Poňatie informatiky, informácie a informačnej spoločnosti.

Kategorie: Informatika (celkem: 338 referátů a seminárek)

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Poňatie informatiky, informácie a informačnej spoločnosti.

I.I. Úvod
Naša doba je okrem iného charakterizovaná informačnou explóziou. Množstvo poznatkov, ktoré má ľudstvo k dispozícií, rastie obrovskou rýchlosťou. Čo samozrejme znamená, že čím viac informácií má ľudstvo k dispozícii, tým dôležitejšie je vedieť tieto informácie triediť, spracovávať a odovzdávať iným ľuďom. Bez telefónu, telegrafu, komunikačných družíc, modemov a počítačových sietí, teda strojov na prenos informácií, by zostal svet rozdelený, ako bol po mnohé tisícročia. Naučil sa pracovať s informáciami znamená predovšetkým vedieť, kde nájsť presne tie, ktoré človek potrebuje. Informácie sú dnes veľmi cenným zbožím, bez ktorého nie je možné odborne riadiť a rozhodovať. Diaľkové spojenie zmenilo možnosti styku medzi ľuďmi I medzi národmi. Okrem iného, je na schopnosti dorozumieť sa, založený vývoj človeka a jeho schopnosť žiť v zložito organizovaných komunitách na vysokom stupni spoločenskej deľby práce. Vzhľadom k tomu, že sa stále zväčšuje vplyv technických prostriedkov na oblasť informatiky, je hlavný dôraz kladený na všadeprítomnú oblasť spracovania informácií pomocou výpočtovej techniky, pomocou počítačov. Teda je nutné sa zaoberať obormi ako informatika, výpočtová technika a pod. Oblasť bádania v týchto oboroch je dnes veľmi široký a neustále sa neuveriteľne rýchlo rozvíja. Rovnako rýchlo napreduje obchodná oblasť, t. j. počet hardwarových a softwarových firiem a ich produktov slúžiacich k akejkoľvek práci s informáciami.

I.II. Informácie a informatika
To, čo ľudia odovzdávajú iným ľuďom, nazývame všeobecne informácie. Informácie znamenajú všeobecný abstraktný pojem, ktorý označuje obsah resp. význam odovzdania (sprostredkovania) inak povedané dokumentu alebo slovného spojenia. Je to to, čo znižuje neurčitosť a čo naopak zvyšuje pravdepodobnosť, že dokážeme presne predvídať alebo presne poznať výsledky určitej udalosti. Informácie sú údaje, znaky, čísla, povely, inštrukcie, príkazy, správy a pod. Informácie sú jedným zo základných pojmov kybernetiky, vedy o riadení v organizmoch. Má nehmotný charakter, ale je vždy spojená s nejakým fyzický pochodom, ktorý ju nesie.
Nositeľom informácie je signál. Signál je určitá veľkosť napätia alebo prúdu, svetelný lúč, určitá veľkosť tlaku plynu alebo tekutiny, otvor v papieri, určitá polarizácia magnetického dipólu a pod. Je to časovo premenená fyzikálna veličina, ktorou sú zobrazené údaje.

Signál umožňuje získanie informácie, jej prenos na diaľku, uchovanie v pamäti a spracovanie na stroji pre ďalšie spravovanie informácie, napr. na počítači, a to i po zániku zdroja informácie.
Dnes existujú dve základné vedy, ktorých predmetom skúmania sú informácie. Jednou je teória a druhou informatika. Obe vedy používajú mnoho spoločných pojmov.

Sú to:
Teória informácie
Táto matematická veda skúma informáciu ako základný jav, ktorý umožňuje existenciu zložitých systémov, predovšetkým organizmov a spoločenstiev, a snaží sa nájsť matematické vyjadrenie množstva informácie. Teória informácie patrí do kybernetických vied. Teda sa zaoberá prenosom, kódovaním a meraním informácie. Využíva zložitý matematický aparát teórie pravdepodobnosti, matematickú štatistiku, teóriu hier, lineárnu algebru, teóriu grafov atď. K najdôležitejším odvetviam teórie informácie patrí teória prenosu informácie. Hľadá riešenie základného problému: akým spôsobom kódovať správu, aby za určitých podmienok prevádzky prišla na miesto určenia čo najmenej porušená. Ďalej sa teória informácie zaoberá problematikou záznamu, vyhodnotenia a triedenia informácií.

