Rím - Doba republiky (510 - 31 p. n. l.)
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 3400×
Příbuzná témata
Rím - Doba republiky (510 - 31 p. n. l.)
- (res publica = vec verejná)- začiatok spojený s uzatváraním republikánskych úradov
Štátne zriadenie:
o 2 konzuli
- na čele
- volení z patricijov senátom na dobu 1 rok
- moc správna, vojenská a súdna
- dvaja - spoločná zodpovednosť, jeden nemohol na seba strhnúť neobmedzenú moc, striedali sa po mesiaci
o kvestori
- 2 pomocníci, správa štátnej pokladnice
o prétori
- výkon práva, právnici, pripravovali legislatívu
o cenzori
- evidencia štátneho majetku a imania občanov
- kontrola použitia št. financií
- dohliadali na dodržiavanie morálky
- volení z najbohatších aristokratických rodov
o diktátor
- len v obd. ohrozenia Ríma
- volený na 1 roka
- neobmedzené právomoci
o senát
- poradný zbor starších
- 300 patricijov
- rozhodoval o riadení št. v súdnej a finančnej obl. - poradný orgán konzulov
- zložený u bývalých úradníkov
o jazdci
- privileg. skupiny zámožných občanov
- len patricijovia
- armáda na koňoch
- len najbohatší - výstroj, výzbroj, kôň - nákladné; neskôr i finančné podnikanie
o armáda
- všetci slobodní občania vlastniaci majetok (výzbroj na vlastné náklady; vojenská služba neplatená)
- po 16-tich rokoch služby sa mohli uchádzať o št. úrady
o stotinový snem
- volil konzulov
- vplyv bohatých patricijov
- s týmto zriadením nespokojní plebejci - najpočetnejšia skupina, tvorili hl. zložku armády, nemohli vykonávať úrady, (zákaz uzatvárať s patricijmi občianske svadby), rozhodli sa pre akciu =>
plebejská secesia
- plebs = ľud, secesia = vysťahovanie sa
- pokus plebejcov dosiahnuť zrovnoprávnenie s patricijmi, boj za občianske práva
- plebejskí muži sa vysťahovali z Ríma na Svätú horu => Rím bez obrany
úrad plebejského tribúna (= tribún ľudu)
- patricijovia im ponúkli úrad plebejského tribúna (najskôr 2, potom až 10)
- dôležitý, rozsiahle právomoci
- na dobu 1 roka
- museli sedieť na každom zasadaní senátu, hájili záujmy plebejcov
- právo veta - zamietnutie rozhodnutia konzulov pokiaľ by poškodilo plebejcov
- bývali v centre Ríma, celú noc museli mať otvorený príbytok - azylové územie
- osobne nedotknuteľní, no za hranicami Ríma to už neplatilo (tam ho mohli aj zabiť)
- ku konečnému zrovnoprávneniu plebejcov a patricijov došlo r. 330 p. n. l. - aj plebejec sa mohol stať konzulom (postupný vývoj - uzatv. manželstiev s patricijmi, právo byť zvolený za konzula, právo zastávať kňažské funkcie => sprístupnenie vš.
útvarov, tie sú neplatené (čestné) - len pre bohatých patricijov)
- r. 330 p. n. l. - z bohatých plebejcov a patricijov vzniká nová spoločenská trieda - nobilita (nobiles = vznešený) - splynutie bohatých patricijov a plebejcov
- počas boja plebejcov za zrovnoprávnenie zistili, že Rím nemá zákonník
- vybrali 10 mužov - decemviri - a r. 454 p. n. l. ich poverili spísaním doterajšieho zvykového práva -> r. 449 p. n. l. - zákony 12 tabúľ
- 1. rímsky zákonník, vchádza do platnosti proti vôli patricijov
- hl. zásada: „Čo nie je zakázané, je dovolené." (použitá 1. krát, v demokrat. systémoch platí dodnes)
- rodinné právo:
- zákl. spoloč. jednotka - rodina
- hlava - otec (s členmi rodiny mohol robiť čo chcel; mohol zabiť vlastné deti a aj ženu, ak od neho odišla); žena - bezprávna
- občianske právo
- práva a povinnosti občanov
- zakazovali: verejne spievať, pochovávať mŕtvych hocikde
- prikazovali: dodržiavať čistotu v meste, najdôležitejšia povinnosť: občan sa v prípade potreby musel dostaviť pred súd a podať výpoveď
- trestné právo
- poznalo trest smrti, odlišovalo úmyselné a neúmyselné zabitie, odstupňované tresty
- zahŕňalo všetky prečiny
- trest smrti: velezrada, podpaľačstvo, vydanie občana nepriateľovi, vražda, branie úplatkov (sudcovia)
- rímska zásada: „Neznalosť zákona neospravedlňuje." => vš. museli poznať zákon
- v takmer nezmenenej podobe pretrval celú dobu, neustále ho obnovovali a dopĺňali
Výbojné vojny Ríma na Apeninskom polostrove
- Rimania si chceli podmaniť vš. kmene na Apeninskom polostrove
1. vojny s Etruskami
- do pol. 4. st. p. n. l.
