Integrácia zdravotne postihnutých
Kategorie: Psychológia (celkem: 235 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 21. ledna 2007
- Zobrazeno: 14412×
Příbuzná témata
Integrácia zdravotne postihnutých
Pri riešení tejto otázky je potrebné určiť, čo vlastne môžeme považovať za integráciu v oblasti zdravotne znevýhodnenej populácie? Je to, že týto ľudia budú navštevovať spoločne zo zdravou majoritou školy, budú spoločne pracovať v továrňach či úradoch, budú sa bežne stretávať na spoločenských podujatiach, pri voľnočasových aktivitách? Alebo je to aspoň čiastočné priblíženie sa tomuto ideálu, ktorý je pravdupovediac veľmi ťažko realizovateľný a vyžaduje si vynaloženie obrovských síl, ako aj dlhšie časové obdobie. Veď svet hendikepovaných jedincov a tých „zdravých“ je v mnohom odlišný. A musíme objektívne priznať, že podiel na vzdialenosti medzi týmito dvoma skupinami je aj na strane zdravotne postihnutý. Tento problém je potrebné riešiť spoločnými silami, netreba sa domnievať, že ho bude riešiť iba majorita. Ale zároveň je aj mylné tvrdenie, že ho musí riešiť výlučne hendikepovaná minorita, ktorej sa tento problém bytostne dotýka. To je nemožné. Je tu nutnosť prepojenia týchto dvoch svetov, kooperácia vzájomná pomoc. V rámci tejto úvahy sa budem venovať trom oblastiam integrácie zdravotne postihnutej populácie a to:školská integrácia
pracovná integrácia
spoločenská integrácia
1. ŠKOLSKÁ INTEGRÁCIA:
Integrácii zdravotne postihnutej populácie sa v poslednom čase začína venovať zvýšená pozornosť, ktorej sa doposiaľ natoľko netešila. Začína sa napríklad zo začleňovaným „zdravých“ a „chorých“ detí v predškolských zariadeniach. Ale tento trend pokračuje až do najvyššieho stupňa poskytovaného vzdelávania, t.j. vysokoškolské štúdium. Je to určite veľmi priaznivý trend, ktorým sa začína postupné búranie bariér, ktoré v minulosti existovali. Vec dospela až do takého štádia, že na jednotlivých fakultách vysokých škôl sú zriaďované špeciálne oddelenia, ktoré slúžia výlučne len tejto zdravotne postihnutej časti vysokoškolských študentov. Možno si to ani zdravá časť populácie neuvedomuje, ale domnievam sa, že sa jedná až o revolučnú vec v oblasti poskytovania vysokoškolského vzdelania pre zdravotne postihnutých. A to je nepochybne veľmi priaznivý trend.
2. PRACOVNÁ INTEGRÁCIA:
Súčasným trendom v sociálnej oblasti na Slovensku je odklon od princípu subsiodarity. Je to veľká zmena oproti obdobiu s pred novembra ´89. V dobe nie tak minulej sa totiž zastával názor, že štát má povinnosť o svojich občanov sa postarať. Táto povinnosť vyplývala zo straníckej ideológie, ktorá bola charakteristická pre tzv. socialistické republiky.
Avšak po páde komunizmu nastali postupné zmeny. V období tesne po nežnej revolúcii, kedy dochádzalo k celospoločenským pohybom nastalo priaznivé obdobie aj v integrácii zdravotne znevýhodnených občanov. Budovali sa tzv. chránene dielne, či výrobné družstva zdravotne hendikepovaných občanov. Ako príklad možno spomenúť bývalé výrobne družstvo STAVBA na Prešovskej ulici. Ale nové spoločenské pomery prinášajúce do našich životov rok, po roku stále tvrdšie zásahy trhovej ekonomiky a z časti aj neschopnosť niektorých ľudí na kompetentných miestach túto eufóriu zničili. Výrobné družstva, ktoré zamestnávali nie zanedbateľný počet jednak zrakovo, ako aj telesne „postihnutých“ ľudí sa však na Slovenskom pracovnom trhu neudržali a tak týto jedinci zvýšili už nie zanedbateľné číslo nezamestnaných. Tieto zmeny priniesli deväťdesiate roky a čo možno očakávať od úvodných rokov 21. storočia? Veľkým problémom súčastnosti je nezamestnanosť. Skutočných záujemcov o prácu je dostatok, no príležitosti málo. A tu sa dostávame k jadru problému z pracovnou integráciou zdravotne postihnutých. Čo môže takto pracovne znevýhodnený pracovník ponúknuť svojmu zamestnávateľovi?
Žijeme dobu, kedy humánnosť a solidarita je už takmer prežitkom a na popredne miesto sa dostáva pragnatičnosť. Je to trend potrebný, ak sa chce firma udržať v tesnom závese z konkurenciou, no aj v tomto pragmatickom prístupe existuje riešenie. Hoci sa štátna politika v sociálnej oblasti čoraz viac dištancuje od princípu subsiodarity, poskytuje stále ešte možnosť riešiť síce vo veľmi úzkej miere, ale predsa aj pracovnú integráciu zdravotne postihnutých. Existuje viacero legislatívnych „pák“, ktoré dávajú povinnosť zamestnávateľovi zabezpečiť zákonom stanovený počet zdravotne hendikepovaných pracovníkov.
Je to ošetrené zákonným postihom vo forme peňažnej pokuty. No podnikateľské subjekty, ktoré sú odkázané čoraz viac lepšie ovládať najmä právnu oblasť než zásady platiace v ekonomike tieto nariadenia vedia častokrát obísť a nájdu sa aj taký, ktorý sú ochotný pokutu radšej uhradiť, pretože o takýchto pracovníkov nemajú záujem. Ale štát nie len postihuje, ale zároveň aj zvýhodňuje podnikateľov, ktorý si takéto „bremeno“, niekedy z vypočítavosti, inokedy z uvedomelosti zoberú na plecia. Je im poskytovaná, či už jednorázová, alebo opakovaná finančná podpora. Tu môžeme ako svetlý príklad uviesť napr. Servisný zdravotnícky podnik v Košiciach. 3.
SPOLOČENSKÁ INTEGRÁCIA:
Možno že z týmto tvrdením by veľa ľudí nesúhlasilo, ale domnievam sa že práve táto oblasť integrácie sa bude javiť ako najkomplikovanejšia. Nie je sa ani čomu čudovať. Veď týto jedinci častokrát žijú v čiastočne, v tých horších prípadoch takmer v úplnej izolácií / jedná sa najmä o duševne chorých /. Skrývajú sa pred svetom, sú zatrpknutý, zakomplexovaný. Samozrejme neplatí to pre všetkých veď aj v tejto komunite sú rozdielny ľudia. Jedny sa zo svojim životným údelom vysporiadavajú lepšie, iný ho prežívajú pesimickejšie. V tejto oblasti je potrebné aby takýto jedinci vystúpili zo svojho “začarovaného“ kruhu, v ktorom doteraz žili a razantne dalli o sebe vedieť, že sú tu a majú aj oni záujem žiť ako zdravá populácia. Každý začiatok je ťažký, no aj tu sa našlo pár nadšencov a tzv. mučeníkov pre dobrú vec, ktorý sa snažia členov svojej komunity / či sú to vozíčkari, nevidomý, nepočujúci, .../ do spoločnosti začleniť. A na nás, zdravých ľuďoch je, aby sme im v tejto integrácii medzi nás pomohli.