Informatika
Je to vedný odbor, ktorý sa zaoberá štruktúrou, spracovaním a využitím predovšetkým vedeckých informácií. Ide o matematickú disciplínu, ktorá vyšla z algebry. V informatike sa študujú zákonitosti, teórie a práce s vedeckými informáciami. Jedným z cieľov informatiky je prepracovať optimálne spôsoby a prostriedky pre zobrazenie, zhromaždenie, analytické a syntetické spracovanie, ukladanie, vyhľadávanie a rozširovanie vedeckých informácií. V súčasnosti sa informatika zaoberá širokým okruhom činností, prelína sa v nej mnoho príbuzných oborov. Táto veda a jej jednotlivé časti čím ďalej tým viac priamo zasahujú do praxe. Prejavuje sa to predovšetkým v súvislosti s výpočtovou technikou. Napríklad pre návrhy integrovaných obvodov sa využívajú výsledky formálnej logiky, pri tvorbe kódov sa vychádza z teórie kódov, operačný systém a prekladače vyšších programovacích jazykov sa tvoria za pomoci teórie automatov, teórie formálnych jazykov a gramatík. Rovnako pri riešení konkrétnych problémov a algoritmov sú užitočné ďalšie zložky informatiky – teória zložitosti a teória vyčísliteľnosti.
Taktiež robotika je odvetvie technickej kybernetiky a úzko súvisí s informatikou. Súčasťou informatiky je skupina disciplín, ktoré sa súhrne označujú názvom umelá inteligencia. A rovnako existujú ďalšie významné súčasti tejto modernej vedy.
Významné prepojenie existuje medzi informatikou a výpočtovou technikou.

Výpočtová technika je všeobecne súhrn všetkých metód k uľahčeniu, zrýchleniu mechanizácií a automatizácii výpočtov a spracovanie dát počítačom resp. zariadeniami, ktoré sa nazývajú výpočtové prostriedky.


I.III. Výpočtová technika
Nutnosť existencie výpočtovej techniky sa predovšetkým v dnešnej dobe prejavuje veľkým rozvojom hospodárskej informatiky spojenej s rozvojom prostriedkov výpočtovej techniky a to nielen hardware ale aj software.

Vo všeobecnosti môžeme prostriedky výpočtovej techniky rozdeliť nasledovne:
Ř kalkulačky (jednoduché, pracovné, vedecké, nadštandartné, software počítačov a pod.)
Ř elektronické diáre (viacúrovňové, software počítačov a pod.)
Ř mikropočítač (súčasť počítačov, a iných prostriedkov výpočtovej techniky a pod.)
Ř osobný (stolný) počítač
Ř príručný počítač (inak povedané laptop)
Ř notebook (menšia verzia príručného počítača na vyššom stupni vývoja)
Ř minipočítač, stredisko počítač, sálový počítač (podnikmi používané typy počítačov)
Ř superpočítače (najvyšší stupeň počítačov využívaných vo vede a technike)
Ř počítačové siete (prepojenie skupiny počítačových systémov) a pod.
Zároveň treba poznamenať, že takéto rozdelenie je charakterizované podľa určitého tvaru, použitia a výkonu. Teda treba podotknúť, že medzi niektorými skupinami neexistuje úplne presná hranica.

Dané rozdelenie úzko súvisí s existenciou nespočetného množstva domácich, ale predovšetkým zahraničných firiem zaoberajúcich sa výrobou hardware a vývojom software. K tým najznámejším patria napr. Apple Computer (USA), AST Reasearch (USA), Canon (Japonsko), Commodore Electronics (Kanada), Compaq Computer (USA), Digital Equipment Corporation (USA), EIZO (Japonsko), Fujitsu (Japonsko), Hewlett Packard (USA), IBM (medzinárodná firma pod vedením USA), ICL (VB) Mannesmann Tally (Nemecko), NEC (Japonsko), Oleveetti (Taliansko), SEAGATE (USA), Seiko Epson (Japonsko), SHARP (Japonsko), Toshiba (Japonsko), WYSE (USA), a mnoho ďalších menších či väčších firiem po celom svete.
Jednoznačné najdôležitejším prostriedkom výpočtovej techniky je počítač. Mnoho ľudí dnes už ani iný výpočtový prostriedok nepozná. V súčasnosti stojí za každým dokonalým výrobkom a službou vo vyspelých krajinách skutočne počítač. Z pôvodne obrovských monštier umiestnených do niekoľkých miestností sa behom niekoľkých rokov stalo zariadenie, ktoré sa vojde na stôl alebo do tašky a ktoré je všade na svete všestranným a nepostrádateľným pomocníkom. Počítač je stroj na automatické spracovanie informácie resp. dát. Dáta, ktoré do tohto stroja vstúpia, sú v ňom spracované, transformované na iné dáta, ktoré získame na jeho výstupe.

Dôležité pritom je, že táto transformácia sa prevádza samočinne podľa programu vopred vloženého do pamäti stroja.
Teda hovoríme o dvoch zložkách tohto výpočtového prostriedku a to:
Hardware
Pod týmto pojmom chápeme technické vybavenie počítača ako napr. základná jednotka (matičná doska), CPU (centrálna procesorová jednotka), matematický koprocesor, vnútorná (operačná) pamäť, pamäť ROM, pamäť RAM, systémová zbernica, radič, rozhranie, vnútorná pamäť, disketa, disketová mechanika, pevný disk, radič pevného disku, CD – ROM, klávesnica, joystick, myš, svetelné pero, hlasový vstup, čítacie zariadenie, scanner, displej, grafické karty, tlačiareň, modem, multimédiá. Samozrejme každá z uvedených častí sa skladá z ďalších menších dielov a existuje množstvo ďalších pojmov charakterizujúcich nové, iné časti hardware.

