Kanada
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Kanada
Počet obyvateľov: 30 750 000Hustota zaľudnenia: 3,1 obyvatelia / km2
Hlavné mesto: Ottawa 323 300 obyvateľov
Rozlohou: 9 976 139 km2
Správne členenie: 10 Provincie: Alberta, Britská Kolumbia, Manitoba, New Brunswick, Newfounland, Nové Škótsko, Ontario; 2 teritóriá: Yukon a Severozápadné teritórium
Dôležité kanadské a svetové centrá: Toronto, Montreal a Vancouver., Edmonton, Calgary, Winnipeg, Qubec
HDP: 22 370 USD / 1 obyvateľ
Zaujímavosti: Kanada je po Rusku druhý najväčší štát sveta. Je to rozľahlá krajina s veľkými nedotknutými územiami, prírodnými krásami ale aj s veľmi vyspelým priemyslom a poľnohospodárstvom. Je jednou z bývalých britských kolónii, vybudovala svoj demokratický vládny systém podľa vzoru Veľkej Británie, zároveň si v ňom však udržala určité prvky, ktoré nadväzujú na francúzske dedičstvo. Prvé národy, ktoré osídlili americký kontinent, prišli zo Sibíra cez Beringovú úžinu a Aljašku počas poslednej doby ľadovej. Prví Európania boli Vikingovia.V roku 1896 boli v údolí rieky Klondike v Yukone objavené bohaté náleziská zlata a začalo obdobie povestnej zlatej horúčky trvalo do roku 1904 a bolo vyťažené zlato v hodnote vyššej ako 100 mil. dolárov. Kanada sa v roku 1945 stala zakladajúcim členom OSN, roku 1949 stála pri zrode Severoatlantického paktu NATO. Na kultúrnohistorickom poli dominujú múzea a umelecké zbierky. Má 39 národných parkov najznámejšími sú Jasper, Glaciers, Beaver Creek, Banff, Aiyuttaq.
Obyvateľstvo: Pôvodní obyvatelia Indiáni a Inuiti /Eskimáci/ dnes predstavujú iba 1,5% kanadskej populácie. Úradné jazyky: angličtina, francúzština asi ¾ Kanaďanov používa ako svoj úradný jazyk angličtinu. V Quebecu sú francúzsky jazyk a kultúra chránené a podporované zákonom. Rímskych katolíkov 46,5% protestantov 41%. Obyvateľstvo tvoria potomkovia britských a francúzskych kolonistov. Prírodné podmienky
Poloha:. Severná polovica severoamerického kontinentu s výnimkou Aljašky patrí Kanade, tak ako k nej prislúcha aj veľa veľkých ostrovov. Na východe sa Kanady dotýka Atlantický oceán, na západe Tichý a na severe Severný ľadový oceán. Hranica na severozápade s Aljaškou, južná hranica s USA. Východná hranica beží po Veľkých jazerách. Kontinentálna Kanada tvorí rozsiahli celok, do ktorého na východe hlboko vniká Hudsonov záliv. Medzi ním a Veľkými jazerami sa krajina zužuje a smerom na východ sa rozdeľuje na poloostrov Labrador, Newfoundland, New Brunswick a Nové Škótsko.
Ostrovy pri severnom pobreží /Baffinov ostrov ( 507 414 km ), Viktóriin ostrov, Ellesmerov ostrov, Banksov ostrov a ostrov Devon/, tvoria Kanadské arktické súostrovi. Najsevernejší bod štátu je Eálert na Ellesmerovom ostrove len 700 km od severného pólu.
Povrch: Pobrežie Kanady je členité s mnohými poloostrovčekmi, zálivmi a ostrovčekmi. Veľká časť územia je pokrytá rozsiahlymi lesmi. Severná časť krajiny leží v pásme s večným mrazom. Priaznivejšie klimatické podmienky sú na juhu a juhovýchode krajiny. Povrch Kanady, to je niekoľko odlišných geografických oblastí.
1. Stred krajiny zaberá Kanadský štít, označovaný aj ako Kanadský sever, tvoria ho staré kryštalické a premenené hornimy s veľkým množstvom jazier. 2. Na juhovýchode sa ku Kanadskému šítu približujú Apalačské vrchy zaberajú východné prímorské provincie, riekou Hudson sú rozdelené na severné a južné. 3. Na juh od Kanadského štítu po hranice s USA, zaberajú územie nížiny, táto oblasť je v Kanade najzaľudnenejšia /Arktická nížina/. 4. Na Západne od Manitoby po východnú časť Skalnatývh vrchov až do údolia rieky Mackenzie sa rozprestierajú veľké vnútorné roviny. 5. Na západe Kanady sa tiahnu Kanadské Kordillery od Alijašky až po južný okraj Južnej Ameriky 16 800 km, od Panamskej šije sa nazývajú Andy. Skalnaté hory s najvyšším štítom Kanady Mount Logan (5 959 m). 6. Sever Kanady lemujú Arktické ostrovy pestrá oblasť, do ktorej patrí veľa ostrovov v Severnom ľadovom oceáne. Podnebie: Vzhľadom na rozsiahle územiekrajiny je podnebie veľmi diferencované. Celkovo má však vnútrozemský charakter. Približne štyri pätiny územia ležia v arktickom a subarktickom podnebnom pásme.
