História Českej republiky
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 3177×
Příbuzná témata
História Českej republiky
Vývoj Českej Republiky v skratkeČeské krajiny boli už od stredoveku súčasťou Českého kráľovstva, ktoré sa vytváralo od 9. st. České kráľovstvo bolo formálne súčasťou Svätej ríše rímskej nemeckého národa, ale uchovávalo si relatívnu samostatnosť. Atribúty samostatnosti stratilo České kráľovstvo po r. 1620. 28. októbra 1918 sa české krajiny stali súčasťou novovytvoreného štátu – Česko – slovenskej republiky. 15. marca 1939 okupovali Čechy a Moravu nacistické vojská a na ich území bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava. Po skončení 2. sv. vojny, v máji 1945, bola obnovená Česko – slovenská republika, ktorá sa v r. 1968 stala federáciou. 1. 1. 1993 sa rozdelením federácie na dva samostatné štáty vytvorila Česká republika. Najstaršie obdobie
Územie dnešných Čiech a Moravy bolo osídlené už v starších štvrtohorách. Našli sa tu pozostatky človeka neandertálskeho typu, ale aj človeka súčastného typu homo sapiens. Najvýznamnejšie nálezy sú z Pavlova a Dolných Věstoníc.
Z historicky doložených národov významne zasiahli do vývoja českej kotliny Kelti, ktorý sem začali prenikať okolo r. 400 pred Kr. Od keltského kmeňa Bójov je odvodený latinský názov Čiech Bohemia. V 1. st. pred Kr. boli Kelti pod tlakom Germánskych kmeňov vytlačený z územia Čiech a Moravy. Na rozhraní 5. a 6. storočia začali na územie Čiech a Moravy prenikať Slovania. Začali sa proti vonkajším nepriateľom zjednocovať a vytvárali kmeňové zväzy (Samova ríša v rokoch 623 – 659). Významným slovanským štátom bola Veľkomoravská ríša. Jedno z centier tejto ríše bola Južná Morava, druhé bolo západné Slovensko. Zjednotením oboch centier pod dynastiou Mojmírovcov r. 833 sa položili základy Veľkomoravskej ríše. Najväčší mocenský vzostup zaznamenala za kniežaťa Svätopluka. Vtedy sa jej súčasťou stali aj Čechy. Medzi Slovanov v Čechách a na Morave začalo veľmi skoro prenikať kresťanstvo. K jeho šíreniu prispela aj misia solúnskych bratov Cyrila (Konštantína) a Metoda, ktorí prišli na Veľkú Moravu r. 863. Začiatkom 10. st. Veľkomoravská ríša zanikla. České kráľovstvo
Už od 9. st. sa začal pod vedením dynastie Přemyslovcov organizovať český štát. Prebiehal proces zjednocovania a podmaňovania ostatných kmeňov a súčastne boj proti vonkajšiemu tlaku, predovšetkým zo západu. Za panovania kniežaťa Václava sa české kniežatstvo stalo súčasťou Svätej ríše rímskej. Český panovníci sa však usilovali o nezávislosť. Praha sa po založení biskupstva stala centrom kráľovstva a cirkevnej organizácie.
Český králi dostali v 12. st. dedičný kráľovský titul a stali sa jedným zo siedmich voliteľov rímskeho kráľa. Karol IV (1346 – 1378) bol súčastne nemeckým kráľom, a tak sa Čechy stali centrom veľkej ríše a Praha hlavným mestom cisárstva. České kráľovstvo prežívalo obdobie rozkvetu. Čechy sa stali jedným z centier reformného hnutia. Najvýznamnejším reformátorom bol Ján Hus, ktorého r. 1415 upálili, čo podnietilo vznik husitského hnutia. Husiti ovládli celé Čechy a neboli proti nim úspešné ani križiacke výpravy, ale vnútorné rozbroje napokon hnutie oslabili. Väčšie zmeny nastali až po r. 1526, keď sa na České krajiny stali súčasťou Habsburskej monarchie, po prehratej bitke pri Moháči. Český štát súčasťou habsburskej monarchie
Habsburgovci sa usilovali budovať svoj štát ako absolutistickú monarchiu, čo narážalo na odpor českých miest i českej šľachty. Tento odpor vyvrcholil stavovským povstaním v r.1618. Stavovský odboj bol porazený a po bitke na Bielej Hore (1620) došlo k zmene štátoprávneho postavenia krajín českej koruny, ktoré boli vyhlásené za dedičné kráľovstvo habsburskej dynastie. Postupne však Český štát strácal samostatnosť. Habsburgovci sa usilovali o centralizáciu ríše, ktorá dosiahla najväčší rozsah za Márie Terézie a jej syna Jozefa II. V týchto podmienkach sa v Čechách a na Morave začalo rozvíjať české národné hnutie, ktoré