Software
Predstavuje programové vybavenie počítačov. Je to časť počítača, bez ktorej je to len mŕtva hromada železa. Až software robí z počítača užitočného pomocníka človeka. Každý softwarový produkt má tri zložky. Jednak vlastný program na disketách resp. CD, ďalej dokumentáciu programu a licenčné podmienky používania daného programu.

Z hľadiska účelu, ku ktorému je software používaný, je možné deliť do niekoľkých základných skupín:

- operačné systémy (prostredník medzi počítačom, ostatným softwarom a užívateľom)
- prekladače (preklad zdrojového textu programu do strojového kódu počítača)
- databázové systémy (efektívne spracovanie veľkých súborov dát)
- tabuľkové procesory (štatistické alebo iné spracovanie dát)
- textové editory (nahradia písací stroj)
- grafické programy (umožní konštrukčné, modelárske a iné práce)
- obslužné programy (nadstavby operačného systému)
- antivírové programy (prevencia a boj proti napadnutiu počítača)
- užívateľský (aplikačný) software (presne podľa potrieb užívateľa, rôzne druhy)

Existuje množstvo firiem, ktoré sa zaoberajú tvorbou a neustálym zdokonaľovaním jednotlivých druhov programov.
Existencia softwaru a hardwaru ako aj množstvo, štruktúra, kvalita dát (vstupných informácií), znalosť účelu existencie, využitia a mnohé ďalšie faktory sú dôležité pre tvorbu a existenciu informačného systému v podniku a rôznych organizáciách.

I.IV. Informačný systém a informačná spoločnosť
Môžeme ho definovať ako systém všetkých procedúr vytvorených za účelom zhromaždenia, analýzy a vyhodnocovania informácií potrebných pre kvalitnejšie plánovanie, riadenie a kontrolu podnikových aktivít. Základnou úlohou informačného systému (ďalej IS) v podniku je získať, spracovať a poskytnúť spoľahlivé informácie riadiacim pracovníkom v požadovanej kvantite, kvalite, vo vhodnom čase a vhodnej forme.

Informácie požadovaných parametrov majú podstatný význam pre fungovanie ostatných funkčných subsystémov. IS je dynamický systém, ktorého väzby tvoria informácie a prvky systému sú miesta transformácií týchto informácií.

IS možno rozdeliť do dvoch základných podsystémov.

1. Zdrojom orientovaný podsystém, ktorý v sebe zahrňuje spracovanie prvotných údajov, vrátane ich prípravy, zberu, prenosu až po ich uchovávanie.
2. Užívateľsky orientovaný podsystém, ktorý zahŕňa činnosti spojené s poskytovaním informácií používateľom na základe údajov získaných zo zdrojovo orientovaného podsystému.

Veľmi dôležitou časťou IS je tzv. automatizovaný informačný systém, ktorý je zaisťovaný prostriedkami výpočtovej techniky a ktorý je spravidla založený na banke údajov.
Informačný systém plní niekoľko úloh, ktoré sa dávajú do súvislosti s prudkým rozvojom informačnej techniky (ďalej IT) – hovorí sa o tzv. informačnej revolúcii ako analógii revolúcie priemyselnej. Cieľom informačnej revolúcie bolo a stále je dosiahnutie čo najvyššej kvality, v čo najkratšom čase za čo najnižšie náklady. V poslednej dobe sme svedkami toho, ako IS a IT významne ovplyvňujú prakticky všetko ľudské poznanie – teda aj podnikové prostredie ako výroba, doprava, riadenie, zásobovanie a pod. Vzájomný vzťah IS a podniku sa stáva dualitným výrobným zdrojom rovnako ako pracovná sila, výrobné zariadenia a kapitál. Človek pre svoje rozhodovanie a riadenie potrebuje informácie a všeobecne stále „volá“ po nových informáciách, až sa hovorí o informačnej kríze.

Vo všeobecnosti môžeme hovoriť o týchto hlavných úlohách IS:
integrovať podnikové procesy a prácu zamestnancov s cieľom vytvoriť účinné toky pracovných činností a dosiahnu vyššiu produktivitu a nižšie náklady
zaviesť nadväzujúce prevádzkové operácie, ktoré umožnia vedeniu podniku získať včasné a relevantné informácie, ďalej identifikovať nové možnosti a úspešne využiť nové obchodné príležitosti
pripraviť etapy zmien, t. j. od reštrukturalizácie podnikovej kultúry až k metódam prepracovania podnikových procesov a tak dosiahnuť vyššiu produktivitu a flexibilitu a uspokojiť požiadavky trhu
strategicky integrovať pracovné postupy v oblasti pracovného prostredia, starostlivosti o zamestnancov a bezpečnosti práce a znížiť riziko, zadĺženosť a náklady

Veľmi dôležitou skupinou úloh sú automatizované systémy riadenia technologických procesov a výroby. Vstupy a výstupy týchto úloh sú bránami priamo z výrobných či technologických procesov cez rôzne zariadenia pre styk počítača s okolím.