- ich spoločnosť v tej dobe na morálnom úpadku, hostiny a pitky => etruská spoločnosť oslabená a Rimania si ich podmanili
- územie Etruskov pripojili k Rímu ako kolóniu => hosp. a polit. riadení Rímom
2. vojna proti Keltom
- 387 p. n. l.
- tí však tvorili súdržnú, pevne uzavretú spoločnosť, mali skúsenosti s bojmi a Rímu sa postavili so zbraňou v ruke => Rimania územie Pádskej nížiny nezískali
3. vojna s gr. obchodnými osadami
- Rimania chceli obsadiť Tarentum, tí si pozvali na pomoc kráľa Pyrrhosa (epýrsky kráľ)
- Pyrrhovo víťazstvo - „Ešte jedno takéto víťazstvo a som stratený."
- síce zvíťazili, ale Rimania zaútočili znovu a Tarent dobyli (272 p. n. l.)
- ostatné mestské štáty sa vzdali a dobrovoľne vstúpili do zväzku s Rímom, a preto z nich Rimania nevytvorili kolóniu, ale ich označili za spojencov
- Italické kmene dobrovoľne vstúpili do zväzku s Rímom a stali sa z nich spojenci
- definitívny koniec r. 270 p. n. l.
- Ríma pánom Apeninského polostrova
- nové územie rozdelili na:
kolónie - násilím obsadené, bez občianskych práv, nesmeli byť ani v armáde - nedôverovali im
spojencov - pod nadvládu Ríma vstúpili dobrovoľne, bez občianskych práv, tvorili armádu
Vrcholný rozkvet rímskej republiky
- Rím sa rozhodol ďalej získať provincie mimo Apeninského polostrova
- chceli získať Stredomorie, no obchodné osady na pobr. Stredozemného mora patrili Fenícii (Kartágo)
- chceli vyvolať spor s Kartágom
- Rimania volali Kartágincov Púni => púnske vojny
Púnske vojny (264 - 146 p. n. l.)
1. 264 - 241 p. n. l.
2. 218 - 202 p. n. l.
3. 149 - 146 p. n. l.
- príčina: snaha Ríma ovládnuť Stredomorie
- zámienka: mesto Massana (dnes: Messina) na Sicílii
1. púnska vojna
- Rimania potrebovali vyvolať konflikt s Kartágom
- Messana nebola spokojná s nadvládou Kartága, požiadala o pomoc Rím, vstúpili dobrovoľne do zväzku s ním
- Kartágo to považovalo za zradu a vypovedalo Rímu vojnu
- Kartáginci - dobre bojovali na mori, Rimania - postavili na svoje lode padacie mosty a prebehli na lode Kartágincov
- Ríma nemal peniaze na stavbu lodí a na armádu, a tak vyzval bohatých, aby sústredili vš. svoje osobný majetok
- mys Cavali - 200 lodí, 60 tis. bojovníkov
- zajali senátora Regula (veliteľ 2 z rímskych légií), a tým chceli donútiť Rím ku kapitulácii; ten prišiel do Ríma, postavil sa pred senát a povedal, aby v žiadnom prípade nekapitulovali, vrátil sa do Kartága, natreli ho medom a postavili na slnko (po skončení vojny dostala vdova po ňom 2 kartáginských otrokov ako satisfakciu, zviazala ich, 1 zomrel, druhého nechala pri ňom, bola odsúdená za neľudské zaobchádzanie a druhý otrok bol vrátený späť)
- Kartágo vyplatilo Rímu 83 t striebra ako vojnovú náhradu a museli dať Rimanom časť vojska
- výsledok: Rím získal prvé 3 provincie (= územie mimo Apeninského polostrova) - ostrovy: Sardínia, Sicília, Korzika
2. púnska vojna
- Kartáginci však obsadili Pyrenejský polostrov a založili tam svoje mestá (Nové Kartágo)
- S od Nového Kartága ležalo mesto Saguntum - to patrilo Rímu (spojenec) a Kartágo ho chcelo obsadiť
- Rimania vypovedali Kartágu vojnu
- vojvodca Hannibal (syn jedného z kartáginských vojvodcov)
- narodil sa v Hispánii, odmalička žil s vojenských prostredím, bol svedkom, ako najatý vrak zabil jeho otca
- ako 18-ročný sa stáva veliteľom vojsk
- ako 24-ročný poverený 2 výpravami proti Rímu
- vymyslel niekoľko trikov
- do Ríma sa vybral cez Alpy (prejdem Alpy, dostanem sa do Pádskej nížiny a Kalti sa pridajú k nám)
- vzal so sebou i slony
- výprava: 120 tis. pešiakov, 16 tis. jazdcov, 58 vojnových slonov
- po prejdení Alp: 50 tis. pešiakov, 9 tis.