priviedlo k sformovaniu moderného českého národa. V polovici 19. st. hnutie vypracovalo požiadavky na obnovu Českého štátu. Presadzovala sa myšlienka, ktorá žiadala rovnoprávnosť pre slovanské národy, najpočetnejšie v štáte. Porážka v revolúcii v r. 1848 a odmietnutie požiadaviek len na čas utlmilo rozmach českého národného hnutia. Ďalšie české neúspechy aktivizovali české národné hnutie. Usilovalo sa preniesť českú otázku na medzinárodné fórum a zintenzívniť spoluprácu so slovanskými národmi v monarchii, najmä so Slovákmi. Tým vznikli predpoklady pre myšlienku česko – slovenského štátu. Vypuknutie 1. sv. vojny vytvorilo predpoklady na to, aby sa myšlienka mohla premeniť na konkrétny politický program. Postupne sa táto myšlienka presadila doma aj v zahraničí, kde ju presadzovali T. G. Masaryk, M. R. Štefánik a E. Beneš. Porážka Nemecka a Rakúsko – Uhorska v 1. sv. vojne vytvorila predpoklady pre vytvorenie Česko – Slovenska. Česko – Slovenská republika bola vyhlásená 28. 10. 1918 v Prahe. 30. 10. 1918 na zhromaždení v Turčianskom sv. Martine vyhlásili predstavitelia Slovákov pripojenie Slovenska k česko – slovenskému štátu.
Česko – Slovenská republika
Č-S republika bola za svojej 20 – ročnej existencie demokratickou republikou. Súčasťou Č-S republiky bola aj Podkarpatská Rus. Hneď na začiatku svojej existencie musela republika čeliť pokusom Maďarska udržať si Slovensko. Vážnym problémom nového štátu bola národnostná otázka, najmä nemeckej menšiny. Č-S republika vznikla ako súčasť versaillského mierového systému a jej medzinárodná existencia a hranice boli potvrdené sústavou mierových zmlúv v r. 1919 až 1920. Prvý prezident Č-S bol T. G. Masaryk, r. 1935 ho vystriedal E. Beneš. Počas svojej existencie museli slovenské vlády čeliť dvom najvážnejším problémom: vzťahu nemeckého obyvateľstva k štátu a slovenská otázka. Po nástupe Hitlera k moci vzrástol tlak susedného Nemecka na likvidáciu Č-S. Podarilo sa mu dosiahnuť pripojenie pohraničných oblastí Čiech a Moravy – sudetov ku Nemecku. Slovensko získalo autonómne postavenie a bola vyhlásená Slovenská republika, ale české krajiny okupovali nemecké vojská, kde Hitler vyhlásil Protektorát Čechy a Morava. Protektorát Čechy a Morava
Bol tu nastolený tvrdý okupačný režim. Prezidentom ostal Č-S prezident Emil Hácha, ale skutočnú moc v krajine mali nemecký nacisti. Pod brutálnym nacistickým terorom neboli vhodné podmienky na širšie rozvinutie domáceho odboja. Pokračoval aj napriek prekážkam v koordinácii so zahraničným odbojom s cieľom obnoviť Č-S republiku. Situácia pre obnovu Č-S sa zlepšila po vypuknutí 2. sv. vojny a vytvorením protihitlerovskej koalície. Podpísali sme zmluvu so ZSSR o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci. Bol to dôkaz toho, že stredná a východná Európa sa bude orientovať na ZSSR. V Moskve bola v r. 1945 zostavená nová československá vláda, ktorá sa vrátila na oslobodené územie a vyhlásila v Košiciach svoj program obnovy Česko – Slovenskej republiky. Obnovené Česko – Slovensko
Základnou ideou bola obnova Česko – Slovenska z roku 1918. Nepodarilo sa však udržať Podkarpatskú Rus a demokracia nebola úplne obnovená, lebo po roku 1948 začali komunisti realizovať totalitný systém podľa vzoru ZSSR. Zmenil sa aj názov štátu na Česko – Slovenská socialistická republika. V roku 1968 bol pokus o demokratizáciu, ale skončil neúspechom. Pre obdobie od októbra 1968 až do novembra 1989 známe ako obdobie normalizácie bol charakteristický komunistický režim. Postupne však vzrástla nespokojnosť a tento režim bol v novembri 1989 zvrhnutý a postupne sa zaviedol demokratický systém. Ešte v decembri 1989 sa stal prezidentom v Českých krajinách spisovateľ Václav Havel.
V roku 1990 sa opäť zmenil názov štátu na Česko – Slovenská federatívna republika. Po voľbách r. 1992 sa víťazné strany ODS na čele s Václavom Klausom a HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom dohodli o rozdelení republiky. Takto vznikla 1. 1. 1993 Česká republika.