Systémy tohto druhu sa skladajú z veľkého počtu spolupracujúcich programov a označujú sa ako Automatizované informačné systémy. Potom môžeme hovoriť o riadení v reálnom čase.
Tak ako sa mení podnikové prostredie, mení sa aj IT a IS, mení sa poslanie a ciele. Zatiaľ čo v minulosti slúžil počítač ako dielňa na papierové dokumenty a jeho výkon bol meraný počtom spracovaných dokumentov za deň, dnes sa zameriavame na to, aby sme z počítačov dostávali správne informácie pre správnych ľudí v správnom čase. Cieľom IS je zlepšenie výkonnosti ľudí v podnikoch prostredníctvom využívania IT.

Ciele ako také potom môžeme rozdeliť do štyroch vývojových etáp:
1) Spracovanie dát – začiatok 60–tych rokov, cieľom bolo zvýšenie účinnosti podnikových operácií na základe automatizácie informačných procesov.
2) IS pre riadenie – začiatok 70-tych rokov, cieľom bolo vytvorenie IS orientovaných na zvýšenie účelnosti riadenia informačným uspokojovaním požiadaviek manažmentu.
3) Strategický IS – začiatok 80-tych rokov, cieľom bolo prispievať k zvyšovaniu konkurenčnej schopnosti podniku vyvolaním zmien v spôsobe podnikania.
4) Novodobý IS – začiatok 90-tych rokov, cieľom bolo prispieť informáciami ku globalizácii a bezprostrednej komunikácii podnikov na celom svete.

Vytvorenie akéhokoľvek systému sa posudzuje podľa tzv. vlastností IS, ktoré pomáhajú pri tvorbe špecifík a zlepšení IS.
Sú to:
jednoduchosť používania systému
vypovedacia schopnosť systému
spoľahlivosť systému
aktuálnosť systému
vývoj a schopnosť systému
efektívnosť systému

V teórii a praxi sa stretávame s rôznymi druhmi IS, ktoré sú členené podľa rôznych hľadísk odpovedajúcich nárokom a účelom použitia daného IS. Základným delením, ktoré zohľadňuje každý podnik je rozdelenie podľa väzieb IS na človeka a jeho činnosť.

Potom IS delíme do týchto základných skupín:
1) Otvorený IS – je taký, ktorých výstupy vstupujú do rozhodovacích procesov človeka.
2) Kombinovaný IS – je taký, kde časť výstupov vstupuje do algoritmizovateľných a strojovo spracovaných procesov, pripravujúcich podklady pre rozhodovanie riadiacim subjektom.
3) Uzatvorený IS – je taký, ktorých výstupy vstupujú do automaticky spracovávaných procesov rozhodovania, kedy človek zasahuje do riadenia len výnimočne a v kľúčových situáciách.

Prepojením IS spôsobom, ktorý umožňuje vytvárať a poskytovať informácie pre potreby riadenia na všetkých stupňoch, vzniká integrovaný IS. Ten v podstate predstavuje vyššiu vývojovú etapu vo vývoji IS ako takého. Používa sa predovšetkým na informačné zabezpečenie vyšších hierarchických úrovní riadenia.

Samozrejme prudký rozvoj IT prináša so sebou nárast typov IS, ktoré sú využívané na podporu rozhodovania v rámci jedného podniku. Optimálne prepojenie takýchto systémov v štádiu plánovania, vývoja a prevádzky rieši nová disciplína tzv. systémová integrácia.
Pri spomínaní IS a IT nesmieme zabúdať na úlohu a postavenie ľudského faktora, teda musíme hovoriť o informačnej spoločnosti. Tá v sebe zahŕňa nielen laickú verejnosť, užívateľov, ale aj tvorcov a vedcov, ktorí sa podieľajú na stále zrýchľujúcom vývoji IT a samozrejme ruka v ruke na vývoji príslušného IS. Aj samotný podnik vstupuje do procesu neustáleho kontaktu s IS a sám o sebe vlastní nespočetné množstvo IT. Je dôležité, aby si každý člen informačnej spoločnosti našiel pre seba relevantné, dostupné a využiteľné informácie.
Svetový aj domáci trh je plný firiem zaoberajúcich sa tvorbou IS a prípravou potrebnej IT. V SR pôsobia dve skupiny firiem poskytujúce IS. Prvú skupinu tvoria firmy s vlastným softwarom. Tieto firmy majú vlastné vývojové oddelenie, ktoré zabezpečuje vývoj software podľa požiadaviek zákazníka. Zároveň tieto firmy vykonávajú činnosť integrátora. Výhodou ich produktov je, že sú stavané na potreby slovenských organizácií a podnikateľských subjektov, relatívne rýchlo sú do nich zapracované legislatívne zmeny a vyznačujú sa nižšími nákladmi na implementáciu. Medzi najznámejšie firmy tejto skupiny patria Softip a Datalock.
Druhú skupinu tvoria integrátori informačných systémov. Ich vývojové oddelenie zabezpečuje preklad, úpravu software na legislatívne podmienky SR a úpravu aplikácií podľa požiadaviek zákazníka. Ich výhodou je ponuka kvalitného, svetovo známeho systému, hoci nevýhodou je pomalšie odstraňovanie chýb, vyššie náklady. Medzi takéto firmy patria SAP Slovensko, Varias, GEMMA Slovensko, Inseco, ORACLE Slovensko.
Zároveň treba podotknúť, že nielen informačná spoločnosť v SR ale na celom svete sa stále stretáva s problémami IS, ktoré sa stávajú hlavným objektom záujmu tvorcov IS.

