Klasická novoveká filozofia (17. st. - 18. st.)
Kategorie: Filozofia (celkem: 213 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 5194×
Příbuzná témata
Klasická novoveká filozofia (17. st. - 18. st.)
16. - 17. st.- v najvyspelejších št. Z Európy sa rozvíja nový, kapitalistický spôsob výroby
- buržoázia sa mení na samostatnú triedu a stojí na čele opozície proti feudálnej moci -> obd. buržoáznych revolúcií (Holandsko, Anglicko), kt. vytvorili priaznivé podmienky pre rozvoj vedy a filozofie
- revolúcia aj v duchovnom živote - scholastický spôsob myslenia už nevyhovoval, ciele novej triedy mohla pomôcť realizovať len nová veda, kt. mala objektívne poznávať zákony prírody, reálne vysvetľovať problémy života a pomáhať praxi - najmä obchodu a výrobe
- pre filozofiu je príznačná relatívna jednotnosť a plynulosť vývoja
- vš. učenci sa zaoberajú aktuálnymi problémami, ich riešenia na seba reagujú a nadväzujú
- nie poznanie pre poznanie, ale poznanie pre praktické využitie
- kľúčová disciplína: teória poznania (gnozeológia)
- ideálom poznania je matematika - veda so všeobecnou platnosťou
- filozofiu tohto obd. nemožno oddeliť od matematiky, a to aj preto, že sami filozofi boli buď vynikajúci matematici (Descartes, Leibniz, Pascal), al. budovali svoj filozofický systém matematickým spôsobom (Spinoza)
- snaha: nájsť pre filozofiu takú istú všeobecne platnú metódu poznania ako matematika
- rozvoj vied: matematika, fyzika, filozofia, mechanika
- -> nový filozofický, a to mechanistický pohľad na svet (celý vesmír od atómov až po planéty tvorí uzavretý mechanický systém, kt. sa skladá z nemenných prvkov, a ich pohyb určujú zákony klasickej mechaniky; v porovnaní so stredovekým názorom na svet bol veľkým pokrokom)
2 línie:
1. racionalizmus
- rozumový prístup, kt. vyzdvihuje rozumové schopnosti a poznanie človeka
- človek je schopný postihnúť celú skutočnosť (prírodu, spoločnosť i seba samého) rozumom
- skúsenosť nie je až taká dôležitá ako rozum
- vychádza z predpokladu, že svet je racionálne usporiadaný, a to vedie jeho predstaviteľov k rozpracúvaniu rozsiahlych a ucelených „filozofických systémov", s kt. sa v empirizme nestretávame
- Descartes, Spinoza, Leibniz
2. empirizmus
- filozofický prístup, kt. považuje pociťovanie a zmyslovú skúsenosť vôbec za najpodstatnejšie východisko poznatkov o skutočnosti
- zmyslová skúsenosť je základom vš. poznania
- Bacon, Locke, Berkeley, Hume.