1. Československá republika
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 18596×
Příbuzná témata
1. Československá republika
Geneva- stretnutie polit. predstaviteľov Národného výboru v Prahe a československého odboja
- dohodnutý návrat Beneša, Masaryka, Štefánika
- dohodnutá vláda
14. november 1918 - zvolané Dočasné národné zhromaždenie (Praha)
- jeho úlohou bolo zvoliť prezidenta republiky a zložiť československú vládu
- za Čechov: poslanci, kt. boli pred vojnou zvolení do ríšskeho snemu
- za Slovákov: menovaním SNR (okolo 40 Slovákov)
- malo fungovať len do najbližších riadnych volieb (jún 1918)
- za prezidenta bol jednomyseľne zvolený T. G. Masaryk
- vymenovali 1. čsl vládu na čele s Kramářom - ten sa zároveň spolu s Benešom stáva, ministrom zahraničných vecí, delegáciou na mierových rokovaniach v Paríži; za Slovákov - Štefan Osuský
- Štefánik - minister vojny
- bez prítomnosti Masaryka, Beneša a Štefánika - tí sa vrátili až zač. decembra
- na Slovensku v tom čase uhorské vojská -> vytvorenie dočasnej vlády na čele s Vavrom Šrobárom (sídlo: Skalica)
- 7. decembra pražská vláda vymenovala V. Šrobára za ministra s mimoriadnymi právomocami pre Slovensko (nie samost. vláda, ale iba ministerstvo podriadené pražskej vláde), jeho úloha: presadiť vš. právomoci čsl orgánov na Slovensku; najprv sídlil v Žiline a až 4. februára 1919 sa natrvalo presťahoval do BA (keď BA oslobodili talianske légie)
21. marca 1919 - prevrat v Maďarsku, -> Maďarskej republiky rád
- boľševici na čele s Bélom Kunom
- rady - organizácie robotníkov, roľníkov, vojakov
- zoštátnenie priemyslu, pôdy (omyl, kt. Rusi neurobili; strata podpory roľníkov)
- vyhlasovali, že chcú vybudovať nový socialistický št. podľa ruského vzoru, no ich hl. snahou bolo obnovenie Veľkého Uhorska (pričlenenie Slovenska)
jar 1919 - vojenská intervencia Maďarskej republiky rád na Slovensko
- Červená armáda obsadila takmer 1/3 slovenského územia
jún 1919 - v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád
- úradný jazyk: maďarčina, vrátila sa celá maďarská št.
administratíva
- na čele: Čech Janoušek
- vyvolalo to ohlas v Európe (bolo pred podpísaním Trianonskej dohody) - zareagovala Dohoda
čsl vláda vyslala čsl vojenské jednotky (bývalí legionári)
na pomoc nám ihneď prišli i Rumunsko a Juhoslávia (cítili sa ohrození) => neskoršie vytvorenie Malej Dohody
- nemala absolútne žiadnu podporu obyvateľstva
- netrvala dlho (3 týždne), potom maďarské vojská opúšťajú Slovensko
3 problémy ČSR:
1) otázka hraníc
- Zakarpatská Ukrajina - pričlenená k nám, ako jediný mali autonómiu
- ocitli sme sa v objatí nepriateľov
- Rumunsko - jediný nekonfliktný sused
- Nemecko
- od zač. nesúhlasili s ich včlenením do ČSR (pri hraničných obl. veľa Nemcov, viac ako Slovákov)
- nikdy nebol kľud, od zač. konfliktný št.
- Rakúsko
- po vojne jeden z najhudobnejších št. Európy, vyšlo ekonomicky najhoršie
- po rozpade Rakúsko-Uhorska ČSR zdedila 70% priemyslu
- nemali uhlie, priemysel, poľnohosp., potraviny
- národnostný problém nem. obyv.