Hoci v teoretickej rovine sa nedostatky nepripúšťajú, empirické štatistiky však hovoria o niektorých alarmujúcich problémoch ako napr.:

v Menej než 2% projektov sú bez problémov prevzaté do používania.

v 3% sú používané po prevedení výrazných zmien.

v 47% IS bolo vypracovaných na úrovni projektov, ale IS nikdy nebol prakticky použitý.

Tieto a ďalšie problémy by mali byť varujúcim mementom v snahe stále rýchlejšieho pokroku a tak upozorniť na fakt, že nie kvantita nových produktov v oblasti IS a IT je žiadúca, ale práve naopak informačná verejnosť žiada kvalitu používaných produktov.


II. Manažment a manažérske funkcie. Informačný manažment.
Keď hovoríme o informáciách, ich význame, forme, použití a pod. nesmieme zabudnúť na fakt, že práve informácie sú základom existencie akéhokoľvek rozhodovania a akejkoľvek ľudskej činnosti. Riadenie je jedna z najdôležitejších ľudských činností spojených s existenciou podniku resp. akejkoľvek zmysluplnej činnosti. V tejto súvislosti hovoríme taktiež o managemente. Ten je chápaný ako:

Management je proces tvorby a udržovanie prostredia, v ktorom jednotlivci pracujú spoločne v skupinách a účinne dosahujú vybraných cieľov. (Koontz, Weihrich, 1993)

Mnoho vedcov a manažérov na základe dlhoročného štúdia odporúčajú, pre jednoduchosť študovania a uplatňovania základných princípov manažmentu, dezintegrovať manažment do piatich manažérskych funkcií. Sú to: a) Plánovanie
b) Organizovanie
c) Personalistika
d) Vedenie
e) Kontrolovanie
Manažéri plnia svoje poslanie účelným a hospodárnym zvládnutím týchto funkcií. Sú to typické a zároveň podstatné činnosti, ktoré by mal manažér zvládnuť vo svojej oblasti pôsobenia. Tieto činnosti sa vždy samozrejme realizujú v priestore a čase t.j. v časopriestore. Pričom vymedzenie priestoru znamená stanovenie lokality konania týchto činností a samozrejme za existencie časového usporiadania postupností dielčích činností (teda jednotlivých procesov) resp. organizačnej jednotky, ktorá danú činnosť vykonáva. Lokalizácia v priestore sa môže podľa potrieb podniku ďalej spresňovať a to zaradením činností v rámci väčšieho celku. Základné zaradenie vždy určuje dimenzie a to vertikálna a horizontálny. Dimenzia horizontálna je určená na charakterizovanie zariadenia činností na rovnakej úrovni hierarchického usporiadania.
Vo všeobecnosti platí, že manažérske funkcie poskytujú užitočnú štruktúru pre organizovanie znalostí manažmentu. Neexistuje žiadna nová myšlienka, záver výskumu alebo technika, ktorú by nebolo možné zatriediť do uvedenej klasifikácie jednotlivých funkcií manažmentu. Pre lepšiu aplikáciu a využiteľnosť týchto funkcií musí každý kompetentný pracovník poznať obsah tej ktorej funkcie.

Plánovanie
Zahŕňa výber úloh, cieľov a činností potrebných pre ich dosiahnutie. To vyžaduje rozhodovanie o výbere z alternatívnych možných budúcich spôsobov vykonávaných činností. Existujú rôzne typy plánov, a to od celkových tendencií až po tie najpodrobnejšie plány jednotlivých činností. Nie je však možné zostaviť akýkoľvek reálny plán bez rozhodovania a bez zvažovania potreby ľudských zdrojov, resp.

materiálových zdrojov a samozrejme relevantných informácií. Pred vlastným rozhodnutím je treba uskutočniť plánovacie štúdie, analýzy či návrhy, nie sú však ešte reálne plány.

