Revolúcie v habsburskej monarchii - 1848

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Revolúcie v habsburskej monarchii - 1848

- marec 1848
- 3 centrá revolúcii: Viedeň, Praha, Pešť

11. marec 1848 - Praha
- v kúpeľoch sa zišli predstavitelia českej politiky a prijali 2 požiadavky (ciele revolúcie):
1. zrovnoprávnenie češtiny s nemčinou
2. vytv. samostatného českého snemu

- s týmito požiadavkami išli do Viedne

13. marec 1848 - Viedeň
požiadavky:
1. odstrániť nenávideného Metternicha (symbol absolutizmu a feudalizmu)
2. zrušiť cenzúru

- revolúcia prebehla veľmi rýchle, cisársky dvor utiekol, Metternich bol odvolaný a cenzúra bola zrušená

- panovník prisľúbil, že bude akceptovať aj české požiadavky a Česi sa spokojne vrátili domov (nikdy to však nesplnil)

15. marec 1848 - Pešť
- vodca: Lajos Kossúth; Sandor Petoffi (pôv. Petrovič, mal slovenský pôvod)
- jediná požiadavka: samostatné Uhorsko
- pre monarchiu bola najnebezpečnejšia

dlhý snem
- zasadal v budove univerzitnej knižnice
- zúčastnil sa ho aj Štúr
- ? sociálne, polit. - do BA prišla správa, čo sa udialo v Pešti, snem ihneď reagoval ->

18. marec 1848 - marcové zákony
- po platnosti vošli 21. apríla
- vyhlásili nimi samost. vládu Uh. - predseda vlády: gróf Batanyi
- minister financií: L. Kossúth
- 31 zákonov, kt. vytv. modernú občiansku spoloč. - o občianskeho hľadiska - pokrokové, z národného - nie
a) ruší sa cirk. desiatok a šľachtický deviatok
b) ruší sa poddanstvo pre urbariálnych poddaných - tí, kt. mali pôdu zapísanú do urbára (aldiálni poddaní - nemali zapísanú pôdu v katastri) => čiastkové zrušenie poddanstva
c) povolené zákl. obč. práva a slobody - sloboda tlače, názoru, zhromažďovania -> preto moderné
d) nový volebný zákon, kt. však bol urobený tak, že v celom Uh. právo voliť získalo iba 6% ľudí
e) prijatý 1. maďarizačný zákon - jediným úradným jazykom sa stáva maď. (v št. službách len ten, kto ovláda maď; aj jediným vyučovacím)

- Slováci najprv revolúciu privítali, no potom sa zbadali

10. máj 1848 - zasadnutie v Liptovskom Mikuláši -> Žiadosti slovenského národa
- zasadnutie zvolali Štúr, Hurban a Hodža - sú aj autormi ŽSN
- 1. slovenský polit. dokument
- 14 bodov, kt. obsahujú požiadavky národného, školského a polit. charakteru

národné požiadavky
- vytv. 1 uh. snem - vš. národy žijúce v Uh. by mali mať spoločný snem + každý národ by mal samostatný snem - žiadali autonómiu
- aj Slov. by malo autonómne postavenie v rámci Uh.

- žiadali zavedenie slovenčiny ako úradného jazyka popri maďarčine (používanie národných jaz.)

školské požiadavky
- žiadali slovenské školy od ZŠ až po uni
- chceli, aby sa Maď. učili po slov. a Slováci po maď. - aby sme si rozumeli

politické požiadavky
- každý vlastnú zástavu
- úplné zrušenie poddanstva
- všeobecné volebné právo (každý 20-ročný - voliť, každý 24-ročný - volený)

posledné 2 body
- oslobodenie Rotaridesa a Janka Kráľa (v Šahách)
- po prvýkrát bolo spomenuté, že poliaci pod Rusmi trpia a žiadali slobodu aj pre nich

- záver Žiadostí :„Predkladáme to uh. vláde, uh. snemu a žiadame, aby to prehodnotili"
- reakcia snemu: „A kto sú Slováci? Taký národ neexistuje. Existuje iba 1 národ - uhorský"
- na Štúra, Hurbana a Hodžu vydaný zatykač, utekajú a zúčastňujú sa na ->