jazdcov, 1 slon
- cesta trvala 332 dní
- no Kelti nevstupovali hromadne do kartáginskej armády
- bol nútený zvoliť novú taktiku: pôjde až na J Itálie a získa Grékov, spoločne porazia Rimanov
r. 217 p. n. l. - bitka pri Trasimenskom jazere
- Hannibalovo víťazstvo
- väčšina Rimanov a utopila v bažinách
r. 216 p. n. l. - bitka pri Cannách
- Rimania stratili 70 tis. mužov (mali 80 tis. pešiakov, 6 tis. jazdcov)
- Hannibal stratil 6 tis. mužov => víťazstvo
- rímsky senát prijal zákon, kt. sa zakazovalo vdovám smútiť a plakať za mŕtvymi
- vš. chlapci od 16 r. do armády -> senát sa pripravoval na ďalšiu vojnu s Kartágom
- Hannibal tiahol na Rím („Hannibal ante portas" - Hannibal pred bránami), Hasdrubal - jeho brat a spojenec
- jedného dňa mu do tábora hodili Hasdrubalovu hlavu (207 p. n. l.)
- rozhodol sa preplaviť do Afriky
- rímsky senát rozhodol, že rímske légie budú prenasledovať Kartágincov až do Afriky, na čelo postavili vojvodcu Cornelia Publia Scipia, odhlasovali mu aj čestný titul Afrikánsky
- zdalo sa, že 33 tis. rímska armáda nič nezmôže
- susedmi Kartága - Numídia (strieborné bane), ťažili tu Kartáginci a Numídia ich chcela zo strieborných baní dostať => pridala sa na stranu Ríma
r. 202 p. n. l. - bitka pri Zame
- najdôležitejšia bitka
- rozhodlo sa, že Rimania zvíťazili -> porážka Kartága
- osud Hannibala: po tejto prehratej bitke ho Kartágo obvinilo, že on je zodpovedný, upadol do nemilosti, utiekol do Malej Ázie, no i tam ho hľadali najatí vrahovia, keď sa to dozvedel, otrávil sa jedom (pretože sľúbil, že sa Rímu nikdy nedá zajať a oni ho Rímu chceli vydať)
- v tom istom mesiaci zomrel aj víťaz Ríma, no ten mal dôstojný pohreb
- výsledok: uzatvorenie mierovej zmluvy (201 p. n. l.), no vydržal len 50 rokov - Rím získal vš. územia Kartága mimo Afriky (zvyšok Sicílie, Hispánie), Kartágo muselo odovzdať vš. vojnové loďstvo a náhradu 260 ton striebra, zakázali im viesť vojnu bez povolenia Ríma a postaviť ďalšie mesto
- Rimanom to nestačilo, boli nespokojní, že Kartágo vôbec existuje
- Cato, člen senátu, každý deň vystúpil pred senát a povedal jedinú vetu: „Myslím si, že Kartágo musí byť zničené."
