---

Sociabilita kresťanskej skupiny

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

---

---

Sociabilita kresťanskej skupiny

EXTRAKT
(resumé)


V práci Sociabilita kresťanskej skupiny na Slovensku a jej uplatňovanie v politickom prostredí sa autor zamýšľa nad témou, ktorá je podľa neho veľmi aktuálna, no na druhej strane málo diskutovaná. Tento problém zaradenia sa takýchto skupín do sociálneho prostredia dneška je ako keby nie len opomenutý, ale potláčaný do úzadia zdaním, že nie je dôležitý v ekonomických a politických súvislostiach súčasnosti. Zásadná potreba a prínos kresťanských zoskupení pre dnešnú dobu prijmäli autora spracovať najmä témy týkajúce sa vzniku, pôsobenia a interakcií takýchto jednotiek voči dnešnému usporiadaniu, a to ako vo sférach rodinno-spoločenských, tak aj v politických a makroekonomických.





















OBSAH


Extrakt(resumé)................................................................................................1
Obsah ..............................................................................................................2
1. Úvod ................................................................................................................3
2. Pojem „sociabilita“......................................................... ..................................4
3. Potreba, príčina vzniku a úloha kresťanskej skupiny.........................................5
4. Miesto v sociálnom systéme dnes (obraz dnešnej spoločnosti).........................6
5. Funkčné štruktúry: jedinec, rodina, spoločenstvo....... .....................................7
6. Pevná podstata fungovania kresťanskej skupiny......... ........ ..........................8
7. Potreba kresťanskej skupiny dnes v porovnaní s minulosťou. .........................9
8. Prechod ku politicky účinným kresťanským skupinám......................................10
9. Súčasná situácia v postavení a význame kresťanských skupín na Slovensku..11
10. Záver..............................................................................................................13
11. Doplňujúce pojmy............................................................................................14
12. Zoznam použitej literatúry................................................................................22
13. Dodatok...........................................................................................................23














1.

Úvod
Táto vysokoškolská práca bola inšpirovaná najmä objektívnym pohľadom na spoločnosť vôkol nás a konfrontáciou so všeobecným, ako aj s náboženským systémom hodnôt. Doba, v ktorej žijeme, mnoho krát priamo, či nepriamo, núti človeka pridať, zrýchliť tempo, robiť kompromisy. Dnešný ”dospelý a silný jedinec” sa tak stáva hračkou, formovateľnou hmotou v rukách umelého systému, založeného prevažne na ekonomických kritériách. Moje zamyslenie sa v podobe semestrálnej práce chce poukázať na konštantnú, ak nie rastúcu cenu toho, čo mnohí pokladajú za zbytočné a vyzdvihnúť skupiny ľudí, ktorí aj v spoločenskom chaose vedia rozlišľovať hodnoty od pseudohodnôt a snažia sa ich uplatňovať v spoločenských štruktúrach dnešného sveta. Tento pohľad upriamim na situáciu dnes, ako aj na minulosť, v ktorej sa formovali hodnoty, dnes tak naliehavo čakajúce na svoje docenenie, aj keď sa zdá, že súčasná doba neposkytuje dostatok času na ich perspektívnu realizáciu.

”Mám intenzívny pocit, že sme stále viac hnaní od veľkej masovej cirkvi s jej historickým balastom a právnickou konštrukciou. Všetko to prirodzene zostáva, ale je to v duchovnej oblasti čoraz menej účinné. Súčasne však rastie iná cirkev, cirkev skutočne veriacich ľudí, ktorí sa čoraz väčšmi vnútorne oprosťujú od týchto noriem a znova čítajú a prežívajú Evanjelium. Kedykoľvek sa stretnem s takýmito ľuďmi a skupinami, mám pocit, že tu je budúcnosť a že Boh vôbec nie je mŕtvy, aj keď sa vysťahoval z mnohých kresťanských múzeí.”[1(112)]














2. Pojem ”sociabilita”
”Sociabilitou sa rozumie obyčajne schopnosť, uspôsobenosť jednotlivca patriť ku spoločenskej jednotke, prípadne jednotku utvárať. Spôsoby, v ktorých sa sociabilita uskutočňuje, sú neprehľadne rozmanité. Je to jeden z mnohých kvalitatívnych javov sociálneho života.”[5(86)] Jednotkou tohto pojmu je mladý, kresťansky orientovaný človek, ktorý svoju vieru nechápe iba ako uzavretý svetonázorový systém orientovaný len na náboženské obrady, ale sa riadi zásadou, že ”keď z kostola vychádzaš - vchádzaš doň”. To znamená, že živnou pôdou rozvíjania jeho samého ako sociálnej jednotky nie je len systém zdedených a tyradíciou ustálených hodnôt, ale je to tendencia ich aktualizovať a ďalej pozitívne rozvíjať v kresťanskej skupine a následne v širších súvislostiach. Zmysel existencie jednotlivca nadobúda svoju razanciu a silu nie len vo vyznávaní určitých náboženských zásad, ale hlavne v ich tvorivej aplikácii.

Na prvý pohľad sa zdá, že človek ako sociálny prvok v kontakte s dynamickou intenzitou indiferentných a negatívnych vplyvov je v beznádejnom položení týmto vzťahom porozumieť a nie ich ešte aj profilovať - uplatňovať na nich svoj vplyv, resp. mať z nich trvalý úžitok. Táto situácia vylučuje akýkoľvek pragmatizmus a utilitarizmus (-osoženie), pretože spoločenské udalosti chápe v ich vzájomnom napätí, kde uplatňované kresťanské postoje prinášajú nadčasové hodnoty. Samotný jedinec nie je schopný vo svojom živote pojať všetky stránky spoločenských vzťahov, nemôže ich vidieť v širokom spektre, a preto vstupuje do spoločenskej skupiny rovnako orientovaných ľudí, ktorí rozdielnosťou svojho sociálneho pôvodu, vzdelanostnej úrovne, životných profesií a charakterov umožňujú rozmanitejšie pohľady a skúsenosti, než by mohol obsiahnuť jeden člen. Čím je táto skupina diferencovanejšia, a pri tom v podstatných zásadách viery jednoliatejšia, tým je väčší predpoklad, že ich názory a postoje sa široko spoločensky uplatnia a zhodnotnia. Sociabilita tu vystupuje ako schopnosť patriť k celku napriek odmietaniu jeho postojov a vlastnej snahe o nenásilné pretváranie každého jej jedinca. Táto skupina sa utvára pre vnášanie kresťanských zásad do spoločenských štruktúr, ktoré sú vystavané na každodennej prospechovej osožnosti, s cieľom, ktorý mnoho krát prevyšuje osobné poslania každého jedinca a je zameraný na gradujúcu celospoločenskú úroveň.


