazujú postarať sa o pohreb príbuzných, než ľudské príkazy. Presvedčenie, že koná dobre a spravodlivo, jej dodáva odvahu a nebojí sa smrti, ktorá jej hrozí, ak prekročí vládcov rozkaz.

2.Dejstvo: Antigonu prichytia pri čine a Kreón, obraňujúci svoju vladársku moc, ju rozkáže za živa pochovať. Antigona nič nepopiera a je pripravená zomrieť. Považuje svoj čin za hrdinský. Isména sa snaží sestru zachrániť, ale aj ona je obvinená a obe ženy odvádzajú.
3.Dejstvo: Za Kreontom prichádza syn, Haimón, s ktorým je Antigona zasnúbená a snaží sa ho odradiť od vykonania rozsudku:
„ Celé mesto ľutuje to dievča. Nikomu sa nepáči, že ona, ktorá si za - sluhuje najmenej zo všetkých žien, má biedne zhynúť za svoj slávny skutok! Nebuď teda ďalej presvedčený, že je správne iba to, čo povieš ty, a iné nič! Ten, kto si myslí, že len sám je rozumný, že jedine on má dar jazyka a ducha, býva obyčajne prázdny. Nuž povoľ radšej, pozmeň ten svoj krutý rozsudok!“ str.76
Kreón je neoblomný. Nakoniec ale omilostí Isménu, no trest pre Antigonu ponechá.
4.Dejstvo: Antigonu odvádzajú v svadobných šatách do kamennej hrobky. Ona narieka a prirovnáva svoj osud k osudu Tantalovej dcéry, ktorá v podobe brečtanu vrástla do skaly. Ľutuje svoju mladosť a smúti za neprežitými dňami, o ktoré je pripravená. Prosí Théby a jej obyvateľov o účasť na jej nespravodlivej smrti. 5.Dejstvo: Za Kreontom prichádza veštec Teiresias. Bohovia mu nechceli priať obetu. Príčinou ich nepriazne k Thébanom sú Kreonove bezbožné skutky. Kreón si najprv myslí, že veštcovi ide len o zisk, ale nechce si znepriateliť bohov, a tak ruší svoje príkazy. Rozkáže pochovať Polynejkovo telo a sám ide pre Antigonu do hrobky.
Epilóg: Do paláca prichádza posol so smutnou správou. Kreón prišiel neskoro. Antigona sa obesila na závoji a pred otcovými očami sa vzápätí prebodol Haimón. Keď to počula Eurydika, Haimónová matka, šla k oltáru a prebodla si srdce. Pred smrťou ešte oplakala oboch mŕtvych synov a prekliala Kreonta.

To bol trest, ktorý stihol vládcu Théb, lebo si nevážil božských a ľudských zákonov

Sofokles: Antigona

Téma:Príbeh Antigony,ktorá napriek Kreontovmu zákazu pochovala svojho
brata Polynejka.
Prostredie,kde sa dej odohráva:Dej sa odohráva v antickom Grécku.
Hlavné postavy:Antigona-dcéra tébskeho kráľa Oidipa.
Kreon-neoblomný,tvrdohlavý a nerešpektoval božské zákony.Tébsky kráľ.
Eurydika-Kreonová manželka.
Haimon-nešťastný,spáchal samovraždu.Kreonov syn.
Ismena-mladšia sestra Antigony.
Dej:
Po vražde kráľa Oidipa sa jeho synovia,Eteokles a Polynejkos,dostali do sporu o vládu nad Thébami.Vyhnaný Polynejkos našiel útočište v Arge,odkiaľ pritiahol proti Thébam s veľkým vojskom.V súboji padli obaja bratia a novým vládcom Théb sa stal Kreon.
Kreon,Oidipov švagor,dal slávnostne pochovať Eteokla,ale pod trestom smrti zakázal pochovať Polynejka.Napriek zákazu sa Antigona,ktorú od tohto činu odhovára sestra Isména,rozhodne pochovať svojho brata.Usudzuje,že si treba viac vážiť odveké božské zákony.Je presvedčená,že koná dobre,napriek tomu že jej hrozí trest smrti.
Antigonu prichytia pri čine a Kreon ju rozkáže za živa pochovať.Antigona nič nepopiera a je pripravená zomrieť.Považuje svoj čin za hrdinský.Isména sa snaží sestru zachránit,ale aj ona je obvinená a obe ženy odvádzajú.Za Kreontom prichádza syn,Haimon,s ktorým je Antigona zasnúbená a snaží sa ho odradiť od vykonania rozsudku.
Celé mesto ľutuje Antigonu.Nikomu sa nepáči,že práve ona ma zahynúť za svoj slávny skutok.No Kreon je neoblomný.Nakoniec ale omilostí Isménu,no trest pre Antigonu ponechá.
Antigonu odvádzajú v svadobných šatách do kamennej hrobky.Antigona narieka a prirovnáva svoj osud k osudu Tantalovej dcéry,ktorá z brečtanu vrástla do skaly.Ľutuje svoju mladosť a smúti za neprežitými dňami,o ktoré je pripravená.Prosí Théby a jej obyvateľov o účast na jej nespravodlivej smrti.
Za Kreontom prichádza veštec Teiresias.Bohovia mu nechceli priať obetu.Príčinou ich nepriazne k Thébanom sú Kreontove bezbožné skutky.Kreon si najprv myslí,že veštcovi ide len o zisk,ale nechce si znepriateliť bohov,a tak ruší svoje príkazy.Rozkáže pochovať Polynejkovo telo a sám ide pre Antigonu do hrobky.
Do paláca prichádza posol so smutnou správou.Kreon prišiel neskoro.Antigona sa obesila na závoji a pred otcovými očami sa vzápäti prebodol Haimon.Keď sa to dozvedela Haimonova matka,išla k oltáru a prebodla si srdce.Pred smrťou ešte prekliala Kreonta.To bol trest,ktorý stihol vládcu Théb ,lebo si nevážil božských a ľudských zákonov.