3. púnska vojna
- Kartáginci porušili zmluvu, začali viesť vojnu s Numídiou (vedeli, čo ich čaká, no museli splácať 260 ton striebra a numidský kráľ ich vyhnal) => Rím vyhlásil Kartágu vojnu
- keď sa to dozvedelo Kartágo, poslalo poslov, kt.
pred senátom povedali, že všetko, čo Ríma nariadi, splnia; oni im dali podmienku: sami si zničte Kartágo
- Kartágo sa opevnilo a 2 roky ho neúspešne obliehali, no vyhladovali ho, vypálili, vybagrovali a posolili - úplne ho zrovnali so zemou (archeológovia našli 3 m hrubú vrstvu popola)
- rímsky vojvodca Publius Cornelius Scipio Aemilianus (adoptovaný synom P. C. Scipia)
- samotné Kartágo sa už nikdy neobjavilo
- dnešný Tunis - leží niekoľko desiatok km od bývalého Kartága
výsledok punských vojen: Rím sa stal impériom a ovládol Stredomorie
- Rím sa stal definitívnym víťazom a získal ďalšie provincie:
Sardíniu, Sicíliu, Korziku (po 1. púnskej vojne)
Hispániu (po 2. púnskej vojne)
Afriku (po 3. púnskej vojne)
Macedóniu, Grécko (146, po útoku na Korint)
Áziu (133 p. n. l.) - jedine ju získali mierovou cestou (kráľ, kt. zomrel, odkázal Pegramonské kráľovstvo v závete Rímu)
Kríza a pád republiky (131 - 31 p. n. l.)
- po punských vojnách nastala kríza
- „Rím víťazstvom zničil sám seba." (historik)
1. v púnskych vojnách bojovalo množstvo majetných občanov, niekt. dlhé roky na výpravách, niekt. sa nevrátili vôbec => bohatí Rimania to využili a skupovali pôdu, v Ríme vznikli obrovské latifundia (veľkostatky) - vlastnila ich vrstva majetných Rimanov
đ po návrate vojakov - bezzemkovia, nemohli vstúpiť ani do armády a úradov, stali sa z nich neplnoprávni občania
đ oslabenie rímskeho vojska
=> príčiny politické a vojenské
2. latifundisti potrebovali pracovnú silu - do Ríma prúdil veľký počet otrokov a ich práca postupne vytláčala slobodných výrobcov (Rím = mesto otrokov)
=> príčina hospodárska
3. Rím začal z provincií dovážať lacné obilie a výrobky - domáci výrobcovia krachovali a rozširovali rady proletárov (bezzemkovia)
=> príčina hospodárska
4. príčiny v správnej obl. <= problémy v správe rozsiahlych území - dovtedajšie št. úrady a orgány v obd. impéria nevyhovovali
5. príčiny v sociálnej obl. <= nemajetné vrstvy sa domáhali zaistenia obživy; rastúca moc a bohatstvo nobility; vzbury otrokov
6. príčiny v morálnej obl. <= mravný úpadok vládnucich vrstiev (túžba po majetku) => v popredí osobný prospech pred záujmami štátu, zneužívanie št. úradov i vojska, vydieranie provincií, úplatkárstvo
- Rím riadila hŕstka bohatých
- vrchol krízy: senát prijal zákon o publikánoch - každá provincia rozdelená na menšie celky, kt. ovládli publikáni - majetní občania, lebo senát určil, že publikán najprv musí Rímu zaplatiť a až potom si do provincie môže ísť vyberať dane a môže si ich vyberať koľko chce => publikáni provincie drancovali a tie sa búrili
Pozemkové reformy bratov Gracchovcov
Tiberius Sempronius Gracchus
- v r. 133 p. n. l.
