Samo Chalupka Mor ho!
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 8433×
Příbuzná témata
Samo Chalupka Mor ho!
Literárne obdobie: slovenský romantizmusŽáner: hrdinská lyricko-epická báseň
Rým: združený
Dej: K cisárovi prichádzajú slovanský poslovia, ktorí mu prinášajú chlieb, soľ
a mierové posolstvo od rady starších, zároveň ho však varujú smelými slovami aby sa nesnažil podmaniť si slovanský národ, ktorému sa zakaždým podarilo oslobodiť spod nepriateľovej nadvlády. Hovoria mu aký sú Slovania pohostinní a každému čo sa v mieri zastaví ponúknu chlieb, ale ak prichádza bojovať tak sa nevzdajú a budú bojovať tiež. Cár povedal, že si Slovanov prišiel podrobiť. Slovanská družina sa postavila s mečom v ruke cárovi a svorným „Mor ho!“ začali boj. Slovanský junáci bojujú až do posledného muža a zomierajú bez vydania hlásku s dobrým pocitom, že sa len tak nevzdali. Po víťazstve Rimanov sa rozhliada cár po bojovom poli a keď vidí, že na zemi leží viac mŕtvych jeho vojakov ako Slovanov, hanbí sa z takého víťazstva tešiť.
Hlavné postavy: rímsky cár
slovanská družina – kolektívny hrdina
Charakteristika hlavných postáv: rímsky cár – reálny, skutočný víťaz boja, pyšný, zbabelý
slovanská družina – morálny víťaz boja,
hrdí, smelí, obetaví, autor ich opisuje ako rovnakých s typickými slovanskými znakmi
Téma: statočný boj slovanských junákov za slobodu svojho kraja proti omnoho
početnejšiemu rímskemu vojsku
Idea: Za všetkých okolností bojovať za slobodu svojho národa, aj v už vopred prehratom boji a radšej zomrieť ako žiť v otroctve
Miesto a čas: dej sa odohráva na brehu Dunaja, kde si cisár a jeho vojsko založili tábor
Konflikt: Chamtivosť a túžba po moci rímskeho cára vyvolala boj medzi Slovanmi a rímskymi vojakmi
Riešenie konfliktu: Smrť celej slovanskej družiny, ale ich viditeľné morálne víťazstvo. Vlastný názor na dielo: Naozaj sa mi báseň páčila. Je jasná, bez zbytočne dlhých a nudných úvah autora, ľahko pochopiteľná, nie príliš rozsiahla, má jednoznačnú myšlienku a vyvolala vo mne pocit hrdosti na to, že som Slovenka. Páči sa mi, že sa verše rýmujú a báseň má dej.
Rada som si ju prečítala aj nahlas, čo som spravila asi prvýkrát v živote.
Úryvok z diela: Pokraj tábora sedí cár na zlatom stolci,
okol neho cárska stráž tuhí to paholci,
a pred cárom družina neveliká stojí;
sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji.
Pobelavé kaderie šije im otáča,
Modré ich oči bystro v okolo si páča.
Rastom sú ako jedle, pevní ani skala:
Zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala. . .
Sto mečov sa každému nado hlavou blyští,
lež Slovan nečíta vrahov na bojišti,
ale morí. – Hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na svoju slobodu:
a čo aj tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom. . .
Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!
Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí;
vďačne lejú vernú krv po osudnom poli:
oj, veď padnúť za národ – oj veď to nebolí!. . .
A cár s okom sklopeným na bojišti stojí:
A čo? – Azda tých padlých Slovanov sa bojí? –
Nie, lež bezdušé svojich hromady tam vidí
A zo svojho víťazstva radovať sa stydí.