Myšlienky,ktoré sa mi páčili:,,Ak je to nemožné,aj pokus o to je zbytočný.“
,,Nepatrí sa,aby hrdo zmýšľal ten,kto má len postavenie otroka.“
,,Človek má dovtip-preto neuniká nič pred zámermi jeho rozumu.“
,,Ak ma za to čaká smrť-tak iste krásna.“

Záver:Dielo ma veľmi neoslovilo,lebo nemám rád diela,kde osudy hrdinov končia tragicky.

Sofokles: Antigona

Sofokles - Antigona

Téma: Antigona sa napriek zákazu rozhodne pochovať svojho brata Polyneika, ktorého dal kráľ strážiť, aby sa mu nikto nemohol postarať o pohreb.
Idea: Autor chce vyzdvihnúť odvahu mladej Antigony, ktorá sa napriek všetkým hrozbám dokáže postaviť za správnu vec. Na to, že sa riadi podľa svojho svedomia a nenechá zneuctiť svojho brata.
Doba a rozsah času: Dej sa odohráva v starogréckej mýtickej dobe, asi dva-tri dni.
Prostredie: Miesto odohrávania deja je pred kráľovským palácom v Tébach.
Postavy: Antigona - dcéra tébskeho kráľa Oidipa
Ismena - Antigonina mladšia sestra
Kreon - tébsky kráľ, Antigonin strýko
Eurydika - Kreonova manželka, kráľovná
Haimon - Kreonov a Eurydikin syn
Teiresias - veštec
Strážca
Prvý posol
Druhý posol
Náčelník zboru
Zbor tébskych starcov

Konflikt: Tragédia bezprostredne nadväzuje na udalosti po Oidipovej smrti, začína od chvíle, keď aj základný konflikt. Oidipovi synovia Eteokles a Polyneikes sa dostali do sporu o vládu nad Tébami. Polyneikes sa usadil v Argu, odkiaľ pritiahol s veľkým vojskom proti Tébam. Eteokles Téby bránil. V súboji padnú obaja bratia. Vládcom Téb sa stáva, Oidipov švagor Kreon, ktorý dá slávnostne pochovať Eteokla, ale Polyneika pod trestom smrti zakáže pochovať. Napriek zákazu sa Antigona rozhodne postarať o pohreb svojho brata. Presvedčenie, že koná dobre a spravodlivo, jej dodáva odvahu a nebojí sa smrti, ktorá jej hrozí, ak prekročí vládcov rozkaz. Pochovať mŕtveho bol totiž u Grékov príkaz ľudskosti a náboženstva. Antigonu prichytia pri čine a Kreon, obraňujúci svoju vladársku moc, ju dá za živa pochovať. Nedá si dohovoriť ani svojim synom Haimonom. Keď ho obmäkčí veštec Teiresias, je už neskoro. Antigona sa obesí a Haimon sa pri nej pred očami otca prebodne mečom. Po správe o synovej smrti spácha samovraždu aj Kreontova manželka Eurydika.

Sofokles: Antigona:

CHARAKTERISTIKA DIELA:
„Antigona“ je tragédia v piatich dejstvách. Bola napísaná gréckym dramatikom Sofoklom. Prvýkrát bola hraná v Aténach v roku 442 pr. n.l. Dielo “Antigona“ nadväzuje na udalosti v diele Kráľ Oidipus“.