- Maďarsko
- najväčší problém: hranice ČSR
- maďarská vláda sa zdráhala podpísať mierovú zmluvu (až 4. júna 1920) - nechceli uznať J hranicu
- nikdy Trianonskú zmluvu neakceptovali
- Slovenská rep. rád (1919) - konflikt
- Poľsko
- chceli s ČSR vytvoriť konfederáciu (úplne voľný zväzok), no my sme ich nechceli - nikdy nám to nezabudli
- obl. Tešínska (ostravsko-karvinské doly) - uhlie - nárok si robili Poliaci aj my
- mierová konferencia určila, že si to rozdelíme na 1
- Poliaci nesúhlasili, začali vojnu, koniec až 1926 - definitívne sa uznala pôvodne určená hranica
- Sovietsky zväz
- ČSR neuznala vznik Sovietskeho zväzu ani de facto ani de iure
- 1922 - obchodná zmluva medzi ČSR a Zväzom sovietskych socialistických republík (uzatvárali ju ekonomické subjekty)
- až do r. 1934 ich nebrali na vedomie
2) št. administratíva bola v oboch častiach iná
- v Čechách - rakúska administratíva a zákony
na Slovensku - uhorská - II -
- v Čechách - hneď po -> ČSR zrušené vš. rak. zákony a vyhnaní rak. úradníci; nahradili ich české zákony a úradníci
- na Slovensku - uh. úradníci, slovenskí neboli, museli prísť Česi a pomôcť, kým vyrastie 1. slovenská inteligencia
3) nerovnosť hosp. medzi Z a V časťou republiky
- Slovensko - poľnohosp., nízka úroveň výroby, roľníctvo bez vzdelania
- Česi - priemysel, kvalifikovaná robotnícka trieda
č rozdielna životná úroveň
- 1923 - rozhodlo sa, že vš. priemysel sa premiestni do Čiech a Slovensko ostane poľhohosp. základňou, bola to chyba; jediná polit. str., kt. sa proti tomu postavila bola Komunistická strana Československá
- dôležité bolo udržať ekonomický potenciál ČSR
- po vojne sme boli 11. najbohatší št. sveta (proexportný priemysel)
1922 - obchodná dohoda so Sovietskym zväzom
- zo svet. trhov nás vytlačili USA
- Rusko - dobrý partner, mohli sme tam vyvážať všetko
- čsl koruna bola plne konvertibilná (vymeniteľná vo vš. št.) a plne krytá zlatom (po 1.
SV - svetová mena - $, pred vojnou - L)
1919 - menová reforma
- uskutočnil ju minister financií Alois Rašín (vynikajúci ekonóm, zavraždený bol r. 1923 v Prahe mladým anarchistom)
- okolkovali sa peniaze a dali sa tlačiť nové
- našim hl. spojencom bolo Francúzsko - od neho sme prevzali vojenskú doktrínu, uzavreli sme s ním hl. spojenecké zmluvy, reprezentovalo nás na medzinárodnom poli
- Spoločnosť národov - Beneš tu niekoľko rokov vykonával rôzne funkcie
Voľby
- volebné právo vš. občania od 21 rokov
- politika ČSR bola postavená na princípe polit. str. (do parlamentu neexistovala iná cesta iba cez polit. str.)
- parlament - 2 komory:
o poslanecká = snem - 300 poslancov od 30 rokov
o senát - 150 poslancov od 45 rokov
- vlády:
o koaličná - zloženie viacero polit. strán (aj v 1. voľbách)
o úradnícka - nastupuje pred predčasnými voľbami al. po demisii, vláda odborníkov, nezáleží na polit. príslušnosti; krátka etapa, obmedzené pôsobenie, nevyšla z volieb (v 1. ČSR boli 3)
Čs. sociálně demokratická strana
- robotnícka str., ľavica
- -> v r. 1874 v Prahe a stále bola stabilná
- po 1. SV aj inteligencia
- najsilnejšia, v prvých voľbách jednoznačne zvíťazila
Čs. strana lidová
- dlhá tradícia
- katolícke menšie str. v Čechách sa po vojne združili
- najviac voličov - Morava (aj Slovensko)
- J. Šrámek
- „napravo od stredu"
- sociálne ?, silne konzervatívna z hľadiska náboženstva
- bola v každej koalícii
Čs. strana národně socialistická
- mierne doľava inak stred
- združovala drobných živnostníkov
- sociálne a národné ?