3. Potreba, príčina vzniku a úloha kresťanskej skupiny

”V nevyhnutných veciach jednota, v neistých sloboda, v ostatných láska.” [2(101)]
Položme si otázku: Ako vieme, že spoločnosť potrebuje práve tieto skupiny? Donedávna sa v spoločnosti udržiaval názor, že politika, spoločnosť, umenie, ekológia, pedagogika, atď., sa majú rozvíjať len podľa imanentných zákonov, typických pre ich spoločenskú funkciu a význam. Súčasný stav spoločnosti však naznačuje, že tieto činitele nemožno chápať izolovane a jednoznačne, ale že treba zdôrazňovať ich prepojenie a duchovný zmysel. A to je práve úlohou kresťanskej skupiny: postupne vnášať do spoločnosti ideály kresťanského porozumenia a lásky. Hľadá sa spôsob, ako evanjeliové zásady vnášať do spoločenských štruktúr s nebadanou razanciou. Je to neľahká úloha, pretože chýbajú skúsenosti, podnety a odvaha z minulosti, kedy sa umelo vytvárala hranica medzi spoločenským podnikaním a duchovným poslaním kresťanstva. Súčasnosť poukazuje na to, že spoločenským štruktúram treba dať kresťanský duchovný rozmer - založený a postupne prežívaný v skupinách zatiaľ elementárne slabých a mnoho krát vytvárajúcich dojem bezradnosti.

Táto zdanlivá bezvýchodisková situácia vyplýva z neustále sa meniacej legislatívnej základne a z toho vychádzajúceho nezáujmu podnikať v takomto nepriaznivom kapitálovom prostredí zo strany vstupu cudzieho kapitálu (legislatíva, netransparentnosť a slabá úroveň domácich projektov, korupcia...). Kresťanské skupiny sú zároveň zárodočnými bunkami nových spoločenských vzťahov, ktoré nevyhnutne musia vzniknúť v blízkej budúcnosti, ako niečo mnohokrát silnejšie, než systém, o ktorý sa opierame.
Úloha kresťanskej skupiny sa dá charakterizovať citátom z encykliky pápeža Jána Pavla II. Centisimus Annus z roku 1942, kde upozorňuje západné krajiny na to, aby nevideli stroskotanie reálneho socializmu, jednostranné víťazstvo svojho hospodárskeho systému, ale aby dbali na uskutočňovanie potrebných korektúr svojich systémov. A práve tu sa pre Slovensko a pre mladé kresťanské skupiny otvára príležitosť, aby prežívaním evanjeliových posolstiev a ich tvorivou aplikáciou v súčasnom systéme dokázali nastoliť a rozvíjať novú úroveň hospodárskych a sociálnych vzťahov. Je to však veľmi ťažká úloha, pretože tu tieto skupiny musia čeliť veľmi rozvinutému kapitalistickému systému, ktorého zásadou je neustále zvyšovanie produkcie bez ohľadu na spoločenskú spotrebu a sociálne vzťahy.

4. Miesto v sociálnom systéme dnes (obraz dnešnej spoločnosti)
V dnešnej spoločnosti sa ešte stále latentne skrýva nebezpečenstvo, že kresťanské skupiny je možné chápať v rámci istých ustanovizní, v ktorých sa hranice viery, jej prežívania a uplatňovania odkazujú len do cirkevných štruktúr. Cirkev, ktorej poslaním je pretvárať aj materiálnu stránku spoločnosti, sa neustále pod vplyvom prežívajúcich rezíduí a predchádzajúcej spoločenskej formácie u nás - obmedzuje iba na duchovnú úroveň, ako keby materiálny, hospodársky a sociálny svet mal svoje vlastné zákonitosti. Takto sa vytvára zdanie, že vrcholom spoločenských vzťahov je materiálny blahobyt slúžiaci obohacovaniu vybranej triedy, kým hmotná duchovná úroveň mnohých národov a spoločenských vrstiev ako by bola vedľajšou záležitosťou. Položme si otázku, čo je príčinou vzniku a podstatou kresťanskej skupiny v súčasnosti? Prečo je potrebné zdôrazňovať duchovný prínos kresťanstva? Ukazuje sa, že jednostranné materiálne obohacovanie jednotlivcov, alebo istých spoločenských vrstiev, má v súčasných podmienkach svoje ohraničenia vyplývajúce zo samotnej podstaty kumulácie bohatstva. Tvrdosť a bezohľadnosť sociálnych vzťahov uplatňovaná voči tým, ktorí sú závislí na podnikaní spomínaných jedincov, alebo vrstiev, prináša so sebou isté napätia. Prejavujú sa v tom, že na druhej strane rastie nezamestnanosť, sociálne neistoty a z toho vyplývajúca hmotná a duchovná bieda.

Práve tu sa vytvára priestor pre kresťanské skupiny, ktoré svojím zložením môžu pozitívne ovplyvňovať toto narastajúce napätie. Zmysel týchto jednotiek spočíva aj v správnom rozdeľovaní produktov spoločnosti tak, aby toto napätie neustále klesalo a nadobúdalo pozitívnu a celospoločenskú hodnotovú úroveň.
Na pozadí sa odohráva boj. Kresťanské skupiny sú zo strany spoločnosti i jedincov mnohokrát osočované, že sa snažia meniť svet nasilu, istým diktátorským spôsobom, ktorý pripúšťa iba jeden názorový smer. Táto aktivita kresťanov je ale taká evidentná len preto, že neskrývajú svoj zámer, ktorého cieľom nie je vlastný prospech. Naopak, čo sa týka pôsobenia spoločnosti na jedincov, to je skryté a zahalené pod pojmami ako demokracia, či sloboda. Ide o omnoho zákernejší, nestrážený, a čo je horšie - neformovaný spôsob ovplyvňovania ľudstva, schopný brániť sa nie pre pádne dôvody, ale pre veľkosť masy, ktorá spoločnosť utvára.