MIESTO A ČAS:
Celý dej tragédie sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach v mýtickej dobe. HLAVNÉ POSTAVY:
Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa, sestra Ismény, Eteokla a Polyneika. Sa rozhodne po smrti jej bratov napriek Kreontovmu zákazu pochovať Polyneika. V tejto divadelnej hre Antigona (spolu s Haimónom) predstavuje svedomie a rozum. Je odhodlaná o svojich názoroch diskutovať a protivníka presvedčiť. Haimón – najmladší syn Kreonta, Antigonin snúbenec. Zastáva Antigonu a vraví Kreontovi, že nie je hanba poradiť sa hoci aj s mladším. Kreón – nový kráľ Téb, Antigonin strýko a Haimónov otec. Vládne pomerne despoticky.

Nikto spomedzi poddaných sa neodváži vysloviť svoj názor a brániť Antigonin čin. Kreón zobrazuje moc.

VEDLAJŠIE POSTAVY:
Isména – Antigonina mladšia sestra. Na začiatku odhovára Antigonu od pohrebu Polyneika. Neskôr keď je Antigona pristihnutá pri pochovávaní brata zastane sa jej a žiada aby aj ona bola potrestaná ako Antigona. Eteokles – brat Antigony, Ismény a Polyneika. Po smrti ich otca – kráľa Oidipa sa spolu s bratom Polyneikom poháda o nástupníctvo na trón. Uchopí moc a Polyneikes je vyhnaný z Téb. Polyneikes – brat Antigony, Ismény a Eteokla. Po vyhnaní z Téb nachádza útočište v Arge a odtiaľ pritiahne k Tébam a v bratovražednom boji s Etoklom sa naraz zabijú. Eurydika – Kreontova manželka. Teiresias – veštec. Prichádza oznámiť Kreontovi jeho chybu. Taktiež mu oznamuje, že privolal hnev bohov na Téby.
Strážca – prichádza oznámiť Kreontovi, že niekto odniesol Polyneikove telo a neskôr pristihne Antigonu pri vykonávaní pohrebného obradu. Pri oznamovaní týchto správ sa dištancuje od všetkého a snaží si zachrániť „krk“.
Prvý a druhý posol – do deja vstupujú až v epilógu. Prvý posol prináša správu o Antigoninej a Haimónovej smrti. Druhý posol oznámi Kreontovi smrť jeho manželky Eurydiky. Náčelník zboru a zbor tébskych starcov. – Náčelník zboru pôsobí ako Kreontov poradca – Kreón však na jeho rady veľmi nedá. Zbor medzi dejstvami a komentuje udalosti a prifarbuje dej.

IDEA DIELA:
Zobrazenie konfliktu medzi mocou a mocenskými zákonmi a mravnými princípmi a „nepísanými božskými zákonmi“. Zároveň sa tu predostiera generačný konflikt – Kreón nie je ochotný akceptovať názory Haimóna, preto že si myslí, že Haimón je primladý aby ho mohol poučovať. TÉMA DIELA:
Tragédia kráľovského rodu. Zobrazenie konania osudových chýb. Konflikt medzi kráľom a jeho synom a neterou. DEJ:
Prológ – Isména sa poháda s Antigonou a snaží sa ju odhovoriť od jej snahy o pohreb svojho brata. Čitateľ sa dozvedá o Kreontovom zákaze pochovať Antigoninho brata – Polyneika, ktorý viedol vojenské ťaženie proti Tébam. Antigona je odhodlaná porušiť mocenský zákaz lebo zákon bohov je pre ňu dôležitejší než zákon Kreontov. Vstupná pieseň zboru – Vstupná pieseň opisuje vojnu medzi novým tébskym kráľom Eteoklom a jeho bratom Polyneikom. Opisuje ich smrť v bratovražednej bitke, kde sa naraz v jednej chvíli obaja bratia zabijú. Prvé dejstvo – Kreón sa po smrti Eteokla ujíma tébskeho trónu. Vydáva prísny zákaz pochovať Polyneika a necháva jeho telo napospas psom a vtákom – tým sa vlastne dopúšťa prehrešku voči gréckemu náboženstvu kde je pohreb znakom ľudskosti.