- obhajovala zachovanie súkromného vlastníctva
Čs. národní demokracie
- strana stredu
- individuálna str., stredné vrstvy obyv.
- presadzovala slobodu podnikania, tržné hosp.
- konzervatívna politika
- Beneš
Republikánská strana československého venkova = agrárna str.
- najsilnejšia členská základňa, vš. roľníci
- s výnimkou prvých volieb vždy víťaz (zostavovala vládu)
- M. Hodža
Čs. živnostensko-obchodná strana
- horných 10 tis.
- vyložene pravicová
- počtom slabá, ale financiami najsilnejšia, disponovala najväčším kapitálom
Komunistická strana Československa
- -> r. 1921 vyčlenením zo sociálnej demokracie (ľavicové krídlo)
- vždy v opozícii
- presadzovala marxistickú ľavicovú politiku
Národní sjednocení
- česká str.
- 30-te roky, hlásili sa k fašizmu
Hlinkova slovenská ľudová strana
- 1913 - Slovenská ľudová str.
- 1925 - HSĽS
- autonomistický program
- katolícka str.
- 1.
krát vo vláde Tiso (šport)
Slovenská národná strana
- na Slovensku najväčšia tradícia
- vyčlenilo sa klerikálne krídlo => 1913 SĽS; ostali iba evanjelici
- predseda: M. Rázus
- pomaly strácala polit. vplyv
nemecké menšinové strany
- hádali sa medzi sebou, keby sa spojili, mali by najviac hlasov
Voľby 18. 4. 1920
- prvé voľby (v 1. ČSR bolo 4 volieb)
- pôvodne sa prvé voľby mali konať r. 1919, no situácia, kt. bola na J Slovensku to nedovolila (Slovenská republika rád)
- víťaz: Čs. sociálne demokratická strana - zvíťazili pre program, v kt. chceli zmeny (ľavica; v celej Európe po vojne víťazila ľavica)
- predseda vlády: Vlastimil Tusař (predseda sociálnej demokracie)
- nem. menšiny: získali veľa hlasov (vidno, že ČSR neprijali, volili totiž svojich)
- SNS - jediná slov. str. (SĽS sa ešte nezúčastnila volieb), pomerne chudobný volebný výsledok, s agrárnikmi vytvorili poslanecký klub
29. 2. 1920 - prijatie 1. čsl ústavy
- najdemokratickejšia ústava, slúžila za vzor aj ostatným št. Európy
- zakotvený parlamentný systém riadenia št.
- rozsiahle prezidentské právomoci (z úcty k T. G. Masarykovi)
- sociálne opatrenia, kt. garantovala:
o 8 hod. prac. čas
o podpora v nezamestnanosti
o nárok na dovolenku
o hlasovacie právo
1. čsl vláda:
- sociálna demokracia chcela uskutočniť pozemkovú reformu (už Washingtonská deklarácia), tá sa realizovala v plnej miere - rozdelenie cirkevnej a šľachtickej pôdy bezzemkom, kt. získali po 1 ha (600 tis. roľníkov)
- iniciovali zakl. odborových organizácií, kt. zohrávali dôležitý protipól oficiálnej vláde
- nedarilo sa jej prekonať povojnovú hosp. krízu (po vojne sa nikde vo svete, USA = výnimka, nepodarilo dosiahnuť predvojnový stav) - bolo treba zohnať nové výnosné trhy, nezamestnanosť ostala na priateľnej úrovni
1923 - prijatý zákon na ochranu republiky
- 1. zákon, kt. znamenal obmedzenie demokracie
- presadzovali ho ľavicové str. (ministra Rašína zastrelil anarchista)
- „gumový zákon" - dal sa použiť na čokoľvek, bol prijatý proti extrémom zľava (komunisti) aj sprava ((bývalí monarchisti)
- bol častokrát zneužívaný
- slúžil na likvidáciu polit. nepriateľov
- používal sa hlavne proti KS
- povojnovú hosp. krízu sa podarilo prekonať r. 1923
- 1925 - 29 - roky najväčšieho vzostupu životnej úrovne a rozvoja priemyslu (na Slovensku sa to neprejavilo tak ako v Čechách; od r. 1923 totiž odbúravanie priemyslu na Slovensku, vš.