Vodstvo: Kanada disponuje s 1/3 svetových zásob sladkých vôd. Až 755 180 km tvoria jazerá. Najvýznamnejšie sú Veľké kanadské jazerá – Ontárijské, Michigenské, Erijské, Hurónske a Horné, ktoré tvoria hraničné územie s USA. Jazerá, ktoré vznikli z ľadovca, ktorým bol kedysi pokrytí Kanadský štít /Medvedie, Otrokov, Athabaska, Winnipeg/. Väčšina riek vteká do Hudsonovho zálivu. Albany, East Main, Churchil. Ďalšie rieky Athabaska,Mackenzie, Yukon, Fraser, Columbia, a najvýznamnejšou riekou je rieka Sv. Vavrinca, ktorá odvodňuje juhovýchodnú časť územia. Horné jazero je najväčšie sladkovodné jazero na svete. Erijské jazero s Ontáriom spája rieka Niagara, a tam je jeden z kanadských prírodných divov, a to 60m vysoké a 1,5km široké vodopády. Doprava: Dôkladná sieť železničných (93 544 km väčšinou elektrifikovaných tratí) a cestných komunikácií. Transkontinentálne železnice. Významná je transkanadská diaľnica (7 700 km).
Na väčšine severu krajiny je prístup možný len terénnymi vozidlami alebo letecky. Najdôležitejšiu vodnú cestu severoamerického kontinentu prestavuje rieka Sv. Vavrinca splaviteľná i pre námorné lode. V Britskej Kolumbii zaobstaráva kyvadlovú dopravu medzi ostrovom Vancouver a pevninou najväčšia flotila trajektov na svete. Rastlinstvo: Severnú časť tundry, kde sú machy a lišajníky. V južnejšej oblasti rastú zakrpatené stromy, kry a najodolnejšie trávy, najväčších pásov ihličnatého lesa na svete, biele a čierne smreky, borovice a jedle. Na juhovýchode zmiešané lesy s javormi, bukmi, jedľami a kanadskou tsugou. V nížinách na juhu krajiny iba listnaté lesy s americkým orechom, dubom, gaštanom, javorom. Vo východných horách sú najviac rozšírené smreky, Douglasove jedle a borovice, na náhorných plošinách rastú tiež osiky a žlté borovice. Živočíšstvo: Rôznorodosť v živočíšnej ríši. Veľryby, mrože, tulene a lumíky, ľadové medvede, polárne soby, vlci, polárne líšky, labuť tundrová, losy, rosomáky, pižmoňi, čierny a hnedý medveď. Množstvo sťahovavých vtákov morská kačka, rybár obyčajný a kuvik. Bobre, kuny, ondatiery pižmovéh, norky, sivé veverice, lasice a vydry. Z vtákov kardinál červený, ďateľ lesný a severoamerický drozd. Na prériách sú severoamerické druhy zajacov, sysľov, tetrovov, prežívajú tam i bizóny, ovca hruborohá, horská koza, svišť a ich prirodzený predátor puma. Hospodárstvo
Má obrovské nerastné a prírodné bohatstvo, rozsiahle lesné porasty vhodné pre ťažbu dreva a veľké plochy poľnohospodárskej pôdy. Využitím tohto potenciálu sa zaradila medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Kanada je najväčším svetovým vývozcom dreva. Kanadské rezivo, celulóza a papier predstavujú asi 1/10 objemu ich celosvetového exportu. Vyťaží 200 miliónov m dreva ročne, takže je najväčším svetovým producentom a vývozcom dreva. Hoci kľúčovými odvetviami hospodárstva Kanady sú už dávno priemysel, obchod, služby, finančníctvo a informatika, aj poľnohospodárstvo má stále významnú úlohu. Pšenica z Kanady smeruje do všetkých kútov sveta. Výrobou 1,3 milióna ton hliníka sa Kanada zaraďuje na druhú priečku na svete napriek tomu, bauxit nemá a musí ho dovážať. Poľnohospodárstvo: Poľnohospodárstvo významné odvetvie (najmä pre export). Kanada zastáva 3. miesto na svete v objeme poľnohospodárskej produkcie. Farmárska veľkovýroba s vysokým stupňom mechanizácie.
Rastliná výroba - Kanada je aj zásobárňou obilnín, najdôležitejšou plodinou je pšenica pestovaná v prérijných oblastiach, ako aj jačmeň, ovos, ,je významným producentom kukurice, zemiakov, repky olejnej, ľanu a sóje, kanadského tabaku, ovocia /jablká/ a zeleniny /paradajky, zemiaky/. Typickým produktom je tiež javorový sirup. Živočíšna výroba –hydina, ovce sústreďuje sa na chov hovädzieho dobytka na mäso, na mlieko, a ošípaných, hovädzí dobytok, ošípané. Dôležitý je rybolov najmä lososy. Priemysel: Nerastné bohatstvo Kanady je značné a vývoz surovín predstavuje významnú položku v zahraničnom obchode krajiny. Hlavnými odvetviami sú ťažba palív zemný plyn 3. miesto na svete, uhlie, ropa, ťažba rúd ložiská železnej rudy patria k najväčším na svete. V ťažbe niklu, zinku, molybdénu, azbestu, síry, zlata, kobaltu, titánu, striebra, uránu, hliníkových rúd patrí Kanada medzi prvé štáty sveta, hutníctvo železa, energetika, strojárstvo, drevospracujúci a papierenský, chemický, potravinársky a textilný priemysel. Kanada je význačným producentom elektrickej energie, najdôležitejším zdrojom sú hydroelektrárne La Grande na Labradore, sústavy hydroelektrárni v Britskej Kolumbii. Pri Veľkých jazerách zabezpečujú elektrickú energiu tiež tepelné a jadrové elektrárne. Zastúpená je aj petrochémie, farebná metalurgia s celosvetovou významnou produkciou niklu, zinku a hliníka. Popredné miesto v produkcii poľnohospodárskych strojov, železničných lokomotív, lietadiel, automobilov. Najpriemyselnejšou provinciou je Ontário. Najväčší obchodný partner USA.