Môžeme teda konštatovať, že plánovanie je procesom jednak stanovenia cieľov manažérskej činnosti ale zároveň aj postupov k dosiahnutiu želaného výsledku. To znamená, že predpokladá zaistenie a využitie informácií napríklad:
ü identifikáciu a popis východiskovej situácie
ü odhad, resp. ocenenia možností plánovaného rozvoja v čase a priestore
ü stanovenie cieľov a následne na ich priestorové, hierarchické a časové usporiadanie a aj stanovenie vzájomných väzieb jednotlivých cieľov
ü vypracovanie návrhov a hodnotení, prípustných postupov pre dosiahnutie predpokladaných cieľov
ü výber scenára prechodu od terajšieho (východiskového) stavu k cieľom a to podľa určitých kritérií výberu a za súčasného dodržiavania obmedzujúcich podmienok jeho realizácie
ü stanovenie postupu konečnej realizácie vybraného plánu
Organizovanie
Je to tá časť riadenia, ktorá zahrňuje účelné štruktúry rolí pre ľudí, ktorí sú v danej organizácii. Účelnosť je tu chápaná v tom zmysle, že vytvára istotu, že všetky úlohy potrebné pre dosiahnutie cieľov sú pridelené, a to podľa možností tým ľuďom, ktorí sú schopní ich plniť najlepšie. Zmyslom organizačnej štruktúry, ktorá je výsledkov organizovania ako manažérskej funkcie, je pomáhať pri vytváraní prostredia pre ľudský výkon. Potom sa stáva nástrojom manažmentu, teda neexistuje samoúčelne. Je pravda, že štruktúra musí určiť, ktoré úlohy musia byť vykonané, úlohy takto určené musia byť navrhnuté tak, aby odpovedali schopnostiam a motiváciám disponibilných pracovníkov. Pri vytváraní štruktúry, ktorá by vyhovovala danej situácii, sa stretávajú manažéri s mnohými problémami vrátane toho, aké druhy prác je treba vykonať a nájsť pre ne vhodných kompetentných pracovníkov. Teda organizovanie je predovšetkým procesom vedúcim k stanoveniu tzv. časopriestorového usporiadania úloh jednotlivých ľudí. Ide zároveň aj o vymedzenie potrebných prác, definovanie ich vzájomných väzieb, stanovenie právomocí a zodpovedností za vymedzené okruhy činností pri existujúcich určitých podmienkach. Samozrejme vymedzené činnosti a deľba práce musia zodpovedať zvoleným kritériám účelnosti a hospodárnosti, čo zaistí vhodná špecializácia, príp. ucelené riadenie. Následne k tomu účelu si podnik musí zaistiť združovanie ľudí do pracovných kolektívov, resp. zaistiť vytvárania sa formálnych organizačných štruktúr.

Existencia organizačnej štruktúry a spôsob jej deklarácie vypovedá zároveň aj o rozhodovacej a realizačnej právomoci a zodpovednosti za dané činnosti, ďalej aj za väzby medzi stanovenými jednotlivými prvkami tohto usporiadania. Samozrejme musí podnik prakticky uvažovať o komplexe otázok pôsobenia a usmerňovania všade existujúcich neformálnych organizačných štruktúr – teda o neformálnych ľudských vzťahoch a vedúcich osobnostiach vo vyčlenených kolektívoch.

Personalistika
Zahŕňa zaplňovanie a následné udržiavanie už zaplnených pozícií v organizácií na pracovných postoch zodpovedajúcich danej organizačnej štruktúre. Toto sa prevádza pomocou identifikácie požiadavkou na pracovnú silu, následným stanovením potencionálnych disponibilných ľudí, náborom, výberom, umiestňovaním, propagáciou, oceňovaním, plánovaním povolania, školeniami, rozvojom uchádzačov a ďalšími činnosťami spadajúcimi pod manažérsku funkciu personalistiky. Samozrejme všetky tieto činnosti musia sledovať jeden cieľ, a to aby zadané úlohy boli danými pracovníkmi dosahované účinne a efektívne.
Personalistika je chápaná ako komplexná funkcia manažmentu, ktorá samostatná musí byť pridelená kompetentným pracovníkom, ktorí sú schopní zvládnuť podstatu riadenia ľudských zdrojov v podniku. Moderná personálna práca a moderné riadenie ľudských zdrojov už dávno nie je záležitosťou personalistov, ale stále viac úloh personalistiky preberajú vedúci na rôznych úrovniach, predovšetkým však líniový vedúci. Práve oni s ostatnými vedúcimi pracovníkmi na všetkých úrovniach sú tým rozhodujúcim článkom, ktorý realizuje danú personálnu politiku. Z tohto dôvodu musia byť vybavený dôkladnými vedomosťami z oblasti teoretickej, ale aj praktickej. Je teda potrebné, aby pochopili význam, postavenie a širokú previazanosť personalistiky z ostatnými oblasťami podnikového riadenia. Predovšetkým vo veľkých podnikoch, ktoré majú celú radu špecialistov tvoriacich personálne stratégie, ale aj v malých podnikoch má personálna práca kľúčový význam. V nich ide hlavne o optimálne pracovné vzťahy pri formovaní zohratého pracovného tímu. Vedenie
Chápeme ako ovplyvňovanie ľudí tak, aby boli prospešný organizácii a napomáhali dosahovaniu skupinových cieľov, v konečnom merítku cieľov podnikových. Vo vedení prevláda interpersonálne hľadisko manažmentu. Je všeobecne známe, že všetky problémy pochádzajú v konečnom dôsledku od ľudí – ich túžob, potrieb, správania sa.