zariadenie tovární sa prenášalo do Čiech)
- v samotnej sociálnej demokracii došlo k rozkolu:
o radikálne krídlo - kritizovalo vlastnú vládu
o umiernené krídlo - spokojné s tým, ako to bolo
- máj 1921 - odtrhnutie radikálneho krídla a vytvorenie vlastnej strany - Komunistická strana Československa
- nové polit. str. vo voľbách ´25:
HSĽS - išli s jasným autonomistickým programom
Komunisti
autonomistický program
- odvolávali sa na Pittsburskú dohodu, podľa kt. malo mať Slovensko vlastnú autonómiu
- mali vypracované 2 varianty
- 1922 - Béla Tuka - veľmi radikálny, počítal s najširším variantom autonómie - od kult. po polit. - predložili to parlamentu a neuspeli
- do volieb išli s prepracovaným autonomistickým programom - ten získal na Slovensku veľké sympatie
Voľby 25. 11. 1925
- absolútny prepad sociálnej demokracie, vš. hlasy išli Komunistom (prešla tam predovš. inteligencia)
- najsilnejšia str. - agrárnici (až do rozpadu rep. boli najsilnejšou polit. str.)
- SNS - totálny úpadok, všetko katolícke obyv. prešlo k hlinkovcom; reprezentovala najmä evanjelickú inteligenciu
- HSĽS - úžasný výsledok, vstúpili do koaličnej vlády (Tiso - minister športu a zdravotníctva)
- vytvorila sa široko koaličná vláda
- komunisti - v žiadnej vláde v ČSR
- r. 1925 sa mali konať celonárodné oslavy výročia upálenia J. Husa
- 6. jún chceli Česi presadiť ako celoštátny sviatok
- proti tomu sa zdvihla vlna odporu na Slovensku a na Morave (Hus = kacír)
- katolícka cirkev sa bála, že cirkev sa odlúči od št.
- keď boli oslavy vyhlásené, pápež odvolal z ČSR svojho nuncia a protestoval proti tomu verejne
- oslavy sa konali, ale iba v Čechách; zúčastnil sa aj Masaryk; narušilo to vzťahy s domácimi katolíkmi a Vatikánom
- hlinkovci tlačili na vládu, aby dala vzťahy s Vatikánom do poriadku, Beneš s Vatikánom rokoval ->
1928 - Modus vivendi (Spôsob spolužitia)
- konkordát medzi ČSR a Vatikánom
- neuskutočnila sa odluka cirkvi od štátu
- Vatikán mohol v ČSR menovať najvyšších cirk. hodnostárov
- ČSR presadila: duchovní museli skladať sľub vernosti ČSR (ostali rak.-uh. farári, kt. sympatizovali so starým obd.) (sľub vernosti museli podpisovať aj učitelia)
28. október 1928 - oslava 10. výročie -> republiky
- v časopise Slovák vyšiel článok B. Tuku „Vacum iuris"
- týmto dňom prestala republika existovať, zrušil ju
- tvrdil, že nebol splnený tajný dodatok Martinskej deklarácie - do desiatich rokov mala vzniknúť autonómia
- trestné orgány ČSR to posúdili ako zradu - B. Tuka bol postavený pred súd
- HSĽS okamžite odišla z vlády, definitívne sa zažehnal mierový spôsob riešenia konfliktu - napätie tu permanentne ostalo
- B. Tuka - r. 1929 odsúdený na 15 rokov väzenia, bol odsúdený, že je agentom maďarskej tajnej služby (po 2.