2. - 12. jún 1848 - slovanský zjazd v Prahe
- zvolali ho predstavitelia českej polit. a inteligencie
- pozvali zástupcov vš. slovanských národov žijúcich v monarchii
- zúčastnilo sa 360 zástupcov
- 1. pol. 19. st. - Habs. mon. mala 37 mil. obyv. - 5 mil. Maď., 8 mil. Rakúšanov, 5 mil. Talianov a Rumunov, 17 mil. vš. Slovanov
- hl. organizátor: František Palacký - český historik a politik

austroslavizmus
- ako možné rieš. - program o Slovanoch vo vnútri Rakúska
- nechcel rozbiť mon., chcel ju zachovať, ale na princípe federatívneho usporiadania
- každý národ v mon. by tvoril samost. časť
- na sneme prišlo k stretu názorov - Česi chceli byť v 1 federácii so Slovákmi
- Palacký navrhol model Česi + Slováci
- Štúr: presadil, že keď sa bude mon. meniť na federáciu, Slováci ako samost. národ budú tvoriť samost. celok

- keď sa to dozvedel cisár, poslal vojsko, kt. davy rozohnalo
- postavenie barikád, pokus o revolúciu - vš. však potlačené, utlmené
- cisár dal Čechom sľuby, sv. pozornosť musel totiž sústrediť na Maď. (tí chceli veľkú revolúciu - chceli samost. št.)

- cisár na potlačenie maď. revolúcie využil Slovákov - postavil ich an str. reakcie
- tí pod vplyvom Viedne organizujú 3 dobrovoľnícke výpravy:
1. septembrová 1848
2. zimná 1848/49
3. letná 1849

- cieľ: poraziť maď. revolúciu, vydobyť nové práva pre Slovákov - videli v tom šancu na uplatnenie sv. požiadaviek

7. september 1848 - cisárskym dekrétom bolo zrušené poddanstvo v celej monarchii
- až tu kon. feudalizmu

- myslel si, že týmto sa revolúcia úplne končí, no Maď. chceli svoje - a tu sa cisár rozhodol, že využije Slovákov

17. september 1848 - založenie Slovenskej národnej rady vo Viedni
- uchýlili sa sem po slovanskom zjazde Štúr, Hurban a Hodža
- 1.

krát vznikla SNR (potom po vojne, povstanie, 1968)

september 1848 - 1. dobrovoľná výprava
- malo sa vyvolať hnutie proti Maď. - začala na Myjave (začiatok na Morave a s 500 dobrovoľníkmi prešli na Slovensko)
- vytv. sa hnutie 6 tis. dobrovoľníkov
- cieľ: presadiť slovenské požiadavky
- maď. vláda ju potlačila - skončila neúspešne, obmedzila sa iba na Z Slovensko

október 1848 - revolúcia vo Viedni
- signalizovala, že Ferďáčka sprosťáčka (Ferdinand V.) treba vymeniť
- žiadala demokratizáciu mon. - Ferdinand V. abdikoval
- nastupuje Franz Jozef I. (veľa nasľuboval - že vydá ústavu, že dá národom práva - tomuto uverili aj Slováci a on to využil a požiadal ich, aby sa postavili proti maď. rev.)

zima 1848/49 - 2. dobrovoľná výprava
- organizovaná Viedňou
- slov. dobrovoľníkom velili rakúski dôstojníci
- bola zastavená a dobrovoľníci boli odzbrojení - začalo sa rokovanie Maď. s cisárom

7. marec 1849 - Franz Jozef I. vydáva ústavu
- tá znovu zavádza absolutistický režim, centralizmus, jediný jazyk - nemčina

14. apríl 1849 - Maď. vyhlásili vznik samost. Uhorska
- Maď. sa rozhodli k zásadnému kroku - detronizovali Habs. a vyhl. vznik samost. Uhorska (v zmysle natio hungarica)

leto 1849 - 3. dobrovoľná výprava
- cisár reagoval, nasľuboval Slovákom hory-doly a my sme prijali

13. august 1849 - bitka pri Világoši
- definit. porážka maď. revolúcie
- definit. zakončila revolúcie v mon. - cisár prikázal Slovákov ihneď po bitke odzbrojiť a nič zo sľubov nesplnil

- polit. Viedne: Slovákov odmeňovala tým, čím Maďarov trestala
- vš. z toho boli rozčarovaní, najmä však Štúrovci
- Viedeň zriadila slovenský úrad a obsadila doň Kollára - do škôl biblická čeština, bernolákovci sa vrátili k bernolákovčine, katolíci a evanjelici sa zase rozišli
- cisár sa pokúsil o 1 krok: ponúkol Štúrovi, Hurbanovi, Hodžovi nevýznamné úrady vo Viedni so stálym platom - vš. to odmietli (cisár ich dal pod policajný dozor, Štúr svoj život dožil v Modre u brata)
- Štúr sa definit. odklonil od austroslavizmu

1851 - stretnutie katolíkov a evanjelikov
- zvolal ho Hodža
- definit. sa dohodli na používaní štúrovčiny s novou gramatikou

1852 - Martin Hatalla - nová gramat..

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?