sa stal tribúnom
- chcel, aby držba pôdy bola obmedzená (1000 jutár = 500 ha)
otec - 500 jutár, prví dvaja synovia - po 250 jutár, ostatná pôda odobratá a po 30 jutár rozdelená bezzemkom
- dočasne presadil zákon o pozemkovom minime
- vyvolalo to nesúhlas, senát to odmietol
- kandidoval na úrad tribúna aj ďalší rok, ľud ho obvinil, že chce na seba strhnúť moc a najatý vrah ho počas bitky zavraždil
Gaius Sempronius Gracchus
- v r. 121 p. n. l. zvolený za tribúna
- navrhol obilný zákon - bohatí latifundisti by museli chudobným predávať obilie za nízku cenu určenú štátom
- navrhol, aby Rimania priznali rímske občianstvo obyv. Apeninského polostrova - s tým Rimania nesúhlasili
- senát ho vyhlásil za najväčšieho nepriateľa, musel utiecť, poslali za ním najatých vrahov, dal sa zabiť sv. otrokovi a ten potom spáchal samovraždu
Vojenská reforma Gaia Maria
- v armáde len majetní a tým sa znížil počet ľudí, kt. mohli do armády vstúpiť
Gaius Marius
- vynikajúci vojak, vodca
- v Ríme mal rešpekt, viedol výpravu proti numídskemu kráľovi Jugurthovi v Afrike (111 - 105 p. n. l.) - porazil ho
- r. 104 p. n. l. zriadil v Ríme prvú žoldniersku armádu - platil sa žold, služba v armáde trvala 16 r., potom dostal pôdu => mohli tu byť aj nemajetní
- tým sa Rím opäť stal pomerne silným, čo bolo potrebné (onedlho začali rozsiahle vojny)
- vo vnútri nobility sa vytvorili 2 tábory - boj o moc, spoločnosť sa rozdelila do 2 skupín:
populári
- (populus = ľud)
- strana ľudu, stredné vrstvy a mestské obyv.
- na čele: Gaius Marius
- boli za pokračovanie sociálnych a demokratických reforiem, kt. by viedli k zrovnoprávneniu občanov, chceli aj pre obyv. Apeninského polostrova rímske občianstvo
optimáti
- (optimus = najlepší)
- bohatá vrstva Ríma
- na čele: Lucius Cornelius Sulla
- boli proti akýmkoľvek reformám
- považovali za svätokrádež pridelenie rímskeho občianstva spojencom v Taliansku
- dochádza medzi nimi k veľkému napätiu
- to využili spojenci
Vojna spojencov s Rímom (90 - 88 p. n. l.)
- chceli si presadiť rímske občianske práva
- r. 88 p. n. l. - aby Rimania vojnu ukončili, museli vš. rímskym spojencom na Apeninskom polostrove priznať všetky občianske práva
- to ešte viac vyostrilo vzťahy medzi populármi a optimátmi
- búrenie okrajových častí rímskeho impéria - Sardínia, Sicília, Korzika, Afrika, Grécko, Macedónia, Hispánia, Mauretánia, Ázia
- Rím tam vyslal armádu a na jej čelo sa mal postaviť buď Marius alebo Sulla (išlo o prestíž a obaja sa na čelo snažili dostať), vyhral Sulla
- Sulla viedol výpravu na V, Marius sa snažil uskutočňovať zmeny, to sa Sullovi nepáčilo
- vzájomné súperenie Gaia Maria a Sullu vyústilo do 1. občianskej vojny (87 - 82 p. n. l.) - skončila víťazstvom optimátov a nastolením Sullovej diktatúry (82 - 79 p. n. l.)
Sullova diktatúra (82 - 79 p. n.
l.)
- prvé, čo urobil - zaviedol listiny nepriateľov = proskripcie - zoznamy nepohodlných, politických odporcov, každého, kto sa tam ocitne mohli zabiť a dostali jeho majetok => v Ríme vyvolali veľkú masakru
- vyhlásil sa za doživotného diktátora
- doba trvania jeho vlády nebola prerušením republiky - senát fungoval ďalej (dvojnásobný počet senátorov), a tým bol zachovaný hl. znak republiky
- 79 p. n. l. - Sulla sa z neznámych dôvodov vzal vlády a odišiel z Ríma
- stále to vrelo - povstania otrokov, najznám. Spartakovo povstanie (73 - 71 p. n. l.) v Taliansku
Spartakus
- pôvodom Trák (Thrácia)
- chodil do rímskej gladiátorskej školy
- 78 gladiátori (= bojovníci s divými zvermi v arénach) utiekli, Spartakus - skvelý vojvodca
- skryli sa pri vrchole sopky Vezuv v Neapole
- postupne okolo seba zhromaždil 60 tis. otrokov -> armáda
- chcel ich vyviesť z Talianska, nejednotnosť (čo sa týka smeru odchodu)
- chceli prejsť cez Alpy - nepodarilo sa, vrátil sa a chcel ísť na Sicíliu, zapltili pirátom, no tí ich oklamali, vrátil sa, chcel sa spriahnuť s gr. mestskými št.