5. Funkčné štruktúry : jedinec, rodina, spoločenstvo
Neustále narastajúce napätie v spoločnosti na Slovensku vzhľadom k podmienkam vstupu do EÚ a NATO kladie vysoké nároky na orientáciu jedinca v spoločenských skupinách vôkol neho. Tu sa dostávajú do popredia aj duchovné činitele, umožňujúce ľahšie prekonávať ťažkosti vyplývajúce zo sociálnych rozporov, ako aj možnosť pozitívne sa orientovať v pestrom a na prvý pohľad chaotickom svete ponúk a názorov súčasného života. Ukazuje sa, že je potrebné zaradiť sa do určitej skupiny, ktorá by eliminovala nepriaznivé vplyvy a súčasne podľa množstva jednotlivcov v skupine ponúkala isté možnosti a východiská pre sebauplatnenie v spoločnosti. Prirodzeným a zároveň pre človeka prvým typom takejto sociálnej skupiny môže byť a vo väčšine prípadov aj naozaj je rodina. Ona pre mladého jedinca už od detstva vytvára materiálno-duchovné prostredie, v ktorom si osvojuje istú hierarchiu hodnôt. S individuálnou skúsenosťou vstupuje dieťa do zložitejších štruktúr. Aj keď materiálne podmienky v súčasných rodinách nie sú v mnohých prípadoch priaznivé, tým podstatným napriek všetkému zostáva príkladným životom odovzdávaná viera (bez predstierania, zbytočných slov a napomínaní). Vytvára sa takto predpoklad pre pozitívne fungovanie jedinca v ďalších spoločenských štruktúrach. Čo si dieťa odnáša z detstva ako pozitívnu hodnotovú orientáciu, formovanú na láske, porozumení a vzájomnej pomoci - to potom ovplyvňuje orientáciu jedinca v ďalších zložitejších a náročnejších okolnostiach. V nasledujúcim sebauplatňovaní jedinca zohráva významnú úlohu aj škola.

Tu si dieťa osvojuje a overuje fungovanie a štruktúry prvotných spoločenských vzťahov, ktoré ho ďalej profilujú po ľudskej a spoločenskej stránke. Rôznorodosť životných princípov, postojov a právd osvojovaných v rodinnom prostredí, mnohokrát nachádza svoj pozitívny korektív v duchovnej atmosfére hodín náboženstva, či etickej výchovy na základných, či stredných stupňoch našich škôl. Tu sa podávajú kresťanské pravdy v širších súvislostiach, ľahko zrozumiteľných danému veku a vnímaniu, čomu napomáhajú aj postranné aktivity s rovnakým zameraním.
Počas štúdií sa začínajú formovať aj určité kresťanské skupiny, ktoré rozvíjajú svoju činnosť v rámci mládežnických hnutí. Veľmi záleží na ponúkaných možnostiach, ktoré duchovne obohacujú svet dospievajúceho človeka. Tu sa kladú základy budúcich kresťanských skupín, no nevylučujeme ani osobné zainteresovanie jedinca založené na čistom chápaní základných právd v kontraste s negatívnym prostredím, ktoré svet ponúka (reklama, dogy, sekty...)
Väčšina ľudí, ktorí prešli skúsenosťami a nadobudli istý stupeň túžby po uskutoičnení kresťanských právd v reálnom živote, skôr, či neskôr, hľadajú spôsoby, ako spoločne sledovať a uskutočňovaať tieto ciele. Kontrast sveta fungujúceho na základe plazivého kapitalizmu a kresťanskými ideálmi sformovaných jedincov, nutne vytvára podmienky pre vznik kresťansky založených skupín, spriaznených vzájomnou pomocou, porozumením a rysujúcimi sa perspektívami. Ich vzájomná spätosť je determinovaná nie len úžitkom vyplývajúcim zo vzťahov v skupine a spoločným sledovaním vytýčeného cieľa, ale aj uplatňovaním individuálnych dispozícií a vlastností každého jedinca. Takéto optimálne prostredie vytvára podmienky pre prekonávanie mnohých prekážok a stimulovanie kresťanských zásad lásky a vzájomného porozumenia.

6. Pevná podstata fungovania kresťanskej skupiny
Na tomto mieste by som sa chcel zamyslieť o podstate, ktorá skupinu upevňuje, dáva jej jasný cieľ a jednotlivých jej členov spája. Keď sa zamyslíme nad tým, prečo my - jedinci nepatriaci do takéhoto zoskupenia, konáme tak, či onak, keď si ozrejmíme podstatu nášho správania sa v tej, či onej situácii, prídeme na rôzne, v podstate prirozené vplyvy, ktoré nás usmerňujú v každodennom živote. Sú dedičné, no prevažnú časť tvoria získané názory a postoje, tak akosi nebadane, no pevne vryté, či naučené zásady, o ktorých podstate už ani nepremýšľame. Takto sa nám ponúka porovnanie, vyvolané práve silným kontrastom medzi spôsobmi, akými nadobúda životné presvedčenia človek v kresťanskej skupine a ”obyčajný, ekonomicky mysliaci jedinec dneška”.

Veriacu skupinu netvoria len jedinci, alebo idea, s ktorou sa stotožňujú. Je to nekonečná živá pravda, spôsob myslenia, cítenia a pohľad, cez ktorý rozoznávajú všetko, čo im ponúka tento svet. Táto cesta životom na nich nedoľahla ako produkt okolia, ale prijali ju v slobode a odhodlaní, vo viere, že zmenou seba samých pomôžu zmeniť aj tento svet. 7. Potreba kresťanskej skupiny dnes v porovnaní s minulosťou
Načrtnúť reálnu potrebu existencie kresťanskej skupiny dnes znamená, že sa správne zorientujeme v jej uplatnení aj pred rokom 1989. V období komunistickej totality kresťanské skupiny mali za úlohu udržiavať v ľuďoch vieru v Boha a lásku k blížnemu v kontraste s nátlakovými akciami ateizmu, ktorý bol vlastný tomuto systému, vyhlasujúcemu náboženstvo za ”ópium ľudu”. Do popredia sa dostával osobný problém slobody jedinca, ktorá bola ovplyvňovaná straníckym partikularizmom diktatúry proletariátu. Zachovávanie osobných slobôd v kresťanskej skupine bolo podstatou jej fungovania. Zdalo sa, že po nežnej revolúcii, nastolením demokracie v kapitalistickom systéme, problém osobnej slobody človeka a jeho práv, bol vyriešený. Avšak, kapitalistický spoločenský systém, ktorý sa tu etabloval na predchádzajúcej socialistickej základni, poukázal na vznik nových problémov. Tie charakterizujeme jedným slovom: odcudzenie. „Človek sa stáva v takejto schéme jedincom, s ktorým sa dá ľahko manipulovať a ktorého sociálna nezabezpečenosť a neistota ho v podmienkach kapitalistického liberalizmu vydáva napospas silám, ktoré nedokáže pochopiť a ovládať. Mravná bezstarostnosť a bezproblematickosť sú poznávacími znakmi takéhoto systému. Človek ako jedinec so svojimi jedinečnými znakmi v takomto spoločenskom systéme stráca svoju identitu a mení sa na štatistickú jednotku, začleňuje sa do politických organizácií a používa sa k určitým účelom. Cieľom sa stáva pokrok: zvýšenie bezpečnosti, užitočnosti, blahobytu, životnej sily a hodnotovej nasýtenosti. Normou práva je výraz práve panujúcej politickej moci.“ [4(158)]
Pochopiteľne, takýmto silám treba čeliť, lebo to, čo bolo hnacou silou predchádzajúcich systémov - teda problém slobody, sa stal ich obmedzením a hranicou. posledné desaťročia sa odpútali od metafyzických duchovných základov. Na takomto pozadí nám vyvstáva dôležitosť a vážnosť konštituovania kresťanských skupín, v ktorých sa kladie dôraz na vážnosť zodpovednosti, jasnosť svedomia a silu charakteru. Tieto sily majú v sebe dostatok potenciálu, aby sa mohli v budúcnosti primerane uplatňovať.