Do paláca prichádza strážca a oznamuje Kreontovi, že niekto odniesol Polyneikovu mŕtvolu. Kreón zúri a hrozí vinníkovi smrťou. Prvá pieseň zboru – Oslavuje človeka a jeho prácu v prospech svojej vlasti a odsudzuje každého, kto koná proti svojej vlasti. Druhé dejstvo – Strážca pristihne Antigonu pri „nelegálnom“ pohrebnom obrade a odvádza ju do paláca. Antigona pred Kreontom obhajuje svoj čin s odvolávaním sa na božské zákony a mravné princípy. Kreón odmieta Antigonine argumenty a stojí si za svojím kráľovským rozhodnutím a upevňuje svoju autoritu. Dáva priviesť Isménu, ktorú podozrieva zo spolupáchateľstva. Isména bráni Antigonu a žiada rovnaký trest aj pre seba. Antigona ju od toho odrádza – „Ja som si vybrala smrť, ty si si vybrala život...“ Kreón vydá rozkaz obe uväzniť. Druhá pieseň zboru –
Tretie dejstvo – Haimón sa snaží Kreontovi dohovoriť a schvaľuje jeho snahu o upevnenie autority, ale nie za cenu neprávosti. Haimón obraňuje Antigonu a zdôrazňuje to, čo si myslia samotný obyvatelia Téb ale boja sa vysloviť svoj názor, že Antigona by mala byť za svoj čin velebená a nie usmrtená. Kreón si naďalej stojí za svojim názorom a odmieta si dávať radiť od Haimóna. „Mám hádam chodiť v tomto veku k nezrelému mladíkovi po rozum?“ Haimón mu oponuje: „Ani pre takého muža, ktorý mnoho pozná nie je hanbou ešte mnohému sa priučiť a nebyť tvrdohlavý.“ Rozzúrený Haimón opúšťa kráľovský palác. Kreón rozhodne o Antigoninom a Isméninom osude. Rozhodne, že Isménu ušetrí ale Antigonu zaživa pochová do hrobky v pustatine. Tretia pieseň zboru – Oslavuje Erosovu moc – lásku a čo je človek kvôli láske schopný urobiť. A že zamilovaný človek dokáže povýšiť pôvab nad mocenské záujmy a zákony. Je to víťazstvo Afrodity. Štvrté dejstvo – Antigona sa začína ľutovať. Ľutuje, že má zomrieť mladá, že nezažila manželstvo, deti a radosti života. Ľutuje toho, že má zomrieť za správny čin. Náčelník zboru jej dáva za pravdu. Štvrtá pieseň zboru – Zbor opisuje hnev bohov a božie tresty voči ľuďom, ktorý sa proti nim previnili. Piate dejstvo – Do paláca prichádza slepý veštec Teiresias. Upozorňuje na Kreontove porušenie mravných princípov a na jeho previnenie voči božskému zákonu. Kreón si sprvu neoblomne opevňuje svoju pozíciu kráľa a stojí si za svojím rozhodnutím. Teiresias mu ďalej vraví, že Kreón privolal na Téby hnev. Bohovia odmietajú obete z oltárov tébskych chrámov – čo značí ich hnev. Kreón sa dostáva do hádky s veštcom a uráža ho. Starec opustí palác. Náčelník zboru upozorňuje Kreonta, že Teriakove veštby sa vždy naplnili.

Kreón sa zlomí a vydá sa do pustatiny oslobodiť Antigonu. Piata pieseň zboru – Zbor oslavuje Bakchus (Dionýza), syna Dia a tébskej ženy Semely. Prosí ho aby ochraňoval Téby aj v tomto čase keď na ne privodil Kreón hnev boží. Epilóg – Do kráľovského paláca prichádza prvý posol zo správou o Antigoninej a Haimónovej smrti. Antigona sa v kamennej hrobke obesila a Haimón sa pred Kreontovým zrakom prepichol mečom. Kreontova manželka Eurydika sa zrúti a vbehne naspäť do paláca. Prvý posol ide do paláca skontrolovať Eurydiku, či neurobila niečo zlého. V tom prichádza Kreón v náručí s Haimónovou mŕtvolou. Z paláca vyjde druhý posol. Oznámi Kreontovi správu, že Eurydika ho prekliala a následne spáchala samovraždu. Kreón ľutuje svoje činy a začína si uvedomovať svoje chyby. Kreón prosí bohov o odpustenie a žiada aby ho stráže odviedli.

Kreón začína šalieť.

Sofokles: Antigona

Sofokles :
Antigona


Aurorom tragédie Antigona je známy predstaviteľ gréckej literatúry SOFOKLES.Jeho druhé dielo,ktoré ho tiež preslávilo,bola dráma: Kráľ Oidipus.Sofokles žil v rokoch 496 - 406 p.n.l.
Hlavnými postavami diela Antigona sú:
ANTIGONA - smelá a odvážna dcéra tébskeho kráľa Oidipa
ISMÍNA - poslušná mladšia dcéra kráľa Oidipa
KREÓN - krutý a pomstychtivý tébsky kráľ
EURYDIKA - jeho tichá a citlivá manželka
HAIMÓN - ich oddaný a chápaný syn
TEIREZAIS - veštec
ostatné postavy : strážca,prvý posol,druhý posol,náčelník zboru a zbor tébskych starcov.

Dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach,v mýtickej dobe.
Panovník Kreón zakázal pochovať Polyneika,ktorý padol spolu s bratom Eteoklom v boji proti Tébam.Polyneikova sestra Antigona však neposlúchne príkaz.Je rozhorčená,že Kreón prikázal,aby Eteokla pochovali so všetkou úctou a zvykmi a nebohého Polyneika vydal na pospas osudu dravým vtákom a mäsožravým psom.Aj keď Antigonina sestra Isména pomoc odmietla ponúknuť,rozhodla sa konať na vlastnú päsť.Onedlho nato vyrušil vládcu Téb - Kreóna náčelník zboru,ktorý bol poverený dohliadaním na Polyneikove telo.Lenže ,,niekto´´ mŕtvolu pochoval.Kreón sa nazúril a chcel viníka stoj čo stoj nájsť.To sa mu i podarilo.Antigonu pristihli pri čine.Antigonu pýcha,hrdosť a smelosť neopustila ane pred Kreónovými pazúrmi a odvážne sa k činu priznala.Kreón ju odsúdil na smrť.Zatiaľ ju odviedli do kamennej svadobnej miestnosti a na druhý deň ju zaživa pochovali.Až keď prišiel za Kreónom jeho syn Haimón,aby mu dohovoril a Teirezias - veštec,ktorý vičítal z hviezd,že ich čaká veľké utrpenie,rozhodol sa Kreón predsa len Polyneika pochovať a Antigonu oslobodiť.Keď sa priblížil s prvým poslom ku kamennej hrobkr Antigony,počuli zdesený nárek Haimona.Rýchlo sa prekopali za hlasom a keď uvideli ten výjav,nebolo im veru všetko jedno.Antigona sa obesila svadobným závesom a Haimón držiac pevne jej trup,nahlas vzdychal.Vytiahol meč na otca,ten však zbabelo ušiel a Haimón si meč nešťastne vpichol do pŕs.Začal silno krvácať,ba krv mu až silno striekala z hrude a jeho duša pomaly,ale isto opúšťala pozemský svet.Neskôr,keď Kreón niesol bezvládne telo Haimóna do paláca,jeho žena Euridika si tiež vzala život.Ešte pred smrťou stihla muža prekliať,vyhlásiť za vraha svojho rodu,ako i potomstva.
A preto človeka,ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová,neminie trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.
Ako vidno,v Sofoklovej hre Antigona trest stíha jedincov,ktorí nerešpektujú zákony vlasti,rodiny a bohov.Vinu a trest neraz predurčuje život.

Sofokles: Antigona

Antigona je jedna z najstarších diel Sofoklových drám. Sofokles žil v časoch mýtických dôb v 5. storočí pred naším letopočtom. Patrí k trojhviezdí aténskych tragikov ( Aischylos, Sofokles , Euripides). Vytvoril mnoho tragédií ako napríklad : Vládca Oidipus , Oidipus na Kolone , Elektra a Aias, medzi ktoré patrí aj tá prvá spomínaná. Jeho život vypĺňa mnohostranná činnosť. Nebol iba dramatik , ale bol aj športovec, hudobník , politik , vojak a kňaz. Zastavoval sa práva sebarovnosti pri voľbách. Ako dramatik sa v o svojej dobe zaslúžil za zmenu v spôsobe predvádzania divadelných hier , tým , že k pôvodným dvom hercom pridal ešte aj tretieho a možno aj doplňujúceho štvrtého na obohatenie dialógu a deja. V dôsledku týchto obmenení sa muselo usporiť na zborových spevoch. V jeho dielach sa dej rozvíja hneď na začiatku s dôvtipom dymaniky , rozruchu, spádu a napínavosti. S obľubou staval oprti sebe dva protikladné charaktery, pričom obzvlášť kládol dôraz ženským postavám , aj keď v jeho dobe tieto ženské charaktery hrali muži. Tieto všetky jeho diela sa prezentovali na Dionýzových slávnostiach tragédií, „trageodia“ čo je slovo cudzieho pôvodu zložené z dvoch slov , čo v preklade znamená asi „capí spev“. Z dôvodu obdobia Dionýzových kňazov , ktorý spievali oslavné dityramby , tragické preoblečný za capov. No vráťme sa k jeho ako už spomínaného najstaršieho diela Antigone. Táto tragédia z odbobia vlády bohov a mýtov sa odohráva v starovekých Tébach .Nadväzuje na bezprostredné udalosti po Oidipovej smrti. No vznik zápletky je vyhnaním Eteoklesa Polyneikesa , ktorý si našiel útočište v Arge ,kvôli sporu o vládu Téb. Po spomínanej smrti otca , ktorý si vlastnoručne vypichol oči z dôvodu uznania svojej viny a po následnej smrti a matky v jednej osobe obesením sa vracia vyhnaný Polyneikes z Argy , kde si pozbieral nemalé vojsko. Nástupca trónu po otcovej smrti nastal Polyneikesov brat Eteokles , ktorý bol pripravený brániť Téby. Keď sa Polyneikes so svojim vojskom chystal na Téby zrazu zdvihol sa mrak a zaznel rev. To Tébsky drak na odpor sa vzchopil a zatriasol vojskom Arge. Obrana Téb si však vyžiadala krutú obeť Bohom. Vo chvíli keď brat na brata zdvihol kopiju zahynuli obaja vlastným zavinením. Po týchto udalostiach zostalo z Oidipovej rodiny iba po dve ženy , sestry už nehybných bratov. Práve tu sa začína príbeh jednej , sice obidvoch sestier Antigony a Ismény, jej mladšej sestry.