Crassus
- rímsky senátor a najbohatší muž v Ríme
- potlačil Spartakovo povstanie
- väčšina otrokov padla (aj Spartakus) a 6 tis. otrokov pribili na kríže pozdĺž trasy Via Appia a Capuy do Ríma - pre výstrahu
- ukázalo sa, že situácia bude pre Rím čím ďalej ťažšia, napätie v Ríme hlbšie korene
- bohatí ľudia Ríma pripravili
Catillinovo sprisahanie - 63 p. n. l.
- 1. pokus nastoliť v Ríme samovládu, odstrániť republiku
- tajné sprisahanie
- v čele: Lucius Sergius Catillina
- bohatí muži Ríma sa dohodli, že Catillina vystúpi v senáte a vyhlási diktatúru, no prezradili sa sami
- Marcus Tulliu Cicero
- predbehol ich
- vystúpil so svojou rečou o tom, ako niektorí chcú na seba strhnúť moc
- väčšina senátorov sa pripojila k nemu a sprisahancov popravili
I. triumvirát - 60 p. n. l.
- trium = tri, vir = muž
- 2. pokus nastoliť v Ríme samovládu
- posledný pokus zastaviť krízu republiky
- tajná zmluva 3 mužov
Gaius Julius Caesar
- pochádzal zo starej Juliovskej dynastie, kt. považovali za zakladateľov Ríma, starí ako Rím, takmer boli zavraždení po zavedení Sullových proskripcií, zavraždení aj jeho obaja rodičia
- vychovala ho teta
- pokračovala v ňom Juliovská dynastia
- po skončení diktatúry bol rehabilitovaný
- pôsobivý rečník, spisovateľ, obľúbený
- r. 59 p. n. l.
zvolený za konzula
- spravoval Z provincie (Hispánia)
Marcus Licinius Crassus
- najbohatší muž Ríma
- víťaz nad Spartakom
- mal všetky pocty, obrovský majetok
- spravoval V provincie (Malá Ázia)
Gnaeus Pompeius
- vynikajúci vojenský veliteľ
- zať Caesara, on ho navrhol na túto funkciu
- vojakmi obľúbený
- spravoval centrum (Rím)
- podľa nich vznikol preto, aby sa zabránilo rozpadu republiky, no ukázalo sa, že všetci 3 sú veľmi ctižiadostiví a každý chcel byť na čele
- vznikli medzi nimi spory o moc
- Crassus sa na výprave proti vzbúrencom V provincií (Parthania) nechal vlákať do pasce a padol
- medzitým sa Caesar vybral do Galie a dobýval ju (územie dnešného Francúzska) - podmanil ju a pripojil ako ďalšiu provinciu k Rímu
- potom sa dozvedel o smrti Crassa a o tom, že Pompeius chce zvrhnúť moc na seba (vyhlásil sa za doživotného diktátora)
- ihneď sa vrátil, dal vojakom na výber, pridali sa k nemu a on vyhlásil po prekročení Rubikonu: „Kocky sú hodené." =>
2. občianska vojna (49 - 45 p. n. l.)
