Alessandro Volta životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 4114×

Příbuzná témata



Alessandro Volta životopis

Narodil sa 19.februára 1745 v talianskom meste Como v šľachtickej rodine. Ešte v školských laviciach si obľúbil prírodné vedy a ako dvadsaťdeväť ročný sa stal učiteľom fyziky v svojom rodisku. O päť rokov neskôr ho povolali za profesora fyziky na univerzitu v Pavii. Ako študent vydal svoju prvú vedeckú prácu ,,O príťažlivej sile elektrického ohňa a javov s tým súvisiacich“. V prvých rokoch svojho pôsobenia v Como a v Pavii vynašiel celý rad prístrojov, z ktorých z ktorých sa treba zmieniť najmä o elektroskope so slamenými steblami, ktorého citlivosť zväčšil pridaním vlastného kondenzátora. Keď v roku 1791 Luigi Galvani uverejnil svoje práce a výsledky pokusov s preparovanými žabacími nervami a svalmi, Volta napred prijal jeho hypotézu o ,,živočíšnej elektrine”. Keď si však sám zopakoval sám Galvaniho pokusy, vylovil názor, že príčinou vzniku elektrického prúdu vo svaloch a nervoch preparovanej žaby sú dva rozličné, navzájom spojené kovy, ktoré sú súčasne spojené elektricky vodivou kvapalinou živočíšneho tkaniva. Niekoľkoročný vedecký spor medzi Galvanim a Voltom sa skončil Voltovým víťazstvom a súčasne vyústil v objav prvej galvanickej batérie, tzv. Voltovo stĺpa, ktorý získal svetovú slávu. Objavu predchádzalo vytvorenie tzv. kontaktnej teórie a pokusy, ktorých základom bol styk dvoch rôznych kovov, ktoré Volta usporiadal do radu (Voltov rad napätia) tak, že vždy dva kovy vykazovali tým väčší rozdiel potenciálov, čím boli v rade od seba vzdialenejšie. Tieto poznámky, ako aj výsledky podobného skúmania kvapalín sa stali základom Voltovho stĺpa, ktorý sa pôvodne skladal z niekoľkých párov medených a zinkových kotúčov, oddelených súkennými kotúčmi, ktoré boli namáčané v slanej vode. Neskôr zostavil ešte inú obmenu ,,stĺpa“, v ktorom kvapalný vodič je v dvoch nádobkách a v každej nádobke je ponorená medená a zinková platňa. Platne sa v kvapaline nedotýkajú, ale vonku sú vodivo spojené spôsobom ,,za sebou“. Nádobka vlastne predstavuje jeden prvok pôvodného ,,stĺpa” a dnes ju nazývame Voltovým článkom. Volta veľa cestoval a udržiaval osobné styky so súčasnými vinikajúcimi vedcami. V roku 1791 ho zvolili za člena Londýnskej kráľovskej spoločnosti a vyznamenali zlatou medailou. Mnohými poctami a vyznamenaniami ho zahrnuli potom, čo o svojich objavoch prednášal v roku 1801 vo Francúzskej akadémii v prítomnosti prvého konzula Napoleona Bonaparta.

V roku 1815 ho vymenovali za dekana Filozofickej fakulty v Padove, no o štyri roky neskôr sa utiahol na odpočinok do rodného Coma, aby sa konečne viac mohol venovať rodine. Tam aj 5. marca 1827 vo veku 82 rokov zomrel.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?