Japonský manažment
Kategorie: Slohy (celkem: 413 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 11. prosince 2010
- Zobrazeno: 5577×
Příbuzná témata
Japonský manažment
Vývoj manažmentu v Japonsku
Japonský manažment sa začal rozvíjať a konkurovať americkému manažmentu po druhej svetovej vojne. Napriek tomu, že Japonsko bolo značne zničené, sa po vojne veľmi rýchlo rozvíjalo. Úspešnosť japonského manažmentu možno dokumentovať jednoduchými údajmi. Zatiaľ čo v roku 1960 tvoril podiel HDP Japonska 27% z porovnateľného HDP USA, v polovici 80. rokov už prekračoval 71%. Dôvodmi/Príčinami úspechu japonského manažmentu a japonských firiem sú:
• umenie vytvoriť systém riadenia založený na lojalite t.j. kladnom vzťahu pracovníkov k firme.
• zmysel pre plnenie povinnosti
• dôkladná kvalifikačná príprava
• ľudské vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými.
Podľa viacerých zdrojov možno vývoj japonského manažmentu rozdeliť do dvoch etáp. Prvá etapa trvala od roku 1868 do konca 2. svetovej vojny, druhá etapa trvá od roku 1946 dodnes.
1. etapa (r. 1868 až 1945)
V roku 1868 bola v Japonsku revolúcia Meidži, ktorou sa skončili diktátorské režimy. Krajina bola dovtedy úplne izolovaná od ostatného sveta. Od tohto času sa v Japonsku začína obdobie kapitalizmu. Prichádza éra spriemyselňovania a ohromného nákupu technológií z vyspelých krajín. V období okolo roku 1920 už priemyselná výroba prevládala nad poľnohospodárskou výrobou. Japonsko však bolo diskriminované zo strany západných krajín, a preto vláda odpredávala priemyselné podniky súkromným rodinám, z ktorých neskoršie vznikli tzv. Zaibatsu. Boli to združenia priemyselných podnikov, na čele ktorých stála banka. Boli ti napr.: Mitsui, Mitsubishi. V tomto období sa formovali základy japonského systému riadenia. Ten vznikal prienikom konfucianizmu, budhizmu a šintoizmu. Konfuciánska filozofia je zameraná na vyrovnanie záujmov jednotlivca, spoločnosti a štátu. Táto filozofia sa preniesla aj do japonských firiem. Budhizmus je snaha o potlačenie svojho ega. Šintoizmus je orientovaný na úctu ku krajine.
2. etapa (1946 až dodnes)
Po druhej svetovej vojne krajina prešla mnohými zmenami. V Japonsku sa začali zavádzať západné, hlavne americké metódy riadenia. Boli prijaté programy na zvýšenie produktivity, priemyselnej racionalizácie, zabezpečenie konkurencieschopnosti. Do vývoja japonského hospodárstva po druhej svetovej vojne zasahoval štát. V súčasnosti intenzita zasahovania vlády hlavne vo vzťahu k súkromnému sektoru zoslabuje. Ďalej sa vynára potreba modifikácie tradičného japonského modelu manažmentu. V personálnom manažmente sa Japonsko líši hlavne spôsobom výberu pracovníkov v súvislosti s celoživotným pracovným pomerom, systém odmeňovania, statusový systém diferenciácie pracovníkov kt. je diskriminačný a ringi systém rozhodovania.
Organizačná štruktúra
Právne postavenie priemyselnej firmy v Japonsku stanovuje „Komerčný kódex“ (Yúgenkaishahó)
V japonskej priemyselnej firme možno rozlíšiť tri stupne riadenia:
1. Vrcholové vedenie – tvorí ho rada riaditeľov, ktorá nesie kolektívnu zodpovednosť za riadenie firmy. Vo vrcholovom vedení veľkej japonskej priemyselnej firmy obvykle existujú tieto funkcie: predseda rady riaditeľov , prezident firmy , viceprezident, hlavný riadiaci riaditeľ, riadiaci riaditeľ, riadny riaditeľ
2. Stredný stupeň- predstavuje funkcia
vedúceho oddelenia výroby. Vedúci oddelenia v japonskej firme je kľúčovou osobou v japonskom manažmente, ktorá má udržiavať kolektivizmus vo firme.
3. Nižší vedúci- sú majstri, resp. vedúci sekcií a subsekcií, oni tvoria základný stupeň riadenia.
Proces rozhodovania (Ringi systém)
Ak sa v japonskej firme hovorí o rozhodovaní, myslí sa tým ringi seido, t.j. ringi systém. Ringi je zložené slovo, kde rin znamená predložiť návrh nadriadenému a získať jeho súhlas a gi znamená uvažovanie a rozhodovanie. Každý pracovník má možnosť iniciatívne riešiť problém, prísť s nápadom. Tento pracovník potom musí vyplniť dokument známy pod názvom ringisho. Tu definuje problém, ktorý je potrebné vyriešiť, a jeho návrh na riešenie. Doklad odovzdá najbližšiemu vedúcemu so žiadosťou o súhlas. Schválený doklad potom cirkuluje medzi ďalšími sekciami ktoré budú spolupracovať pri jeho riešení. Vedúci každej sekcie návrh zhodnotí a svoj súhlas potvrdí pečiatkou.
Osobnosti
K najvýznamnejším osobnostiam ktoré ovplyvnili japonský manažment patria Američania: Wiliam E. Deming, Joseph M. Juran, Peter F. Drucker. Deming: podľa neho kvalita mala byť hlavným cieľom firmy. Juran: sa zaoberal organizáciou výroby - znižujú sa náklady na zásoby, zvyšuje sa produktivita práce a kvalita výrobku.
Drucker: V oblasti manažmentu tvrdil, že pracovníci sú zdrojom, nie nákladom, preto musia byť zodpovední za svoje vlastné ciele a produktivitu práce.
O japonskom manažmente bolo v osemdesiatych rokoch publikovaných viacero kníh. Veľkú publicitu dosiahla kniha Japonca žijúceho v USA Williama Ouchi „Theory Z- How American Business Can Meet a Japanese Challenge“ ktorá vyšla v USA roku 1981. Záujem o japonský prístup k riadeniu a vedeniu ho viedol k analýze a porovnaniu s americkým prístupom. Japonský prístup nazval teória J, americký teória A. Spojením hlavných výhod oboch vytvoril nový prístup, teóriu Z.
Medzi významné črty japonského manažmentu patrí veľký dôraz na kvalitu, na vynálezy a zlepšovanie práce a výroby. Jedným z najzaujímavejších prvkov japonského manažmentu je systém KANBAN- v americkom preklade „Just in time“, čo znamená práve načas. Je to systém presnej organizácie výroby a zásobovania, ktorý znižuje stav zásob v podniku na minimum.
Zoznam použitej literatúry:
1. Filozofia japonského managementu. 2010. [online] 2010. [citované 16.10.2010] Dostupné z
2. OUCHI,W.: Theory Z: How American Business Can Meet the Japanese Challenge,Reading.Addisson-Wesley 1981
3. PIŠKANIN, A. – RUDY, J. – BAJZÍKOVÁ, Ľ. – SULÍKOVÁ, R. – ŠAJGALÍKOVÁ, H. – WOJČÁK, E. 2010. Manažment-Klasické tórie a moderné trendy, Bratislava: Univerzita Komenského, 2010, 39 s. ISBN 978-80-89037-26-1
4. Teórie vedenia. 2010. [online] 2010. [citované 16.10.2010] Dostupné z