Klasické obdobie gréckej filozofie - Platón (427 - 347 p. n. l.)

Kategorie: Filozofia (celkem: 213 referátů a seminárek)

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Klasické obdobie gréckej filozofie - Platón (427 - 347 p. n. l.)

- pôv. meno Aristokles
- meno Platón až dostatočne (platys = široký - mal široké 1. hruď a čelo, 2. vedomosti, 3. jeho rozprávanie bolo zložité)
- nar. sa v Aténach v aristokrat. rodine, kt. bola aj spoloč. a polit. aktívna, jeho otec: potomok kráľa, matka: zo Solónovej rodiny
- po smrti Sokrata veľa cestoval, do Atén sa vrátil až ako 40 ročný, založil tam filozof. školu Akadémiu (podľa vzoru Pytagorejcov) - škola, kde sa učilo v slobodnom myšl. duchu (zatv. Akadémie r. 529 = zač. stredoveku)
- zanechal: 36 dialógov, 1 monológ a niekoľko listov
- ovplyvnila ho jeho rodina (otrokársky model spoločnosti považoval za správny) a Sokrates:
- naučil ho viesť dialóg, aplikoval ho vo väčšine sv. filozof. prác (hl. postavou a hlásateľom jeho názorov je Sokrates, Sokratovými partnermi sú filozofi, politici, príp. iné osobnosti, dialógy často nesú ich meno)
- spočiatku sa venoval básnictvu, neskôr pod vplyvom Sokrata filozofii
- pod jeho vplyvom sa vzdal sv. polit. ambícií (kvôli Sokratovmu nespravodlivému potrestaniu), no nejaké ambície v obl. politiky predsa len mal

- podľa obd. jeho života sa jeho dial zvyčajne rozdeľujú do 3 skupín:
1. sokratovské obd. - spisy nesú pečať jeho učiteľa, napr. Protagoras (o výchove k cnosti), Gorgias (o rétorike), Obrana Sokratova (Sokratova reč na súde - monológ)
2. klasické obd. - vytv. svoj idealistický systém nazývaný teória ideí, napr. Kratylos (o pôvode reči), Faidon (o nesmrteľnosti duše), Faidros (o láske a kráse), Symposion (o láske ako túžbe po poznaní), Ústava (o dokonalom št.)
3. posledné obd. - niekt. myšlienky nanovo rozpracúva a skúma ich z nového hľadiska, napr. Zákony (popravená koncepcia Ústavy), Timaios (o vzniku sveta), Kritias (nedokončený spis o zániku ostrovnej ríše Atlantídy), Politikos, Teaitetos (o spravodlivom vedení)

učenie o ideách
- => 1. idealista
- obhajoval ním možnosť poznania sveta
- východiskom jeho filozofie bol dualizmus
- svet ideí:
- podľa Parmenida
- nemateriálny, nemenný, pevný, stály, dokonalý
- nachádzajú sa tam vš. vzory
- idey sú oddelené od jednotlivých vecí a sú samostatnou realitou
- má presný hierarchický poriadok, na jeho vrchole je idea dobra - prvá a absolútna príčina všetkého súcna, priznáva jej funkciu božského Demiugra (stvoriteľa) a chce, aby ju svet odzrkadľoval; preto ju obdaroval rozumom a dušou, kt. vtelil do človeka
- svet javov:
- podľa Herakleita
- svet, v kt.

žijeme
- materiálny, menlivý, nedokonalý
- preto ho nemôžeme spoznávať, lebo spoznať sa dá iba to, čo je stále
- v človeku sa spájajú 2 svety: telo (pominuteľné, nedokonalé), duša (nesmrteľná a dokonalá)
- to, čo vnímame zmyslami sú len tiene skutočnosti, nie je to skutočné bytie, lebo tým sú len idey
- teória reminiscencie: predtým, ako sa naša duša spojí s telom pobudne vo svete ideí a pravé poznanie je iba rozpamätávanie sa duše (vynikajúco to ilustroval v dialógu Menon - Sokrates vhodne volenými ? priviedol nevzdelaného mladíka k formulácií Pytagorovej vety napriek tomu, že mu chýbalo matemat. vzdelanie), duša si môže znovu spomenúť, ak sa očistí od zmyslovosti (anamnesis)
- dialektika - metóda vzostupu ponad hmotný a viditeľný svet k ideálnym podstatám, filozof. predstava poznávania pravého bytia, t. j. večných ideí

učenie o duši cnostiach
- duša sa podľa neho skladá z 3 zložiek: rozumu, vôle a žiadostivosti (iba rozumová zložka je nesmrteľná, ostatné zanikajú spolu s telom)
- zložky nie sú v rovnováhe, niekt. z nich vždy u človeka prevažuje, a tým ho predurčuje na určité zaradenie v spoločnosti
- podľa tohto učenia Platón rozdelil obyv. na 3 zákl. stavy:
1. vládcovia, filozofi - sú vo väčšej miere obdarení múdrosťou
2. strážcovia, vojaci - vyznačujú sa statočnosťou, odvahou
3. výrobcovia, živitelia spoločnosti (remeselníci, roľníci, obchodníci) - vyznačujú sa umiernenosťou
- vládnuť mali filozofi, pretože oni najdlhšie pobudli vo svete ideí a sú zárukou spravodlivosti
- nakoniec spravil úpravu: nie vládca má spoloč. vládnuť, ale neosobný princíp = zákon

spoločenské názory
- jeho ideál št. je doslova vládou najlepších, teda vládou filozofov = sofokracia
- št. nebol tvorený z jednotlivých rodín, deti mohli mať len roľníci a staral sa o ne štát, toto neskôr pozmenil (povolil mať deti a súkr. vlastníctvo) v diele Zákony
- ostatné formy št. sú poškvrnené:
- timokracia (vláda úzkej skup. ľudí) - vládne násilie a ctižiadostivosť
- oligarchia (vláda majetných) - túžba po bohatstve
- demokracia - bezuzdné zneužívanie slobody a neobmedzené panstvo davu
- tyrania - tyran je otrokom sv. vášní, kt. deptá „poddaných"
- jeho názory a ideálne usporiadanie spoločnosti boli východiskom pre diela ďalších filozofov o „utopických" štátoch
- uvedomil si, že toto nemôže realizovať v Aténach a preto sa o to pokúsil na Sicílií v meste Syrakúzy na dvore sv. bývalého spolužiaka Diogýza st., no nepodarilo sa mu to a bol predaný do otroctva (prepustili ho a dodnes sa nevie, kto ho vykúpil; lebo nejaký pytagorejec al. kyrénsky občan Ahnikeris)
- vrátil sa do Atén a založil tam Akadémiu
- na Sicíliu sa vrátil ešte 2 krát, no vždy bol neúspešný, bol na 1 rok zatvorený, no ani to ho nezlomilo
- zomrel ako starý vyrovnaný, spokojný človek.

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?