Pretože vedenie vyžaduje nasledovanie spravidla jedného človeka a ľudia majú tendenciu nasledovať toho, kto im sľubuje, že uspokojí ich potreby, priania a túžby, je pochopiteľné, že vedenie zahrňuje motiváciu, rôzne štýly a prístupy manažérov a komunikáciu k vedeniu.

Teda vedenie ľudí sa týka procesov predovšetkým vzájomnej komunikácie jednotlivcov a kolektívov v rámci existujúcich vzťahov nadriadenosti, podriadenosti a vzájomnej spolupráce. Zahŕňa rôzne spôsoby priameho a nepriameho usmerňovania, koordinácie, stimulácie a motivácie chovania sa daných jednotlivcov a kolektívov a to tak, aby včas a zároveň efektívne plnili potrebné úlohy. Nie vždy sa jedná len o plánované úlohy, lebo účasť ľudí v riadených procesoch väčšinou vyžaduje reagovať na rôzne nepredvídané situácie. Tie spravidla vyplývajú z neistoty v budúcich procesoch, zmien predpokladov, adaptácie na rýchlo sa meniace podmienky vyplývajúce z existencie podniku, ale aj podnikového okolia. Dnes sú v modernom manažmente veľmi populárne najmä spôsoby tvorčieho vedenia ľudí tzv. leadership a úloha daných vodcovských osobností, zdieľanie zámerov, názorov medzi vedúcimi a ich spolupracovníkmi a spojovacie úlohy organizačnej kultúry daného podniku.

Kontrolovanie
Zahŕňa meranie a korekciu prevedenia ako individuálnych, tak aj celkových aktivít organizácie, s cieľom dosiahnuť istotu, že budú v súlade s plánom. Týka sa merania dosiahnutých výsledkov vzhľadom k cieľom a plánom, aby bolo možné zistiť výskyt odchýlok od štandardov a tak môže prispieť k ich odstráneniu. Jednoducho povedané, kontrolné prostriedky umožňujú realizáciu plánov. Plány vedú manažérov k tomu, ako využívať zdroje pre dosiahnutie špecifických cieľov, teda ich činnosti sú kontrolované s cieľom zistiť, či odpovedajú plánom. Kontrolné činnosti sa vo všeobecnosti vzťahujú k meraniu úspešnosti. Každá kontrolná činnosť meria a ukazuje, či práca bola vykonaná a ako, v prípade dlhodobej resp. veľmi výraznej odchýlky nasleduje uplatnenie odpovedajúcich korekčných opatrení. Aby bolo možné závažné udalosti prispôsobiť plánu, je potrebné poveriť pracovníkov zodpovedných za výsledky, ktoré sa odchyľujú od plánu a zároveň definovať spôsob resp. návod k napraveniu neželaného stavu do úrovne čo najviac sa približujúcej stanovenému cieľu. Samozrejme k správnemu posúdeniu, ako sa stav vyvíja oproti zadanému cieľu sú potrebné správne informácie na správnom mieste a v správny čas. Kontrolovanie ako manažérska funkcia musí ako ostatné spĺňať faktor časopriestoru, a to v tom zmysle kedy a na ktorých miestach musí existovať kontrola, kedy a kde sa uplatnia následné korekčné opatrenia a pod.

Všetky uvedené manažérske funkcie vyžadujú existenciu informačného pozadia, t.j. existenciu, využiteľnosť, dostupnosť, prehľadnosť potrebných informácií. A práve syntézou nárokov na informačné zabezpečenie manažérskej práce (všetkých jednotlivých manažérskych funkcií) vzniká tzv.

informačný manažment. Ten by mal byť koncipovaný ako transdisciplinárna odbornosť, t.j. predstavuje integračné spojenie a vzájomné prepojenie poznatkov moderného manažmentu podniku, informatiky a systémových prístupov. Samozrejme v prípade potreby je nutné počítať so zapojením aj ostatných humanitných a prírodných vied.

III. Databáza informácií pre informačný systém v podnikoch.
Každý podnik má v spojení so svojou existenciou a funkciami jednu hlavnú základnú charakteristiku a tou je vytváranie nových a nových informácií. Samozrejme je nutné ich evidovať, triediť, spracovávať potrebnými spôsobmi a pod. Teda každý podnik sa následne musí rozhodnúť aký systém riadenia bázy dát (ďalej SRBD) má kúpiť. Existuje množstvo firiem, ktoré poskytujú rôzne SRDB. Často po preštudovaní prístupných manuálov, ktoré obsahujú tisíce strán podrobného popisu práce s ním, ani po zdĺhavom študovaní neposkytujú uľahčenie rozhodnutia pre kúpu toho ktorého systému. Je preto vhodné, aby podnik pri kúpe využil služby odborných poradcov, špecialistov na databázové systémy. Tí najlepšie poznajú dnešné na našom trhu dostupné viac a menej kvalitné vo svete používané databázové systémy. Vo všeobecnosti existujú určité základné parametre, resp. charakteristiky potrebné pri rozhodovaní. Sú to:
· cena (možnosť kúpy na leasing, prípadné zľavy pri kúpení celého balíka služieb)
· tvorca teda firma, resp.

