Klasická novoveká filozofia - Francis Bacon (1561 - 1626)
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 5687×
Příbuzná témata
Klasická novoveká filozofia - Francis Bacon (1561 - 1626)
- narodil sa ako syn vysokého kráľ. úradníka - lorda-strážcu kráľ. pečate kráľovnej Alžbety I. v Londýne- v 12-tich rokoch začal študovať na uni v Cambridgei
- celá jeho kariéra je spätá s vysokou politikou vtedajšieho Angl. - pôsobil ako advokát a prokurátor na kráľ. dvore, bol členom parlamentu, stal sa lordom kancelárom a barónom z Verulamu (dodnes sa v lit. uvádza ako barón Verulamský), neskôr vikomtom zo St. Albans
- po obvinení z úplatkárstva bol odsúdený na stratu vš. úradov, vysoký peňažný trest a krátke väzenie (3 dni)
- do politiky sa nevrátil a posledných 5 rokov života sa venoval len štúdiu a vedeckému skúmaniu na svojich majetkoch
- pri jednom z experimentov, keď chcel zistiť konzervačné účinky snehu na mäso, prechladol a onedlho zomrel
- zakl. novovekého empirizmu, praotec angl. materializmu a celej modernej experimentálnej vedy
Veľké Organon (1620; Veľké obnovenie vied)
- (reakcia na Aristotela)
- celé jeho filozof. dielo je sústredené do tohto diela
- hľadá novú vedeckú metódu poznania pravdy
- poznanie je nástroj, kt. môže človek účinne pretvárať prírodu a vytvárať veci, kt. v nej nejestvujú
- dospel k presvedčeniu, že je potrebné obrodiť vedy, dovtedajšiu učenosť nahradiť novou vedou a filozofiou, pričom treba vytv. najmä prír. filozofiu založenú na skúsenosti
- vytýčil projekt veľkej obnovy vied, pričom ťažisko splnenia tejto úlohy videl vo vytv. novej metódy
- „Poznanie je sila"
- „Ľudské poznanie a ľudská moc sú to jedno a to isté"
- Prírodu možno premôcť len poslušnosťou", t.j. rešpektovaním zákonov
- aby sme ich mohli rešpektovať, musíme ich najprv objaviť a práve na to potrebujeme novú metódu
- táto metóda má 2 zákl. kroky:
1. negatívny - kritizuje tu tzv. idoly
2. pozitívny - načrtáva vlastnú induktívnu metódu
teória o idoloch
- = omyloch
- prekážky a predsudky, kt. nám znemožňujú pravdivé poznanie
- bránia rozumu prístup k pravde
- 4 druhy:
1. idoly kmeňa - prekážky spôsobené príslušnosťou človeka k ľudskému rodu
2. idoly jaskyne - omyly človeka-jednotlivca, nadobudnuté hlavne výchovou, vzdelaním a záujmami
3. idoly trhu - -> zo vzájomného dorozumievania s medzi ľuďmi
4.
idoly divadla - spočívajú v nekritickom preberaní názorov autorít, nie sú vrodené
- prvé dva druhy idolov nemožno bez zvyšku odstrániť, môžeme však počítať s ich negatívnym vplyvom na poznanie
- druhé dva môžeme a musíme dôsledne eliminovať
- je to nevyhnutá podmienka „ozdravenia" vied
induktívna metóda bádania
- kritikou idolov pripravuje cestu pripravuje pôdu pre uplatnenie empirického prístupu vo vedách, pretože „jediná nádej je v správnej indukcii"
- indukcia postupovanie od skúmania jedinečných vecí a procesov k všeobecnému - od jednotlivých, zmyslami vnímateľných faktov a javov k zovšeobecneniu, k teórii
2 skupiny vedeckých poznatkov
1. lucifera - tie, kt. poskytujú svetlo; teoretické poznatky dôležité pre rozvoj samej vedy a chápanie zákl. filozof. problémov
2. fructifera - tie, kt. prinášajú plod; poznatky, kt. aplikujeme v rozličných praktických činnostiach
materializmus
- obnovil ho
- podstatou prír. javov je podľa neho hmota, kt. sa skladá z elementov, kt. sú vnút. nemenné, ďalej nedeliteľné, kvalitatívne mnohotvárne a majú vlastný pohyb; z pohybujúcich sa elementov vznikajú vš. veci vo svete
etické a štátoprávne otázky
- zaoberal sa aj nimi
- venoval im spis Eseje
- vytvoril svojráznu sociálnu utópiu
Nová Atlantída
- za vzor si zobral dielo Platóna; utopický spis
- dielo, v kt. opisuje - podľa vzoru renesančných utopistov - dokonalú spoločnosť
- zákl. sociálnej prosperity už nie je zrušenie súkr. vlastníctva, lež cieľavedomé využívanie vedy a techniky pri riadení spoločnosti
- panovník sa pri vydávaní zákonov riadi odporúčaním najvýznam. vedcov zoskupených v tzv. Šalamúnovom dome, prototype dnešných akadémii vied, a tak vydáva zákony a nariadenia vedecky odôvodnené, prospešné št. i jeho obyv.