Bude závisieť na podmienkach, aké bude naša spoločnosť vytvárať pre takéto zásadné a spravodlivé postoje. Na to však je potrebný právny štát s dôkladne premyslenou legislatívou, fungujúcimi orgánmi výkonnej moci a s primeraným vstupom zahraničného kapitálu. V takýchto okolnostiach kresťanské skupiny môžu pozitívne rozvíjať svoju činnosť v prospech jedincov i spoločenských štruktúr.

8. Prechod ku politicky účinným kresťanským skupinám
Túto kapitolu by som rád uviedol citátom katolíckeho sociológa Pavla Boureaua: „Nikto sa nemôže povzniesť k mravnému životu, skutočne silnému a plodnému, ak nezačne tým, že sa bude podieľať na spoločenskom živote svojej vlasti a svojej doby.“[8(26)] Sociabilita tohoto spoločenstva osôb pretrváva v čase vzájomným dialógom a solidaritou medzi skupinami. V tejto činnosti sa teda dedí minulosť a súčasne sa pripravuje budúcnosť. Socializácia v zmysle združovania vedie ľudí k dosahovaniu takých cieľov, ktoré presahujú možnosti jednotlivca: vzhľadom k súčasnosti sa v spoločenskej činnosti kresťanských skupín rozvíjajú schopnosti iniciatívy a súčasne zodpovednosť. Úloha kresťanskej skupiny sa postupne viac a viac vymaňuje z jej jednostranného ezoterického zamerania, do ktorej ju v minulosti odsúdil predchádzajúci komunistický, totalitný systém, obmedzujúci jej vplyv na rýdzo duchovnú sféru.
Terajšia politická, hospodárska, medzinárodná a ekologická situácia kladie na skupinu podstatne iné úlohy. Keďže však od roku 1989 uplynulo len 14 rokov a príchod liberálneho kapitalizmu podstatne zasahuje do premeny sociálnych štruktúr a vzťahov, treba sa snažiť vzhľadom k funkcii kresťanských sociálnych skupín o tvorivé a dynamické uplatňovanie ich vplyvu v súčasnosti.
Úvodom tejto časti treba povedať, že u nás absentuje dôkladná analýza predností a nedostatkov, ktoré sú typické a zabehnuté v trhovom hospodárstve západných kapitalistických systémov z hľadiska uplatňovania kresťanských požiadaviek v spoločenskom systéme. Kvôli tomu som siahol po literatúre teologického charakteru, kde som chcel získať poznatky o prepojení kresťanských zásad s fungovaním kapitalistického systému. preštudoval som dve diela: Teológiu 20. storočia od Rosina Gibelliniho[3(-)] a Teológiu XX. století [7(-)]. Tá je antologická, usporiadaná Karlom-Josefom Kuschelom.

V oboch publikáciách som sledoval problematiku politickej teológie, ktorú v druhom spomínanom diele analyzujú najmä protestantskí teológovia: Karl Barth, Rudolf Bultmann a najmä Jürgen Moltmann.
Z katolíckych teológov ma zaujal hlavne Johann Baptist Metz a Edward Schillebeeckx o spiritualite Východu a Západu, prevažne filozofického zamerania. Po prečítaní spomínaných úvah môžem konštatovať vyzývavý ekumenický predpoklad vzhľadom k riešeniu spoločenských problémov, teda že sa tu zdôrazňuje kresťanský postoj bez ohľadu na historické tradície jednotlivých vierovyznaní. Dobre to vystihuje Melzova charakteristika, ktorý o základnej črte aktuálneho teologického vedomia napísal: „Chce, aby sa kresťanské slovo stalo spoločensky účinným slovom. Hľadá kategórie, ktoré neslúžia iba na osvetlenie vedomí, ale na ich transformáciu.“ [3(232)]
Na záver tejto vklenutej kapitoly medzi myšlienkami o kresťanskej skupine v spoločnosti, ktoré som uviedol v prvej časti práce, rád by som uviedol isté súvzťažnosti medzi politickou teológiou a politickou etikou, tak ako ich konkretizoval v aktuálnych podmienkach v roku 1984 Jütgen Moltmann: 1. boj za ekonomickú spravodlivosť proti vykorisťovaniu človeka človekom, 2. boj za ľudské práva a za slobodu proti politickému utlačovaniu človeka človekom, 3. boj za ľudskú solidaritu proti kultúrnemu, reálnemu a sexuálne motivovanému odcudzeniu človeka zo strany človeka, 4. boj za ekologický mier s prírodou proti priemyselnému ničeniu prírody zo strany človeka, 5. boj za istotu proti apatii v osobnom živote. [3(246)]

9. Súčasná situácia v postavení a význame kresťanských skupín na Slovensku
V predchádzajúcej kapitole som charakterizoval postavenie kresťansky orientovanej skupiny na priesečníku otvorenej a dynamickej etapy a situácie, v ktorej sa nachádzajú prvky myslenia a konania z minulosti, pričom sa však súčasne neustále viac a viac vynára potreba premyslene, s prehľadom a perspektívne predvídať budúcnosť. Uvažoval som nad tým, akou formou a akými spôsobmi by sa mohla prejavovať kresťanská skupina v súčasnosti a ukázalo sa, že najdôležitejšia potreba sa rysuje v kresťanských odboroch, ako v protiváhe k pozostatkom pretrvávajúcich komunistických odborov, ktoré aj po roku 1989 pokračujú v duchu nenávisti a tradičnej ideológie triedneho boja. Tieto bývalé odbory pokračujú vo svojej činnosti pod názvom KOZ SR. Odcitujem časť zo stanoviska Nezávislých kresťanských odborov Slovenska (NKOS) z 3. apríla 2003. „Odbory KOZ SR zdedili po ROH celú členskú základňu, hnuteľný a nehnuteľný majetok a pre kresťanské odbory nezostalo nič.