jednotlivec a jeho postavenie na domácom a svetovom trhu (všeobecné posúdenie produktov, názory a hodnotenia odborníkov)
· typ použitého dátového modelu (podľa potrieb a špecifík kupujúcej firmy)
· kompatibilita so svetovými štandardami (možnosť adekvátneho porovnania so svetovo uznávanými systémami)
· podpora exportu a importu súborov z iných systémov (možnosť ľahko poskytovať a prijímať nové dátové súbory s ostatnými firmami a organizáciami)
· podpora vyšších programovacích jazykov (možnosť budovania vlastných nadstavbových systémov vytvorených v daných programovacích jazykoch)
· hardwarová podpora (ako jednoducho je softwarový produkt prijímaný hardwarovou podporou podniku)
· podpora operačných systémov (neexistencia problémových situácií pri súčasnom využívaní daného operačného systému)
· spôsob a úrovne ochrany, autorizácie a prostriedkov pre obnovu databázy po incidentoch (podniky so špecifickým know-how by mali zvážiť, čo im predkladaný systém ponúka po tejto stránke)

· vybavenosť nástrojmi, ako sú grafika, generátory aplikácií, generátory zostáv a formulárov (možnosť ďalej rozvíjať systém podľa požiadaviek firmy)
· nároky na počítačové zdroje, pamäte a efektívnosť práce (je neefektívne kúpiť drahý systém, ak následne podnik nemá prostriedky na zakúpenia nutnej počítačovej podpory)
· schopnosť práce v sieťovom prostredí a podpora viacužívateľského prístupu (samozrejme podnik odrezaný od sveta, bez internetu v dnešnej dobe je neperspektívny)
Môžeme povedať, že väčšine podnikov stačí zohľadniť tieto požiadavky, resp. kritériá, ale vhodnejšie je doplniť všeobecné znenie o určité konkrétne detaily viažúce sa na špecifiká daného podniku. Väčšina systémov je vyvíjaná silným tlakom užívateľov a tak sú predkladané systémy vo svojej podstate rovnaké a líšia sa len určitými drobnosťami.
Po rozhodnutí o kúpe systému musí podnik myslieť na jeho následnú rýchlu a správnu aplikáciu, aby čo najrýchlejšie daná kúpa zúročila investované peniaze a využila sa na správny účel. Základným východiskom pre aplikáciu databázových systémov je tzv. trojúrovňová architektúra. Tá znamená tri úrovne štruktúr a to:
§ interná štruktúra – je v podstate najbližšie k fyzickej pamäťovej štruktúre uloženia dát, teda sa zaoberá problematikou vybavenia technických predpokladov fungovania daného systému a zároveň sa zaoberá existujúcim operačným systémom v spojení nového systému t.j. zakúpeného databázového systému. Užívateľ nie je v kontakte s touto časťou štruktúry. Týmto sa zaoberá len príslušný administrátor databázy. Je dôležité, aby nejaká zmena internej štruktúry nenarušila koncepčnú štruktúru.

§ externá štruktúra – predstavuje užívateľove potreby a požiadavky. Tie sa vyjadrujú vždy v nejakom jazyku, v ktorom sa formulujú požiadavky do počítačom zrozumiteľnej reči. Väčšinou je užívateľov viac, môže k určitému internému záznamu, resp. informácii existovať rôzne množstvo prístupov a požiadaviek, ktoré daný databázový systém musí vedieť zvládnuť.

§ koncepčná štruktúra – reprezentuje celý informačný obsah databázy, ktorý by mal byť nezávislý ako na fyzickom riešení, tak aj na okamžitých užívateľských potrebách. K tejto štruktúre môžeme pristúpiť dvomi spôsobmi. Podnikový prístup je nezávislý na jednotlivých užívateľoch a odráža realitu systému. Integračný prístup je výsledkom zjednotenia rôznych užívateľských pohľadov. V každom prípade by mal byť výsledkom analýzy podnikového riadenia a jeho informačných potrieb.
Podnik okrem aplikácie môže v určitých prípadoch uvažovať o procese výstavby vlastného, resp. čiastočne vlastného systému databázy. Tento proces výstavby je potrebné chápať ako dynamický a cyklický, ktorý je vždy integrálnou súčasťou výstavby celého informačného systému. Teda vlastný postup výstavby databázy je len špecifickou variantou uplatnenia princípov prototypingu, pri súčasnom rešpektovaní trojstupňového modelu databázových systémov.

Vo všeobecnosti existuje osem krokov daného postupu: analýza požiadaviek užívateľov, návrh koncepčnej štruktúry databázy, návrh logickej štruktúry databázy, návrh fyzického interného modelu databázy, implementácia banky dát, prvotné naplnenie databázy dátami, overenie funkcie databázy, prevádzka databanky a jej ďalší rozvoj. Je zároveň dôležité, aby daný systém ovládal kompetentný administrátor podnikovej databázy.

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?