- Caesar (viedol populárov) x Pompeius (na strane senátu)
- Pompeius utiekol do Grécka, r. 48 p. n. l. porazený Caesarom pri Farsále v Thessalii, potom utiekol do Egypta žiadať o pomoc Ptolemája (Kleopatrin brat), no ten ho zabil
- r 45 p. n. l. - koniec vojny, definitívne víťazstvo Caesara
- Caesar Pompeia prenasledoval, no v tom čase už bol zabitý
- vmiešal sa do diania v Egypte (Ptolemáj x Kleopatra), pomohol Kleopatre dostať sa na trón (dal jej do správy určité rímske územia; nebola žiadna krásavica, no očarila ho)
- porážka Mithridata pri Léle r. 47 p. n. l. („Veni, vidi, vici." - Prišiel som, videl som, zvíťazil som)
- jeho výroky sa zachovali dodnes
- vynikajúci spisovateľ (napr. Zápisky o vojne v Galii) - mal literárne nadanie
- po 9 mesiacoch sa vrátil do Ríma a začal si udeľovať rôzne funkcie a tituly (konzul, diktátor, prefektor mravov, doživotný diktátor, najvyšší kňaz, boh)
- dal si odhlasovať titul imperátor - strhol na seba absolútnu moc
- postaral sa o armádu - rímskym vojakom pridelil pôdu, chudobným obilie a zamestnanie, podporoval remeslá, udelil rímske občianstvo obyv. kolónií, ak boli ochotní spolupracovať
- najväčšia reforma - Juliansky kalendár (posunutý o 13 dní, Rusi do r. 1918, ostatná Európa do r. 1582)
- ukradol zlato a nahradil ho pozlátkou
- bol „mužom všetkých žien a ženou všetkých mužov"
- dal si odhlasovať zákon, aby stále mohol na hlave nosiť vavrínový veniec
- 60 členov senátu sa dohodlo, že Caesar je nebezpečný a treba ho zlikvidovať
- 15. marca 44 p. n. l. dohodli atentát, v čele sprisahania Marcus Junius Brutus a Gaius Cassius Longinus (jeho prétori)
- bol to deň, keď senát prijímal najdôležitejšie zákony
- vyhlásili o ňom, že 15. marca sa chce dať korunovať za kráľa a všetci boli proti nemu
- no on sa chcel vyhlásiť za kráľa iba pre V krajiny
- nastal ten deň, rozhodol sa, že na zasadanie senátu nepôjde, no Brutus ho presvedčil, aby ta šiel (povedal mu, že ho chcú vyhlásiť za kráľa), vstúpil nič netušiac do radnice, sadol si, obklopili ho sprisahanci, strhol mu tógu a bodal ho do krku (23 rán) - Caesar si tógou zakryl tvár a potichu skonal („Aj ty si môj, Brutus, aj ty?")
- nechali ho tam ležať a vykrvácal (z 23 rán len jedna bola nebezpečná - zapríčinila vykrvácanie)
- v deň, keď bol Caesar zabitý sa oslavovalo a tancovalo
- na druhý deň sa názory zmiešali, bývalí príslušníci Caesarových vojsk kričali: „Smrť vrahom."
- 17. marca
1.
chceli, aby Caesara vyhlásili za tyrana a odvolali jeho reformy
2. chceli verejne poďakovať jeho vrahom
3. usporiadať štátny pohreb, zverejniť jeho poslednú vôlu
- usporiadali veľkolepý pohreb a vyhnali jeho vrahov
II. triumvirát - 43 p. n. l.
Gaius Octavianus
- Caesarov synove, adoptovaný syn a dedič
- nikto ho v Ríme nepoznal
- zveril mu najväčší majetok (aj vš. vojakom, čo s ním bojovali)
- najmladší, 18 rokov, neskúsený
- nesúhlasil s tým, že Antonius je najdôležitejší
Marcus Antonius
- na pohrebe predniesol prejav proti spiklencom
- veľký politik so skúsenosťami
- pôsobil i za I. triumvirátu
- domnieval sa, že nahradí Caesara, že je najdôležitejší
- rozhodli sa nájsť tretieho spoločníka a vytv. II. triumvirát
Marcus Aurelius Lepidus
- velil rímskym jazdcom, predstavovali privileg. skupiny a bolo dobré mať i tam styky
- viedol výpravu proti germánskym kmeňom a padol
- dali si senátom odhlasovať, aby mohli vládnuť => senátom schválený, zákonný (I. triumvirát - tajný)
Marcus Antonius
- rozhodol sa do následníckych sporov zamiešať aj Egypt
- spojil sa s Keopatrou, neodolal jej šarmu, zabudol sa v Egypte a začal jej prideľovať do správy určité gr. územia
- senát sa proti tomu postavil a rozhodol, že Gaius Octavianus bude viesť výpravu proti Antoniovi a Kleopatre
r. 31 p. n. l. - bitka pri Actiu (mys na Z pobreží Grécka)
- Octavianov vojvodca Marcus Vipsanius Agrippa porazil Antonia a Kleopatru, ich vojská na hlavu porazené
- Antonius - 250 lodí, 8 tis. pešiakov, 12 tis. jazdcov
- Octavianus - 500 lodí, 100 tis. pešiakov, 12 tis. jazdcov
- Antonius - vrazil si meč do srdca, Kleopatra - dala sa uštipnúť jedovatým hadom
- touto bitkou sa definitívne končí obdobie republiky, moc prevzal Octavianus.