Máme len zopár obetavých funkcionárov a malú členskú základňu, ktorá svojimi členskými príspevkami nie je schopná financovať chod našej organizácie, ani konkurovať KOZ, následkom čoho nie sme pre ľudí hmotne aktívni a hlavne dostatočne akceptovaní sociálnymi partnermi.“
Z uvedeného vyhlásenia zreteľne vyplýva bezradnosť NKOS v období transformujúcej sa ekonomiky Slovenska, ako to možno vidieťaj v časopise Kresťanský odborár, vyjadrený vo vete: „Kresťania sa oneskorili“, ktorá už nepotrebuje nijaký komentár.
Tajomník NKOS Milan Martinák v článku Postavenie kresťanov v spoločnosti konštatuje, že v tejto oblasti sú dve možnosti: buď pokresťančiť KOZ, alebo si vychovať vlastných kresťanských profesionálnych pracovníkov. Práve táto druhá možnosť sa zdá perspektívnou pre sformovanie sa účinnej a ponovomysliacej a konajúcej skupiny mladých, kresťansky orientovaných ľudí. Títo totiž už nebudú zaťažení konzervatívnym myslením a konaním KOZ SR, ktoré už v blízkej budúcnosti budú už stále ťažšie nachádzať svoje miesto v odborárskej činnosti v trhovej ekonomike zjednocujúcej sa Európskej únie, do ktorej Slovenská republika chce vstúpiť. Kresťanské odbory sa všade vo svete odlišujú od iných hlavne tým, že sa snažia aplikovať kresťanské myšlienky a Božie prikázania lásky. Ide o také hodnoty ako solidarita, spravodlivosť a hlavne rešpektovanie sa ľudí navzájom. Z hľadiska aktuálnych spoločenských vzťahov v našej spoločnosti sa mi zdá na danej etape spoločenského vývinu ako nanajvýš závažný problém subsidiarity [10(65-67)] (viď. doplňujúce pojmy). Drvivé množstvo štátnych inštitúcií ochromuje vôľu človeka, aby si pomohol sám, alebo aby sa solidárne spojil s inými. Podvedomá tendencia posúvať zodpovednosť hore musí mať tiež negatívne dôsledky pre samotnú demokraciu, ktorá je odkázaná na aktívnu spoluprácu všetkých, sú teda potrební takí ľudia, ktorí majú odvahu k samostatnosti a tiež k riziku. Princíp subsidiarity bude skúšobným kameňom opravdivosti kresťanských postojov mladých ľudí na riešenie nových problémov. To sa bude pochopiteľne diať bez zaužívaných stereotypov, ako aj bez nekrityckého preberania skúseností z iných sociálnych väzieb, ako aj národných a historických pomerov. [6(474)] Z takéhoto hľadiska kresťanskej skupiny postupne sa redukujúceho vplyvu štátu budú nadobúdať stále väčšiu a účinnejšiu funkciu v jednotlivých sociálnych vzťahoch, a to tak v odboroch, ako aj v strednom a malom podnikaní v jednotlivých podporných nadáciách a spoločenských zoskupeniach.
10. Záver
Načrtnutý problém má zatiaľ čisto teoretický charakter, ktorý bude treba v nasledujúcich rokoch analyzovať v nových trhových a politických podmienkach. Ide hlavne o nové situácie determinované vstupom Slovenska do NATO a EÚ z hľadiska zásahu ekonomík a politických systémov štátov zoskupených v týchto formáciách. Pôjde o podstatné kvalitatívne zmeny súvisiace s príchodom novej generácie formovanej na iných princípoch, než tomu bolo v predchádzajúcich desaťročiach. Autor tejto práce ďakuje PedDr. Eduardovi Bekemu, bývalému profesorovi konzervatória, ktorý mu svojimi radami a navrhnutou literatúrou pomohol zorientovať sa v tejto problematike. 11.

Doplňujúce pojmy [11(-)]

AGRESIA – Brutálny útok jednotlivca alebo skupiny na jednotlivca, či skupinu. Motívmi agresie sa zaoberá najmä sociálna psychológia. Súvisia buď s ľudskou prirodzenosťou (egoizmus – altruizmus), alebo s frustráciou spoločnosti (rozklad hodnôt). Ľudia majú sklon robiť rozdiely medzi svojou skupinou a cudzou. To vytvára podklad – nenávistnú príčinu agresivity. V minulosti boli tieto prejavy potláčané represiami, v súčasnosti sa skôr prikláňame ku kompromisu a vzájomnému dialógu.
ALTERNATÍVNE HNUTIA – Spoločenské hnutia vychádzajúce z hodnôt, ktorým nie je poskytovaný dostatočný priestor v kultúre danej spoločnosti, ani v jej subkultúrach. Hnutia sú alternatívne, no zároveň kritické k svojmu okoliu. Vznikajú rôzne iniciatívy a zväzky. Tieto hnutia tvoria mladí ľudia, ktorí dúfajú, že premenia súčasnú konzumnú spoločnosť na zodpovedajúcu ich ideálom. Popularizujú jednoduchý životný štýl, aktívne sa zapájajú do úsilia o mier a spravodlivosť.
ATEIZMUS – Predpokladá, že svet je iba hmotný, a že v ňom platia dialektické zákony. Najprv treba vyrábať materiálne prostriedky pre život , potom sa môžeme zaoberať umením, náboženstvom, vedou...
BRATSTVO – Zväzok osôb založený na spoločných koreňoch a na spoločnom osude. Bratstvo treba na jednej strane odlišovať od solidarity, ktorá ľudí spája zvonka, a na druhej strane od tých záväzkov, ktoré vznikajú na základe slobodného rozhodnutia. Bratstvo sa utvára na viacerých rovinách. Je princípom spoločenskej a politickej činnosti. Ak sa neberie do úvahy, že bratstvo medzi ľuďmi a bratstvo medzi kresťanmi sú úzko späté, tak dochádza k tomu, že sa zmenšuje význam aj ostatných hesiel Veľkej fr. revolúcie, ako sú sloboda a rovnosť.
DEMOKRACIA – (gr. demokratia, od démos – ľud, krátos – vláda). Ak chceme určiť význam slova demokracia, musíme siahnuť do histórie, a presnejšie do genézy modernej demokracie. Niet pochýb o tom, že novodobá predstava o demokracii je založená na tradične chápaných – ľudských právach, ktorými sa zaoberali filozofi (napr. J. Locke, J.J. Rousseau) a ktoré boli oficiálne sformulované najprv v Spojených štátoch severoamerických ( Deklarácia práv, prijatá reprezentantmi štátov Virgínia a Massachusetts v r. 1776) a neskôr vo Francúzsku (Deklarácia práv človeka a občana, schválená Národným zhromaždením v r. 1789). Pojem demokracia sa vtedy vzťahoval na politicko-právnu oblasť, a presnejšie na politické zriadenie založené na práve, ktoré by všetci ustanovili a ktoré by platilo pre všetkých (konštitučné zriadenie).

