História drog
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 21. ledna 2007
- Zobrazeno: 5283×
Příbuzná témata
História drog
HistóriaKolibáš, Novotný: "Alkoholizmus a drogové závislosti"
Milan Dundr: "Původ a rozšíření drog (z čas. Vesmír 4/1995)"
Bohuslav Šnajder: "Zlatý trojuhelník"
John Mann: "Jedy, drogy, léky"
Ópium sa používa ako droga tisícročia. Vlastnosti makovej šťavy boli známe už v dobe mezolitika (8000-5000 pr.n.l.). Podľa tureckých zdrojov je kolískou maku zem dvoch riek - Mezopotámia. Užívanie ópia zrejme rozšírili nomádski obchodníci zo Sýrie. Ako prostriedok k utíšeniu bolesti sa používal už v 7.storočí. Jeho účinky boli známe i prvým egyptským lekárom. Arabi prevzali ópium celkom prirodzene od Egypťanov a doviezli ho do Indie. Ďalej sa ópium šírilo rôznymi cestami na východ: od 8. do 11. storočia cez Perzskú náhornú rovinu, rovinou Indu a Gangy a pozdĺž Himaláje k Bengálskemu zálivu. Od údolia Nílu sa znalosť ópia rozšírila na pobrežie Omanu, a potom pozdĺž Barmy a od Indočíny k Malajskému poloostrovu, v 17.storočí tiež z Formosy do Číny. V stredomorí bolo ópium známe ako prostriedok k utíšeniu bolesti už v dobe antiky. V starom Grécku narezávali makovice za účelom získania ópia. Rozlišovali medzi vytlačenou šťavou z plodu alebo celej rostliny zvanou meconium (podľa Mekonu, makového mesta) a mliečnou šťavou makovíc zvanou opos (od nej odvodený názov ópium). V starogréckych povestiach boli makovice zasvätené bohu spánku Morfeovi. opium_smoker.jpgopium_smoker.jpg Fajčiar ópia (55,6 kB)
Až do počiatku 17.storočia používali Číňania ópium predovšetkým pri príprave jedla k slávnostným príležistiam a ako liek. Až nástup tabaku vyvolal náhly záujem o fajčenie ópia. Keď bolo v 15.storočí objavené fajčenie tabaku, získalo veľkú popularitu medzi námorníkmi a tí tento zvyk vyviezli do Číny, Indie, Japonska a Siamu (Thajsko). V Číne sa fajčenie rozšírilo natoľko, že v roku 1644 vydal cisár Tsung-chen na tabak zákaz. Následkom toho sa ľudia preorientovali na ópium. Ešte pred skončením storočia brala túto drogu asi štvrtina obyvateľov. Tak veľký dopyt nemohla uspokojiť miestna žatva, a tak sa britská Východoindická spoločnosť rozhodla pre tento lukrativný obchod. Na počiatku 30-tych rokov minulého storočia dodávala Spoločnosť ópium v hodnote 1 milióna libier ročne, a získavala tak šestinu svojeho ročného príjmu z Indie. Najväčšiu časť ópia potom britskí a americkí obchodníci pašovali kantonským prístavom do Číny.
Hoci bolo vydaných viacej zákazov fajčenia (1730, 1796, 1799 a 1800 - posledný pod hrozbou ťažkých trestov), situácia sa skôr zhoršovala a bolo treba zakročiť. Čínska vláda ku splneniu tejto úlohy menovala komisára Lin Ce-su a ten po niekoľkých počiatočných neúspechov v marci roku 1839 úspešne zaistil a zničil zásielku 20 291 bedien indického ópia. V dôsledku toho došlo k menším nepokojom a prístav Kanton bol pre Britov uzavretý, aby sa zamedzilo daľšiemu dovozu drogy. Tým sa situácia ešte viacej vyostrila, zazneli prvé výstrely a v novembri 1839 začala prvá ópiová vojna. Trvala až do roku 1842 a behom nej britské jednotky včetne námorníctva o sile 10 000 mužov obsadili alebo zabarikádovali niekoľko prístavov. Číňania museli nakoniec kapitulovať. Na následnej mierovej konferencii v Nankingu postúpili Číňania Veľkej Británii Hongkong "na večné časy". (Neskôr však bolo rozhodnuté, že sa Hongkong Číne v roku 1997 vráti.) Čína musela tiež Veľkej Británii postúpiť väčšie práva na obchodovaní a zaplatiť 21 miliónov jüanov (tretinu tejto sumy tvorila náhrada za ópium spálené v Kantone). Import ópia sa obnovil a bol ešte intenzívnejší. V roku 1856 sa začala druhá ópiová vojna. Po ďalšej porážke museli Číňania podpísať dohodu, ktorou takmer zbavili dovážané ópium daní. Ničím nebrzdená záplava drog zaplavila krajinu: v roku 1880 dovážala Čína z Indie už viac než 6500 ton ópia. Z Číny sa fajčenie ópia rozšírilo do celého sveta. Na prelome storočí bolo v Číne odhadom cez 20 miliónov fajčiarov ópia, vo svete viac ako 100 miliónov. 20.9.1906 vydala čínska vláda Antiópiový edikt (podľa ktorého mohli byť pozemky, na ktorých bolo započaté s novou makovou kultúrou, zabavené: všetci fajčiari ópia museli byť spísaní: nesmeli znovu začať s fajčením: kto by sa fajčenia ópia do istej doby nevzdal, mohol byť prepustený: nesmeli byť otvorené nové ópiové obchody a doterajšie mali predaj ópia každoročne znižovať: fajčiarne ópia boli uzavreté). Zároveň uzavrela Čína zmluvu s indickou vládou, podľa ktorej sa mal od roku 1908 každoročne znížiť dovoz ópia o 10%. Toto opatrenie však spôsobilo nárast množstva pašovaného ópia a vtedy už známeho morfínu. Podľa činsko-anglickej zmluvy mal byť dovoz ópia uzavretý koncom roku 1917. V tej dobe sa však v majetku ópiového syndikátu v Šangaji nachádzalo veľké množstvo indického ópia, ktoré bolo po dlhom jednaní činskymi úradmi odkúpené a spálené. Vďaka Antiópiovému ediktu bola maková kultúra do roku 1917 potlačená, ale následné nepokoje v zemi umožnili jej opätovný rozkvet. Vysoké užívanie ópia neskôr ustúpilo až po komunistickej revolúcii.
