Filozofia Klasická novoveká filozofia
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 4488×
Příbuzná témata
Filozofia Klasická novoveká filozofia
Francis Bacon-dovoláva sa skúsenosti ako jediného spoľahlivého východiska poznania. Veda sa zakladá na skúsenosti a jej metodickom spracovaní. „poznanie je sila“ prírodu možno premôcť len rešpektovaním jej zákonov. – nová metóda: 1.kritika idolov 2. induktívna metóda.Idoly:1.kmeňa-ohraničenie poznania-vyplyva z ľudskej podstaty. 2.jaskyne-kazdy subjekt je schopný vnímať cez priezor daný výchovou, vzdelanim. 3.trhu-nesprávne pomenovanie vecí, zlá ľudská komunikácia-poznatok sa prenosom deformuje. 4. divadla- nekritické preberanie názorov autorít. 2druhy poznatkov-1. prinasaju bezprostredný úžitok 2. prinášajú svetlo, poznanie zákonov. John Locke -deista– kritika descartesa, nič nie je v rozume čo by predtým nebolo v zmysloch, skúsenosť chápe ako zmyslovú skúsenosť=senzualizmus, vedomie novorodenca- nepopísaná doska. Podľa pôvodu 2 druhy ideí: 1. zmyslové vnemy vecí, javov a vlastností. 2.pozorovanie našich vnútornych aktov –reflexie. Podľa zložitosti: 1.jednoduché-pocity a vnemy získané zmyslovou skúsenosťou, 2. zložené- vznikajú v procese aktivity nášho vedomia. Primárne kvality- odraz vlastností vonkajšieho sveta vo vedomí. Sekundárne kvality- vznikajú az v procese vnímania.George Berkley-–solipsizmus- byť znamená byť vnímaný, neexistuje svet mimo nášho vedomia- tento záver odstránil určením boha ako univerzálneho vnímateľa. spochybnil existenciu primarnych kvalít a materializmu prostredníctvom nominalizmu a solipsizmu. David Hume skúsenosť pokladal za prvotný materiál nášho vedomia.Solipsizmus odmieta prostredníctvom gnosticizmu- nie je možné rozhodnúť o existencii či neexistencii sveta mimo nášho vedomia. Veda nemá možnosť preniknúť k podstate. Empirické poznanie môže byť iba pravdepodobné , nikdy na rozdiel od matematického pravdivé. Príčinná súvislosť je nepoznateľá, nie je to prírodný zákon ale zvyk. Skutočnosť=tok dojmov.René Descartes –4 pravidá metodológie: 1. za pravdivé považujem len to čo chápem 2. zložitý problém rozdelím na viac častí 3.postupujem od jednoduchšieho javu k zložitejšiemu 4. robiť si presný prehľad postupu. Téza jeho filoz.- myslím teda som. – dopracoval sa k nej metodickou skepsou. Teória vrodených ideí- idea boha substancie príčiny. Dualistická ontológia:1duchovný princíp- myslenie 2.hmotný princíp- rozpriestranenosť. Boh- univerzálne ničím neohraničené bytie.Benedictus Spinoza- kritika descartesovej dualistickej ontologie – existuje jedina substancia – boh = priroda(panteizmus) – nekonečná nedeliteľná a je príčinou sebe samej, ma nekonečné množstvo atributov- pozname len 2(myslenie a rozpriestranenosť). Substancia sa prejavuje prostredníctvom modov. Priroda nepozná náhodu- prísny determinizmus, sloboda spočíva v poznaní nevyhnutnosti. Roviny jestvovania a diania sú kauzálne späté ale nepôsobia na seba. – paralelizmus hmotných a duševných procesov. Šťastie je viazané na stupeň poznania. Gottfried Wilhelm Leibniz- koncepcia 2 druhov právd:1. pravdy rozumu- matemat výroky- apriórny chrakter. 2. pravdy faktu- výroky založené na skúsenosti – nemajú univerzálnu platnosť. Základ všetkého tvorí nekoneční počet jednotiek bytia- monád. 3 základné typy monád: temné- neorgan. telesa, hmlisté- podstata fauny a flóry, jasné- schopné logicky mysliet- ľudské duše. Boh- najasnejsia monáda, alebo monáda monád. Monády sú nezničiteľné kvalitatívne odlišné, majú vlastnosť- pohyb a napĺňajú svoj účel v rámci predurčenej harmónie danej bohom. Vyvodil záver že tento svet je najlepším z možných svetov. Thomas Hobbes uznáva zmyslový pôvod poznania, ale zdôrazňuje význam abstrakcie, je materialista, vzájomne pôsobenie telies sa riadi zákonmi matematiky. Teória štátu- štát je umelé teleso alebo Leviathan vznikol pomocou ľudského pudu sebazáchovy keď ľudia zistili že nemôžu žiť v stave úplnej slobody- anarchie.