V skutočnosti však svoje práva mohli naplno využívať len ľudia naozaj slobodní, to znamená ekonomicky nezávislí a primerane vzdelaní. Ak je ale demokracia realizovaná v právnej a politickej oblasti, tak základné ľudské slobody musia byť nevyhnutne uskutočňované aj v iných oblastiach ľudského života. Inými slovami, sloboda si vyžaduje, aby všetci občania mali rovnakú – účasť na ekonomickom, spoločenskom a kultúrnom živote. Toto úsilie sa naplno prejavilo v súvislosti s rozpadom koloniálneho systému, so zánikom takých právno-politických foriem, akými boli domíniá, protektoráty a zverené oblasti.
INDIVIDUALIZMUS - ( lat. indivíduum – jedinec, niečo nedeliteľného) – jeden z hlavných smerov spoločenského myslenia, siahajúci svojimi koreňmi do stredoveku (Duns Scotus, Ockham) a intenzívne sa rozvíjajúci najmä v novoveku (súviselo to s renesančným návratom ku človeku). Individualizmus sa vtedy prejavoval v rôznych rovinách: epistemologickej (Descartes), sociálno-etickej (Hobbes, Locke), politickej (Macchiavelli), náboženskej (Luther, Kalvín), ekonomickej (fyziokratizmus) a umeleckej. V nasledujúcich storočiach došlo v oblasti sociálnej filozofie (Rousseau, Kant, Mill) k ďalšiemu spresňovaniu predpokladov, z ktorých vychádza individualizmus, súčasne však boli odhalené aj ich nebezpečné etické dôsledky (Stirner, Nietzsche, Kropotkin). K spoločným črtám, ktoré pod pláštikom individualizmu často spájajú celý rad najrôznejších filozofických a sociálnych smerov, patria :1. negácia Aristotelovej tézy o sociálnej prirodzenosti človeka; 2. uznávanie jednotlivca za jediný skutočný prvok v živote kolektívu, čo vedie k uznávaniu nadradenosti dobra jednotlivca nad dobrom celku; 3.zúženie podstaty spoločenských vzťahov na otázku zmluvy medzi ľuďmi; 4. uznávanie úplne slobody jednotlivca. Tento posledný bod sa stal kľúčovou tézou – liberalizmu..
KRESŤANSKÝ HUMANIZMUS – niekedy je nazývaný – personalizmus alebo integrálny humanizmus. Je to humanistický prúd, ktorý sa na veľkosť človeka a – na dôstojnosť osoby pozerá z perspektívy vzťahu človeka s Bohom, chápe ich vo svetle kresťanského Zjavenia. Uznáva teda, že náboženské hodnoty a transcendentné snahy nielenže nie sú v rozpore s nijakým humanizmom hodným toho mena, ale že ho robia plným a autentickým. Vďaka kresťanstvu možno objaviť nové horizonty bytia osobou. Človek sa totiž ako osoba realizuje len vtedy, keď objavuje druhých a keď ich uznáva ako osoby cez relácie ”ja-ty-my”, založené na vzájomnej láske. Každá osoba je sama osebe cieľom a nemôže byť ničomu podriadená; jej dôstojnosť je jediná svojho druhu, výrazom jej uznávania sú skutky lásky.

Kresťanstvo túto perspektívu ešte rozširuje, učí, že – ľudská osoba má účasť na živote Boha v Trojici. Z takéhoto chápania ľudskej osoby vyplýva uznávanie všetkých autentických humanistických hodnôt..
KATOLÍCKA AKCIA – náboženská a spoločenská organizácia katolíckych lakov, zameraná na evanjelizáciu spoločnosti. Jej počiatky siahajú do 18. a 19. stor. – do obdobia, v ktorom vznikli voči katolíckej Cirkvi nepriateľsky zamerané prúdy: osvietenstvo, sekularizmus, liberalizmus. Ako reakcia na tieto prúdy povstali vtedy skupiny katolíkov, ktorí sa na jednej strane usiloval nájsť odpoveď na aktuálne otázky svojej doby a na druhej strane chceli zodpovedať požiadavkám evanjelia. Katolícku akciu úradne založil Pius XI. v r. 1922 ako laický apoštolát, ktorý bol vtedy chápaný ako ”predĺžené rameno hierarchického apoštolátu”. Druhý vatikánsky koncil v Dekréte o laickom apoštoláte (AA, 20) vymenoval štyri konštitutívne črty Katolíckej akcie, ktorými sa líši od iných katolíckych organizácií: a) cieľ zhodný s cieľom Cirkvi; b) prebratie zodpovednosti laikov v Cirkvi a za Cirkev; c)organizovaná činnosť; d) činnosť ”pod vyšším vedením samej hierarchie, ktorá môže túto spoluprácu potvrdiť aj výslovným poverením (mandátom)”.
KOMPROMIS - (lat. compromissum – dohoda, zmluva) – v konfliktných situáciách dospievanie k dohode osôb, skupín alebo inštitúcií vďaka ústupkom z obidvoch strán alebo vďaka len čiastočnej realizácii ich konfliktných záujmov a hodnôt. Keď dochádza ku kompromisu v oblasti hodnôt týkajúcich sa sféry podmetu (osoby), hovorí sa o intrapersonálnom kompromise: Aj ide o konkurenciu záujmov rôznych podmetov, kompromis tohto druhu sa nazýva interpersonálny. V skutočnosti sa za interpersonálnym kompromisom skrývajú intrapersonálne kompromisy. Analogicky možno hovoriť o kompromisoch medzi spoločenskými skupinami, inštitúciami, organizáciami, štátmi, ako aj o kompromisoch na medzinárodnej úrovni. Kompromis sa často používa pri hľadaní riešenia sociálnych konfliktov (napr. konfliktov a nezhôd medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, medzi politickými stranami). Má veľký význam v demokratických krajinách, v ktorých často dochádza k zrážkam záujmov a ku konfliktom. V spoločnostiach, kde sa ako spoločenská hodnota uznáva tolerancia, možno ľahšie dospieť ku kompromisu. Ak sa pri riešení rozličných sporov používa násilie, vedie to priamo alebo nepriamo k vážnym napätiam, vojnovým konfliktom a dokonca k dlhotrvajúcim vojnám. V praxi sa ukázalo, že nie všetky problémy sa dajú riešiť kompromisom.

