Alesandro Volta životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 2264×

Příbuzná témata



Alesandro Volta životopis

Alessandro Volta sa narodil 19. februára 1745 v talianskom meste Como v šľachtickej rodine. Ešte v školských laviciach si obľúbil prírodné vedy a ako 29-ročný sa stal učiteľom fyziky v svojom rodisku. O päť rokov neskôr ho povolali za profesora fyziky na univerzite v Pavii. Ako študent vydal svoju prvú vedeckú prácu ,,O príťažlivej sile elektrického ohňa javoch s tým súvisiacich“. V prvých rokoch pôsobenia v Como a Pavii vynašiel celý rad prístrojov, z ktorých sa treba zmieniť najmä o elektroskope so slamenými steblami, ktorého citlivosť zväčšil pridaním vlastného kondenzátora. Keď v roku 1791 Luigi Galvani uverejnil svoje práce a výsledky pokusov s preparovanými žabacími nervami a svalmi , Volt napred prijal jeho hypotézu o „živočíšnej elektrine“. Keď si však sám zopakoval Galvaniho pokusy vyslovil názor, že príčinou vzniku elektrického prúdu vo svaloch a nervoch preparovanej žaby sú dva rozličné, navzájom spojené kovy, ktoré sú súčastne spojené elektricky vodivou kvapalinou živočíšneho tkaniva. Niekoľkoročný vedecký spor medzi Galvanim a Voltom sa skončil Voltovým víťazstvom a súčastne vyústil v objav prvej galvanickej batérie, tzv. Voltovho stĺpa, ktorý získal svetovú slávu. Neskôr zostavil ešte inú obmenu ,, stĺpa“, v ktorom kvapalný vodič je v dvoch nádobách a v každej nádobe je ponorená medená a zinková platňa. Platne sa v kvapaline nedotýkajú, ale vonku sú vodivo spojené spôsobom „za sebou“. Nádobka predstavuje vlastne jeden prvok pôvodného ,, stĺpa“ a dnes ju nazývame Voltovým článkom. Volta veľa cestoval a udržiaval osobné styky so súčastnými vynikajúcimi vedcami. V roku 1782 bol aj na Slovensku, kde navštívil banskú vysokú školu v Banskej Štiavnici. V roku 1791 ho zvolili za člena Londýnskej kráľovskej spoločnosti a vyznamenali zlatou medailou. Mnohými poctami a vyznamenaniami ho zahrnuli potom, čo o svojich objavoch prednášal v roku 1801 vo Francúzskej akadémii v prítomnosti prvého konzula Napoleona Bonaparta.
V roku 1815 ho vymenovali za dekana Filozofickej fakulty v Padove, no o štyri roky neskôr sa utiahol na odpočinok do rodného Coma, aby sa konečne viac mohol venovať rodine. Tam aj 5.marca 1827 vo veku 82 rokov zomrel.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?