SV sa na to našli dôkazy)
1928/29 - vytvorenie úradníckej vlády
- HSĽS vyvolala koaličnú krízu, vystúpili z koalície a tá sa rozpadla
- na čele: Ota Černý
Voľby 27. 10. 1927
- vrcholí u nás hosp. prosperita
- mali sme tzv. nulovú nezamestnanosť (2,9%)
Gentský systém
- týkal sa nezamestnanosti
- ak sa niekto stal nezamestnaný, obrátil sa na odbory a odtiaľ dostával podporu (odbory dostali od št. určité peniaze)
- malo to fungovať iba vtedy, kým by bola nezamestnanosť iba do 5% (nikto nepočítal s tým, že nezamestnanosť stúpne na 20%)
Komunistická strana Československa
- hlasy výrazne stratila
- bola to intelektuálna str. - zo str. Moskvy to bolo kritizované, obviňovali ich z oportunizmu - mali sa radikalizovať
- tento tlak vyvrcholil na 5. zjazde KSČ - mladí s horúcou hlavou vystúpili proti vedeniu a zmenili program - prijali program ruských boľševikov = boľševizácia str., chceli revolúciu
- chceli vstúpiť do 3. internacionály, kt. od 1919 sídlila v Moskve, no museli prijať 21 podmienok vstupu
- K. Gottwald, A. Zápotocký, R. Slánky - nové vedenie
- zo str. odišla inteligencia, a preto stratili hlasy
Sociálna demokracia
- vrátili sa jej hlasy
nemecké strany
- vyšli tradične silné
- nem. národnostná menšina - veľká polit. sila
- 24. október 1929 - krach na New Yorkskej burze
- od 1929 - hosp. úpadok a úpadok životnej úrovne => stúpanie nezamestnanosti
- 1930 - 34 - veľká hosp. kríza
- odbory nemali peniaze na vyplácanie nezamestnanosti
- štát to riešil žobračenkami (10 korún/týždeň - slobodný, 20 korún/ týždeň - ženatý)
- priemysel vyrábal, ale nepredával
- to nahrávalo nacionalistom a fašistom
r. 1933 - vznikla Sudeto-nemecká str. Konráda Henleina
- v ´33 bol prijatý zákon o zákaze činnosti nem. polit. strán, kt. do sv. programu prijali nem. fašistické prvky
- Konrád Henlein (učiteľ TV v Karlových Varoch) založil str., kt. prijala program nem.
fašizmu
- -> z podnetu Hitlera
- Zakarpatská Ukrajina - taká bieda, že sa tam objavili prípady kanibalizmu
- Slovensko - oveľa väčšia kríza ako v Z časti - to nahralo do kariet HSĽS (útočili na českých úradníkov na Slovensku, na nižšie platy na Slovensku)
- nehľadal sa spôsob, aby sa to zmenilo, ale 2 časti republiky sa od seba vzďaľovali
- Komunisti zvolali zjazd do Podbrezovej - vypracovali plán industrializácie Slovenska, no neboli vo vláde, nemali veľa voličov, nič to nezmenilo
1933 - oslavy výročia -> Veľkej Moravy v Nitre
- mali to byť celoštátne oslavy
- pred oslavami hlinkovci naznačili, že budú presadzovať požiadavku slovenskej autonómie
- keď sa to dozvedela vláda, zrušila sv. účasť aj účasť prezidenta
- HSĽS radikálne predniesla svoje požiadavky
- to vytv. ďalšie napätie
- ČSR si hľadali zábezpeky v zahraničí (Nem. - Hitler, Pol. - od r. 1926 gen. Pilsutzky - fašista, Maď. - od r. 1919 admirál Horthy - profašisticky orientovaný, Rak. - kancelár Dolfus - spolupráca s Hitlerom)
- existovala Malá dohoda - no iba proti Maďarom
Zmluva s Francúzskom
- jediný spojenec
- celú diplomaciu, celú vojenskú doktrínu sme vybudovali podľa fr. vzoru
- nebola to dostatočná záruka, ČSR hľadala ďalej
Zmluva s Anglickom
- Ang. - spojenec Franc.