Kompromis má svoje hranice, a síce vtedy, keď sa osoby, ktoré sa dostali do konfliktu (napr. politici), cítia viazané svedomím (napr. v problémoch spojených s ochranou života od jeho počatia). Kompromisné riešenie nemôže byť prijaté za každú cenu, na úkor uznávaných hodnôt a zásad. De facto by to škodilo spoločnému dobru. KONFLIKT - (lat. cinflictus – zrážka)- individuálny alebo sociálny jav všeobecného charakteru, ku ktorému dochádza vo všetkých oblastiach života, ako aj vo všetkých formách spoločenského života ( od rodiny až k medzinárodnému spoločenstvu). Nastáva všade tam, kde sa objavujú dvaja alebo viacerí jedinci alebo spoločenské skupiny, ktoré majú také ciele, zámery a záujmy, že ak budú realizované ciele jednej strany, dôjde zároveň k vylúčeniu, v krajnom prípade k zničeniu, druhej strany alebo k ozbrojenému zápasu. Konflikt je ”proces, v ktorom sa jedinec alebo skupina usiluje dosiahnuť svoje ciele (uspokojenie potrieb, realizácia záujmov) vylúčením, podriadením si alebo zničením jedinca alebo skupiny zameranej na dosiahnutie podobných alebo rovnakých cieľov ” (J. Szczepanski)
KONSENZUS - ( lat. consensus ) V sociológii označuje ”pôsobiacu zhodu” alebo len nepodstatné rozdiely medzičlenmi nejakého spoločenského systému v oblasti problematiky dôležitej pre jeho fungovanie. Konsenzus je pozitívnou podmienkou spoločenskej stabilizácie a spolupráce. Dochádza k nemu vtedy, keď členovia nejakej spoločenskej skupiny majú rovnaké ciele, hodnoty, normy ap. A. Comte nazval konsenzus spojivom, ktoré umožňuje existenciu spoločnosti. preto možno predpokladať, že vo všetkých spoločenských systémoch, ktoré jestvujú dlhšiu dobu, existuje určitý minimálny konsenzus. Minimálny konsenzus je podmienkou existencie každého spoločenského systému. KONZERVATIVIZMUS - (lat. conservare – zachovávať, udržovať)Duchovný, politický a spoločenský postoj, ktorý odmieta revolučný rozchod s minulosťou, zdôrazňuje tradičné duchovné hodnoty a chce zachovať historicky udržiavaný poriadok a formy života. Konzervativizmus a líši od nanachronizmu a od reakcionizmu tým, že nebráni minulosť ako takú, ale zachováva hodnoty a idey, ktoré ona sprostredkováva a ktoré chránia spoločenský a politický poriadok. Zdôrazňuje spojenie medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou a požaduje, aby sa využili pozitívne i negatívne skúsenosti z minulosti.

Preto sa konzervatívne myslenie zakladá na rešpektovaní historickej a sociálnej prirodzenosti človeka, na udržiavaní a oživovaní tradícií, na zachovávaní zásad právneho poriadku a na ochrane tých inštitúcií v spoločnosti a v štáte, ktoré vyjadrujú jednotu v čase a priestore. Konzeravativizmus sa však pritom nevyhýba kritike a prihliada na nevyhnutnosť prispôsobiť sa súčasným potrebám. Takto chápaný konzervativizmus je potrebný, pretože zabezpečuje spoločenský a politický poriadok. KRESŤANSTVO - je najväčšie z piatich svetových náboženstiev, v súčasnosti má okolo 1,6 miliardy vyznávačov. Je to zjavené náboženstvo, jeho počiatky siahajú k historickej udalosti, akou bol život a učenie Ježiša Krista z Nazareta. Vyznávači Ježiša Krista veria v Zjavenie, ktoré on priniesol a v ktorom sa Boh dáva človeku. Taktiež veria v nesmrteľnosť Bohom danej duše a v posmrtný život,, závislý na prežívaní toho pozemského
MASA - v psychológii sa pod pojmom masa rozumie zhromaždenie navzájom si cudzích ľudí, z kotrých každý kvôli určitej udalosti ostáva v spoločnom kruhu. V tomto význame s a masa stotožňuje s davom. Nie sú tu nijaké očakávané úlohy a v dôsledku toho ani zaväzujúca zodpovednosť v spoločenských vzťahoch. Takáto koncentrácia ľudí môže niekedy viesť k masovej sugescii. Tiež pod týmto pojmom rozumieme opak jedinca.
MORÁLKA - Je potrebné rozlíšiť predovšetkým dva významy: opisný a hodnotiaci. V opisnom význame morálka zahŕňa všetky existujúce hodnoty, normy a hodnotenia, upravujúce správanie ľudí, ako aj samotné správanie , posudzovanie z hľadiska dobra a zla. V hodnotiacom význame sa morálka týka určitého súhrnu hodnôt, noriem, hodnotení a samotného správania, pokladaného za správne z hľadiska určitého etického ideálu.
NÁBOŽENSKÁ SKUPINA - Je to diferencovaný a organizovaný systém vzťahov medzi určitými osobami, ktoré sú zamerané na realizovanie viac alebo menej jasnej sústavy hodnôt. Vo všeobecnosti sa uvádza päť kritérií príslušnosti k náboženskej skupine:
1) Uznávanie skupinových hodnôt - viera v Boha a v učenie Cirkvi
2) Prijatie Cirkvou požadovaných noriem správania. Sú výsledkom ohlasovaných hodnôt.
3) Účasť na spoločných činnostiach skupiny. Ide o činnosti, ktoré členovia vykonávajú z jej iniciatívy a v jej rámci. 4) Sociálne vzťahy medzi členmi. Vznikajú na základe vzájomnej komunikácie, spolupráce. 5) Úmysel byť členom skupiny, zdieľať jej ciele. Rozhoduje o tom, či je niekto skutočným, alebo len zdanlivým členom.
SEKULARIZÁCIA - (lat.

seculus - svetský) Vo všeobecnosti ide o spoločensko-kultúrny proces, odohrávajúci sa v novoveku i v súčasnosti, v jeho dôsledku sa rôzne oblasti spoločenského života postupne vymaňujú spod kontroly náboženských organizácií, stávajú sa nezávislé od náboženských a cirkevných ustanovizní; alebo je to politicko-právny proces, zakladajúci sa na odluke Cirkvi od štátu a verejných ustanovizní.
SOCIÁLNA VRSTVA - Kategória ľudí, ktorí sa podľa určitých spoločných čŕt (životný štýl, stupeň vzdelania, vzťah k práci...) nachádzajú v podobnom položení, čo sa týka spoločenského statusu a funkcií vykonávaných v spoločnosti. Vo všeobecnosti sú 3 kritériá stratifikácie: a) majetok, b) uznanie, c) moc.
SOCIÁLNE CNOSTI - Morálne schopnosti alebo postoje, na základe ktorých je človek schopný konať mravné dobro v oblasti sociálnej činnosti. Toto úsilie sa stáva cnosťou, ak v konaní človeka nadobudne trvalý charakter. Cnosť dodáva osobnosti určitú črtu. Láska býva opisovaná ako sociálna cnosť, pretože vo svojej podstate zahŕňa širší okruh ľudí.
SPOLOČENSKÁ TRIEDA - Spoločenský predmet, ktorého členovia sa vyznačujú štrukturálne podobným miestom v hospodárskom procese, podobným spoločenským postavením, spoločnými záujmami a za určitých podmienok aj spoločným uvedomovaním si svojho položenia. Pojem spoločenskej triedy je pri pojmoch kasta, stav a vrstva jednou z koncepcií výskumu sociálnych nerovností.
SUBSIDIARITA - princíp výpomoci. Nadradená spoločnosť nemá zasahovať do vnútorného života podradenej spoločnosti a pozbaviť ju vlastnej kompetencie, ale ju má skôr v prípade potreby podporovať a pomáhať jej, aby svoju činnosť koordinovala s činnosťou iných zložiek spoločnosti v záujme spoločného dobra. Princíp subsidiarity je v rozpore so všetkými formami kolektivizmu. Vyznačuje hranice zasahovania zo strany štátu. Je zameraný na zladenie vzťahov medzi jednotlivcami a spoločnosťami. Smeruje k nastoleniu opravdivého medzinárodného poriadku.
TOLERANCIA - Označuje priznanie iným práva: na vlastné názory; na určité konanie a životný štýl; na vlastné náboženské presvedčenie.. Priamym adresátom tolerancie sú ľudia, ktorým je prejavovaná patričná úcta a zaobchádza sa s nimi ako s plnoprávnymi členmi spoločnosti.
VEREJNÁ MIENKA - vyjadruje sa v prejavených postojoch, názoroch a presvedčení prostredia voči správaniu jeho členov. Ako súhrn názorov a hodnotení, dominujúcich v nejakom sociálnom prostredí alebo v celej spoločnosti, sa verejná mienka stáva predmetom výskumu.







