Na trón nastúpil Oidipov švagor Kreón, ktorý vydal rozkaz pochovať iba jedného z bratov a to obrancu Téb, Eteoklesa so všetkým podstatným , čím si treba uctiť mŕtvych. Naopak na druhého z bratov , ktorý si chcel zamaškrtiť na krvi smädným hrdlom po odplate rozhádania uvalil zákaz pochovania. Jeho pozostatky sa majú ponechať neoplakané a nezaopatrené na pospas divých zvierat a supov. Nanajvíš dal mŕtvolu strážiť strážcom a akékoľvek porušenie tohoto nariadenia je odhodlaný potrestať smrťou. Keď sa túto skutočnosť dozvie Antigona uteká za Isménou s návrh, že si treba viac vážiť „ nepísané zákony“ , odveké božské zákony , ktoré prikazujú starať sa o pohreb príbuzných, než ľudské príkazy. Teda Antigona je pevne rozhodnutá a zmierená so svojim osudom ,ak vykoná zakázaný obrad. Jej sestra Isména odmieta tento návrh a presviedča ju o nezmyselnosti tohoto konania, no Antigona je odhodľná aj na smrť. Následne sa sestry rozídu a Antigona ide uskotočniť svoje myšlienky.
Na nasledujúci deň pri rozhovore Kreóna a náčelníka zboru ich preruší unavený strážca, ktorý svoj príchod ,ako sám hovorí mnohokrát premýšľal s obavou. Strážca začal najprv so svojou obhajoubou , ale napätý Kreón už nevydržal čakať a kázal vystrašenému strážcovi vyrozprávať , čo sa stalo. Strážca skormútený a plný strachu o svoju hlavu začal rozprávať. Kreón tušiaci pohromu , lebo práve tohoto muža a ďalších poveril strážiť mŕtvolu Polyneikesa napol uši. Strážca vyrozprával ako niekto počas noci tajne pochoval mŕtvolu aj so všetkými obradmi ako sa patrí. Kreón rozhorčený nakázal chytiť dotyčného vynníka a v prípade nelapenia , ako sám tvrdil sa neuspokojí len so samotnou smrťou strážcov , ale aj ich týraním. Po istej dobe prichádza ten istý strážca , ale nie už so strachom o vlastný život. Vedie so sebou aj jednu ženu. Tá žena je Antigona. Pri príchode hneď natrafí na vládcu Kreóna. Strážca mu ju odovzdáva ako tú , čo proti zákonu pochovala svojho brata. Kreón tomu neche veriť , veď táto žena sa má čoskoro vydať za jeho syna Haimóna, no po priznaní a odvôvodnení svojho skutku vrhá vinu na Antigonu. Po chvíli rozmýšľanie dá povolať aj jej sestru Isménu , ktorú obviňuje zo spoluúčasti na prehrešeniu voči vydanému zákonu. Po výsluchu dáva obidve sestry odviesť do paláca. Prichádza Haimón syn Kreóna a jeho manželky Eurydiky aby obmäkčil srdce svojho krutého otca. Hovorí mu o jeho nespravodlivosti a aj o mienke ľudu, ktorá hovorí že Antigona nie je súca na smrť. No Kreón mu vyčíta iba popletenie s jeho nastávajúcej manželky a necháva priniesť aby ju mohol pred očami svojho syna usmrtiť, načo reaguje jeho syn odchodom, obrat sa nevykoná.