- Ang. sa stalo naším spojencom, no nezaväzovalo ho to k ničomu
marec 1935 - zmluva so Sovietskym zväzom
- Franc. s nimi podpísalo zmluvu, tak aj ČSR Sovietsky zväz uznala
- v prípade napadnutia ČSR nepriateľom sa Sovietsky zväz zaväzuje, že ČSR poskytne vojenskú pomoc, no bolo to viazané na fr. súhlas (v ´38 nám chceli pomôcť aj napriek fr. podrazu, chceli od Spoločnosti národov, aby im to dovolili)
- tým sa stala zmluva nepoužiteľná
- napriek tomu podpísanie malo svoj význam - ukázalo sa, že v Európe sa vytv. blok proti fašizmu
- (Ang. nemalo s nimi nemali podpísanú zmluvu, lebo britská vláda na čele s Chamberlainom presadzovala politiku appeasementu = polit. ústupkov, verili, že ústupkami zastavia Hitlera - to spôsobilo, že sa v Európe nevytv. žiadny účinný protifašistický blok)
Voľby 19. 5. 1935
- posledné slobodné parlamentné voľby v ČSR
- voľby vyhrala Sudeto-nemecká str. - získala najväčšie % hlasov, ale viac mandátov získala agrárna str.
- agrárnikom neostávalo nič iné, iba vytvoriť široko koaličnú vládu
- 1. a posledný krát v hist. sa predsedom stáva Slovák - M. Hodža
- zachránili demokrat. systém v ČSR
- dobre vyšli ľavicové str. - sociálna demokracia (neboli vo vláde, ale ju podporovali) a komunistická str. Československa
Autonomistický blok
- HSĽS + SNS
- po absolútnom krachu SNS v predchádzajúcich voľbách sa vymenilo vedenie - predseda M. Rázus - ten sa rozhodol pre racionálnu politiku -> spojil sa s HSĽS
- aj SNS súhlasila s požiadavkou autonómie
- nebola im ponúknutá účasť vo vláde
november 1935 - prezidentské voľby
- T. G. Masaryk abdikoval kvôli zdravotnému stavu (mal 85 rokov a Alzheimerovu chorobu, zomrel v 1937)
- koalícia postavila jediného kandidáta - E. Beneš (Masaryk si želal jeho)
- vlastného kandidáta postavili: komunisti - Šturc a sudetskí Nemci - prof.
Nemec
- len hlasy komunistov a hlinkovcov mohli rozhodnúť
- tesne pred voľbami komunisti stiahli kandidáta
- Hlinka presadil, že HSĽS bude voliť Beneša (Hlinka - chcel jednotu ČSR, len autonómiu)
- prezidentom sa stáva Beneš (až do 5. októbra - vtedy musel odísť do emigrácie, bol tam až do 45. roku a od 1945 - jún 1948 prezident ČSR)
- po r. ´35 sa situácia v ČSR začala zhoršovať vďaka Sudeto-nemeckej str.
- na dennom poriadku boli národnostné konflikty v slovenskom pohraničí
- každý deň v novinách katastrofálne správy o situácii Nemcov v ČSR
- zámer: vyvolať mylný dojem
- čsl nedokázala prijať riešenie týchto násilností, naopak urýchlila budovanie pohraničných opevnení na hraniciach s Nem. a premiestňovala tam čsl vojská
- takáto situácia až do zač. r. ´38
zač. 1938
- Hitler vystupňoval tlak na nem. národnostnú menšinu v Rakúsku (otvorene žiadali pripojenie Rak k Nem. aj keď to Versaillská zmluva zakazovala) a v ČSR
marec 1938 - anexia Rak. Nemeckom
- nem. vojská vpochodovali do Rak. - Hitlerovi poskytli pomoc hnutia a str. fašizmu v Rak.