12. Zoznam použitej literatúry

1. BEKE, Eduard: Bol som učiteľom, 2. vyd., Prešov 1999
2. BIANCO, Enzo: Mozaika múdrosti, Don Bosco 2001
3. GIBELLINI, Rosino: Teológia XX. storočia, Vydavateľstvo M. Vaška,Prešov 1999
4. HANUS, Ladislav: Romano Guardini, Lúč, Bratislava 1994
5. HIRNER, Alexander: Človek a spoločnosť, 2. vyd., Matica Slovenská 1947
6. Katechizmus Katolíckej cirkvi, Spolok Sv. Vojtecha, Trnava 1999
7. KUSCHEL, Karl-Josef: Teologie 20.století, Vyšehrad, Praha 1995 (Antologie)
8.

LACROIX, Jean: Smysl člověka, Vyšehrad, Praha 1970
9. METZ, Johann Baptist: Za hranice buržoázního náboženství, Antologie
10. OCKENFELS, Wolfgang: Katolická sociální nauka, Zvon, Praha 1994
11. PIWOWARSKI W.: Slovník kat. sociálnej náuky, Dobrá kniha,Trnava 1996
12. SCHILLEBEECKX, Ed.: Ponořit se do sebe, nebo se obrátit.., Antologie
13. SHEEN, Fulton: Hore srdcia, Dobrá kniha, Trnava 2000
























13. Dodatok

Môj starý otec, PaedDr. Eduard Beke, ktorý mi v prvej časti seminárnej práce pomáhal viacerými cennými radami, mi po prečítaní tejto druhej, rozširujúcej časti aplikovanej na kresťanské odbory, povedal:
„Táto seminárna práca v náznakoch zodpovedá tomu, čo sa od prvých pokusov v sociológii ako vedy požaduje: Charakterizuje určitú situáciu a hľadá metodologické východiská, ktoré by posunuli možné riešenia do aktuálnej sociálnej roviny. Vychádza z nie veľmi početnej odbornej literatúry, z istých skúseností v mládežníckých kresť. skupinách na prelome tisícročí a chce z toho ponúknuť aktivity tejto dobe. V podstate sa používajú zaužívané postupy vedeckej práce založenej na empirickej skúsenosti a odborné znalosti, kedy napr. vedecký metodologický princíp štatistiky a racionálneho pragmatizmu je vždy v pozadí ako dôkaz správnosti postupu.
V chápaní kresťanskej problematiky však takto nastolené problémy predstavujú len jednu stranu mince. Druhá totiž má duchovný kristocentrický charakter vyplývajúci z dejín spásy a z účinosti Božieho slova. Ide tu teda v prvom rade o transcendentálny presah, ktorý dáva kresťanským požiadavkám iný rozmer a intenzitu pôsobenia, než aký sa z hodnotenia daných okolností logicky očakáva. Je to výrazný duchovný akcent, ktorý napriek vedeckým analýzam a očakávaniam posúva sociabilitu v spoločnosti do nepredvídaných nových súvislostí a vzťahov. Napr. v problematike kresťanských odborov na Slovensku vidieť, že preberanie aktivít KOZ SR s ich revolučným a masovým charakterom, zdedeným ako relikt minulosti nemôže byť vzorom. Pri formovaní nových kresťanských odborov treba vychádzať z malých a mladých kresťanských skupín, ato vždy v duchu Kristovej požiadavky: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som aj ja s nimi.“ Táto malá skupina horlivých a vzdelaných mladých ľudí musí žiť zo sily Zjavenia, z tvorivého aplikovania Ježišových požiadaviek na prítomnosť.

K tomu musí pristupovať participácia na liturgickom, sviatostnom a ekumenickom živote cirkví a ich postoja k aktuálnym okolnostiam uplatňovania kresťanských sociálnych požiadaviek: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem: a čo chcem? Len aby vzplanul!“ povedal Ježiš.

Keď Apoštol národov sv. Pavol prišiel do Atén, našiel tam oltár venovaný neznámemu bohu. Vtedy povedal zhromaždemým: „Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, ja vám zvestujem.“ Americký kardinál Fulton Sheen sa v knihe „Hore srdcia“ v r. 1950 zamýšľal nad touto udalosťou:

„ V rovnakom duchu môže každý, kto naozaj miluje Boha , povedať ľuďom 20. storočia toto: „Vidím, že ste nábožensky založení (!), lebo ako chodím sem a tam po našich uliciach , nachádzam viacero sôch postavených neznámemu bohu. Aj vy hľadáte Boha, ktorého nepoznáte. Vidím Marxov pamätník, ktorý sľubuje bratstvo ľudí, ale nemôže ho ľuďom dať, lebo Marx neveril v otcovstvo Boha. Hľadím aj na Freudov pamätník, ktorý sľubuje duševný pokoj, ale nemôže ho dať, lebo Freud popiera jestvovanie Boha a nevyhnutnosť vykúpenia z hriechov. Bratstvo mezi ľuďmi a duševný pokoj, ktoré vy dnes nepoznáte, môžete nájsť iba v otcovstve Boha a vo vykúpení Pána.“ [13(64)].

---

---

---

Spřátelné weby

• Puzzle-prodej.cz
• Hračky
• Seminární práce
• Dějepis.info - referáty
• Referáty-seminárky.cz
• Puzzle