Hnutie proti ópiu v Anglicku a USA viedlo v roku 1909 k 1.medzinárodnej ópiovej konvencii v Šhangaji. Táto konvencia doporučila i ostatným vládam, aby nasledovali Čínu v boji proti ópiu. Išlo predovšetkým o štáty, ktoré dovážali ópium do Anglicka. 23.1.1912 podpísalo 12 štátov v Haagu medzinárodnú ópiovú zmluvu. Následne bolo ópium, s výnimkou medicínskeho použitia, medzinárodne kontrolované a drogovými zákonmi v mnohých krajinách zakázané. V Severnej Amerike bol schválený ópiový zákon v roku 1914, vo Francúzsku v r.1916, v Holandsku a Belgicku v r.1919, v r.1920 v Anglii. Československo ho schválilo podpisom versaillskej mierovej zmluvy v r.1920, ale prevádzací zákon vyšiel až v r.1923. 19. 2. 1925 prebehla 2.medzinárodná ópiová konferencia v Ženeve s účasťou 23 štátov, ktorá ustanovenia 1.konferencie ešte rozšírila. Ópiová komisia Spojených národov bola založená v roku 1929. Vtedy pripúšťalo nelekársku spotrebu ópia 18 ázijských štátov. Po druhej svetovej vojne nasledovali protokoly tiež v Lake Success, Paríži a New Yorku. Poslednou významnejšou zmluvou je Jednotná zmluva o omamných látkach z New Yorku 1961. V európskej medicíne účinky ópia proti bolesti spopularizoval v 16.storočí Paracelsus, ktorý začal používať ópiové preparáty pod názvom laudanum (z latinského laudare = chváliť). Pôvodne to bol roztok ópia v etylalkohole, neskôr (19.stor.) bolo ópium nahradené morfiom. V psychiatrii sa ópiová tinktúra používala (až do polovice 20.storočia) na liečbu depresie. V roku 1803 bol z ópia izolovaný alkaloid morfín (Sertürner). Názov dostal podľa jeho sedatívneho účinku (Morfeus - grécky boh snenia). Po tomto objave boli izolované ďalšie opioidy - v roku 1817 narkotín (Robiquet) a narceín, kodeín (Robiquet, Pelletier), v roku 1835 tebaín (Pelletier) a v roku 1848 papaverín (Merck) atď. Po vynájdení injekčnej striekačky v roku 1853 (Dr.A.Woods,?Dr.C.Pravaz) sa morfium začalo používať ako injekčne podávané analgetikum. Týmto bolo jednak možné presnejšie dávkovanie morfínu, ale sa aj obišla jeho nepríjemná horká chuť, čo určite zvýšilo jeho popularitu. Už o niekoľko rokov na návykové vlastnosti morfia upozornili Američan Bartholow (1869) a Angličan Allbut (1870). Morfium prinieslo úľavu státisícom zranených vojakov v občianskej vojne v USA a v nemecko-francúzskej vojne v Európe (v druhej polovici 19.storočia). Tieto vojny však viedli k enormnému rozšíreniu závislosti od morfínu. Na prelome storočí nastala v Európe 1.morfiová vlna, v 20-tych rokoch potom 2.morfiová vlna. V tej dobe však už bolo morfium vytlačené novou drogou - heroínom.
heroin-bayer.gifheroin-bayer.gif Leták firmy Bayer (36,5 kB)
V roku 1874 Wright v Anglicku vyrobil polosyntetický opioid - diacetylmorfín. S touto látkou experimetoval nemecký vedec Dresser. V roku 1898 začala farmaceutická firma Bayer vyrábať diacetylmorfín pod názvom Heroin ako liek proti kašľu. Názov heroin mal symbolizovať silné liečivé (tlmiace kašeľ, analgetické, protidrogové) účinky diacetylmorfínu. Predpokladalo sa totiž, že heroín pomôže vyliečiť závislosť od ópia a morfínu. Až o niekoľko rokov sa ukázalo, aký mylný bol tento predpoklad. V tom istom roku začala firma Merck výrobu etylmorfínu (z názvom Dionin). K rozšíreniu užívania opiátov a ich distribúcie do štátov s rozvinutým hospodárstvom prispeli aj vojny v druhej polovici nášho storočia. Vojna vo Vietname aj vojna v Afganistane vystavili desaťtisíce mladých mužov systematickému užívaniu heroínu. Vzrástla produkcia ópia a ilegálnych derivátov, rozšírili sa aj distribučné siete. Po skončení vojen sa hľadali nové odbytištia.. V prvých desaťročiach 20.storočia sa začala výroba polosyntetických a syntetických drog na báze ópia. Aj na Slovensku v Hlohovci v roku 1941 vznikol farmaceutický podnik Sloveské alkaloidy, úč.spol., známa "Morfínka", ponúkajúca lekárnikom celý rad ópiových preparátov. Zámerom výroby týchto látok bolo skombinovať výrazné analgetické vlastnosti morfínu s neškodnosťou (z hľadiska návykovosti) klasických analgetík.