Privlečenej Antigone dáva Kreón rozsudok , ktorý znamená pochovanie za živa. Teda uväznenie do skaly prikrytou balvanom a s minimálnou obživou. Toto uväznenie Antigona považuje ako za svoju svadobnú sieň, ktorej sa nikdy nedožije. Kreón dá sluhom rozkaz vykonať krutý rozsudok. Po týchto okolností prichádza k vládcovi Teiresias, veštec , ktorého rady doposiaľ Kreón vždy poslúchol. Veštec vyrozpráva vládcovi svoju výziu o zbytočnom krvipreliati a neúctihodnej mŕtvole. Kreón zo začiatku reaguje celkom podráždene a obviňuje veštca s namýšľania ako vtedy i strážcov po túžbe za striebrom. No Teiresiasové slová o hneve bohov ho akosi nenechajú. Po odchode slepého veštca sa Kreón vážne zhovára s náčelníkom zboru o pravdivosti svojho rozhodnutia. Po rozhovore je Kreón odhodlaný napraviť všetko , čo spôsobil svojim konaním. Zobral so sebou sluhou a išiel sám do lesa hľadať rozvláčené telo mŕtveho Polyneikesa aby ho s úctov umyl a spálil pre príchod na Olymp. Tak uj urobil a čím rýchlejšie sa ponáhľal ku svadobnej sieni Antigony. Zďaleka počul nárek , nie Antigony , ale jeho syna Haimóna.V nádeji , že sa jeho sluch mýli dá ihneď sluhom odvaliť balvan zpred vchodu. Kreón nazrie dnu a zarazí ho to , čo vidí. Vidí svojho syna ako objíma duchaprázdne telo Antigony , ktorá sa obesila. Na príchod otca Haimón zareaguje podráždene a vytasí meč , pričom ho priamo namieri na otca , ktorý ihneď zuteká. Po chvíli príde prvý posol so slovami „ Sú mŕtvy, ale príčinou ich smrti sú však živý“. Hovoril posol náčelníkovy zboru. „Kto a prečo?“ henď sa spýtal náčelník. Posol sa chce rozhovoriť , no tu prichádza Eurydika , manželka Kreóna. Odhodlaný posol vyrozpráva všetko , čo sa stalo jej nastávajúcej neveste, ale aj o synovy nesie zmienku. Po tom , čo vladár zutekal otočil svoj meč Haimón na seba a prebodol si ho cez hruď. V posledných chvíľkach sa otočil k svojej milej a s posledným výdychom ju objal. Keď si toto všetko vypočula Eurydika odišla bez slov do paláca. Odišiel aj prvý posol, no prichádza zdesený vladár , ktorý nesie v náručí mŕtvolu Haimóna. Po chvíli prichádza za ním ďalší posol. Nesie so sebou ďalšie nešťastie, ktoré ho čaká ale doma. Pri otvorení brány paláca vidno mŕtvu Eurydiku, ktorá spáchla tiež samovraždu vo veľkom žiali. Pri svojich posledných výdychoch preklínala svojho manžela. Ku koncu došlo na slová veštca. Kreón zničený osudom si uznáva vinu a prosí o trest .
Táto tragédia je literárne spracovaná ako rozhovory osôb a po každom takomto väčšom celku nasledujú piesne zboru.

Text je usporiadaný akoby do veršov , pričom sa neraz niektoré riadky zarýmujú. Dej tragédie je síce prostý , ale myšlienková náplň, klasická forma a spracovanie celej osnovy ju zaraďuje medzi diela svetovej dramatiky, ktorá bola viac ráz spracovaná nielen v antickej , ale aj v novovekej európskej literatúre.

Sofokles: životopis

1. Sofoklov život

Narodil sa okolo roku 496 pred našim letopočtom v Kolónos Hippios pri Aténach ako syn bohatého majiteľa podniku na výrobu zbraní. Vďaka otcovmu postaveniu získal veľmi dobré vzdelanie v múzickom umení. Ako 16-ročný (v roku 480) viedol chlapčenský zbor pri príležitosti osláv porážky Peržanov pri Salamíne. Ako dramatický autor sa preslávil roku 468 pred n.l., keď so svojou hrou Triptolomeos zvíťazil v dramatickej súťaži nad slávnym dramatikom Aischylom. Odvtedy sa umiestňoval najčastejšie na prvom mieste, niekoľkokrát skončil druhý, no nikdy nie tretí. Bol obľúbeným autorom aténskeho publika. Vo svojich prvých hrách (napríklad Nausikaa alebo Práčky) účinkoval aj ako herec, podľa starovekej tradície však prestal hrať kvôli svojmu slabému hlasu. Jeho zvýšený záujem o jednotlivé dramatické postavy ho viedol k zavedeniu mnohých inovácií. Rozšíril zbor z dvanástich členov na pätnásť, no zároveň obmedzil jeho vystúpenia, pretože pociťoval jeho účinkovanie viac za príťaž. Zbor sa stal skôr nositeľom básnikových názorov na dej, zrkadlom jeho myšlienok. Zaviedol tretieho herca na javisku a opustil formu trilógie. Výsledkom týchto zmien bolo dosiahnutie väčšej dramatickosti hier. Podľa neistej Aristotelovej správy zaviedol Sofokles aj maľované kulisy. Svoje zmeny obhajoval v teoretickom spise Peri tú chorú (O zbore). Bol oddaným Aténčanom, z lásky k svojmu mestu odmietol všetky pozvania do iných miest. Atény ho z úcty k jeho osobnosti vymenovali do mnohých významných funkcií. V rokoch 443 - 442 pred n.l. bol vysoko postaveným členom zboru helénotamiov - pokladníkov aténskej ríše. V období rokov 441 - 440 pred n.l patril medzi desať stratégov - najvyšších vojenských úradníkov. Vo veku 83 rokov bol zvolený do kolégia probúlov, ktorým bola po porážke aténskeho vojska na Sicílií zverená mimoriadna moc. Jeho aristokratický pôvod poznačil aj jeho svetonázor. Výsady triedy, z ktorej pochádzal, pokladal za také samozrejmé, že bezvýhradne prijímal aj morálne hodnoty, ktoré mali tieto výsady chrániť. Aktívne podporoval protidemokratickú ústavu, obmedzujúcu v posledných rokoch peloponézskej vojny volebné právo aténskych občanov.

V zmysle tradícií svojej triedy sa staval pozitívne k delfskej veštiarni, od ktorej sa demokracia odkláňala, lebo pociťovala jej konzervativizmus ako nepriateľstvo. Vyhýbal sa preto otvorenému riešeniu náboženskej otázky, na rozdiel od Aischyla, ktorý ju neraz podrobil kritike. Sofoklov konzervativizmus je viditeľný aj na jeho vzťahu k ženám a otrokom, čo napadol už jeho nasledovník Euripides.
Sofokles sa ako kňaz málo známeho liečivého démona Halóna zúčastnil na zakladaní Asklépiovho kultu. Jeho dom sa dočasne stal miestom uctievania tohoto kultu, pokiaľ nebol dostavaný chrám, zasvätený novému božstvu. Za svoje zásluhy, spojené s týmto kultom, bol po smrti uctievaný ako héros Dexión. Podľa starovekej tradície obvinil Sofoklov syn Iofón otca vo vysokom veku z duševnej slabosti. Sofokles vyvrátil tvrdenie tým, že predniesol pred súdom svoju pieseň na Atény zo svojej poslednej tragédie.
Umrel v Aténach v roku 406 p.n.l. 2. Sofoklova tvorba

Sofokles napísal 123 divadelných hier, no kompletných sa zachovalo len sedem tragédií :

• Aiás - Príbeh o Aiásovi Telamónovcovi, ktorý je urazený tým, že Aténa prisúdila Achilleove zbrane Odysseovi. V hneve chce pobiť achájskych vodcov, ale Aténa spôsobí, že v pomätenosti pobije ovce. Keď sa zo svojho šialenstva preberie, cíti ako sa zosmiešnil. Nechce žiť potupený, bez cti a slávy, ktoré boli základom jeho existencie, východisko hľadá v samovražde.
V druhej časti Odysseus, dovtedajší Aiantov odporca, pomáha jeho nevlastnému bratovi Teukrovi zaistiť mŕtvemu dôstojný pohreb. Agamemnón a Meneláos chcú nechať telo napospas dravým vtákom.

• Trachýňanky - Déianeira sa dozvedá, že jej manžel Hérakles sa vracia a Iolé, ktorú posiela napred je jeho milenka. Aby získala naspäť jeho lásku, posiela mu šatku napustenú krvou kentaura Nessa. Podľa neho má zázračnú moc. Hneď po odoslaní sa však dozvedá, že bola oklamaná. Nessova krv je jedovatá. Déianeira z hrôzy nad svojim činom spácha samovraždu, Hérakles umiera v ukrutných bolestiach vyvolaných jedovatou krvou. Ideou diela je nezvrátiteľnosť osudu.

• Antigona - Oidipova dcéra Antigona pochová svojho brata Polyneika, ktorý umrel pri útoku na mesto Téby, napriek tomu, že nový kráľ Téb Kreón jeho pohreb zakázal. Antigona je uväznená, obesí sa, jej snúbenec Haimón, Kreontov syn sa prebodne. Jeho matka zo žiaľu nad stratou syna tiež spácha samovraždu. V tragédii proti sebe stojí ľudský a božský zákon.


• Oidipus na Kolóne - Oidipus vedený Antigonou prichádza po dlhom putovaní do Attiky na Kolónos. Je mu odpustené a umiera. Ako héros sa stal ochrancom Atén.

Hra obsahuje pôsobivú lyrickú časť oslavujúcu krásu Sofoklovho rodiska.

• Elektra - Elektra, dcéra zavraždeného kráľa Agamemnóna, sa nepodvolí novým pánom a dočká sa spravodlivej pomsty, ktorú je v kritickom okamihu odhodlaná uskutočniť aj sama.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?