- ocitli sme sa v obkľúčení krajín, z kt. každá si nárokovala na časť ČSR
Rak. - obsadené Nem.
Nem. Poľsko - žiadali obl. Tešínska (celú ostravsko-karvinskú uholnú panvu)
Maď. - žiadali pripojenie J hraníc
Sovietsky zväz
apríl 1938 - zjazd sudetských Nemcov v Karlových Varoch
- prijatie 14 karlovarských bodov
- požiadavka politickej aj kultúrnej autonómie územia
- tak ostré požiadavky, že ich splnenie by znamenalo rozbitie ČSR
- samospráva, vlastný jazyk… - v jednom št. by fungoval druhý
- vláda požiadavky odmietla, na to čakal Hitler
máj 1938
- Hitler stiahol k čsl hranici vojsko (veľké manévre nem. armády)
- vláda na to zareagovala vyhlásením čiastočnej mobilizácie
- po pevnosti stiahla časť vojska a vyhlásili, že ČSR budú brániť
- Hitler sv. vojsko stiahol preč (nevie sa prečo)
- napätá situácia sa trochu uvoľnila
- Hitler zmenil taktiku - chcel donútiť európske poli. sily, aby oni vyhlásili, že nem. menšina je v ČSR utláčaná
- chcel, aby v ČSR Angl. urobili previerku
- na čele angl. vlády - Chamberlain - politika appeasementu, presadil uskutočnenie previerky
- lord Runciman - otvorene vystupoval v britskom parlamente ako sympatizant Hitlera, bol poverený, aby vykonal misiu v ČSR
- previerku odsúhlasili vš. britskí poslanci (okrem 1 komunistu)
leto 1938 - príchod lorda Runcimana do ČSR
- pristál v Karlových Varoch, stretol sa s Konrádom Henleinom a nechal si vysvetliť postavenie nem. menšiny
- počas jeho pobytu sa v nem.
pohraničí uskutočnili atentáty a vraždy (Nemci to nafingovali)
- odchádza k vláde a presviedča ju, že najlepšie bude 14 karlovarských bodov prijať - s časťou teda vláda súhlasila
- výsledok rokovaní oznámili Henleinovi, Nemci odmietli prijatie len časti a trvali na splnení vš. bodov
- Hitler vyvinul tlak na európske mocnosti, aby oni iniciovali vyriešenie situácie v ČSR
- Hitler poveril Mussoliniho, aby vyjednával s Angl. a pripravil zvolanie medzinárodnej konferencie
- Chamberlain - presvedčený, že za vš. môže ČSR
19. september - ultimátum, aby čsl vláda okamžite prijala 14 karlovarských bodov, lebo inak bude zvolaná konferencia
22. september
- demisiu podala celá vláda M. Hodžu (pri moci od r. 1935)
- nastupuje úradnícka vláda
- prezidentom menovaný nový predseda vlády - gen. Syrový
- vyhlásila v ČSR všeobecnú mobilizáciu (začala 23. 9.)
- naznačilo to, že ČSR je odhodlaná brániť ČSR vojensky
- Hitler s tým nepočítal, chcel okamžite konferenciu
- Mussolini vyvinul aktivitu, odletel za Chamberlainom a dohodli dátum medzinárodnej konferencie (aj Franc. prisľúbilo účasť)
29. septembra - konferencia v Mníchove
- bez účasti ČSR; keď sa o tom dozvedela vláda, do Mníchova okamžite odleteli 2 diplomati (Mastný), tam ich okamžite zatkli a držali v hoteli
- účastníci:
Hitler, Mussolini, Chamberlain (Angl.), Daladier (Franc.)
- Hitler dal pred konferenciou 1 príkaz - nevyjadrovať radosť zo vzniknutej situácie: „Nedajte najavo, že nám padol kameň zo srdca."
- mala ovplyvniť Chamberlaina a Daladiera, že jedine týmto sa zachová mier v Európe
- rokovanie pomerne krátke
- 29. septembra pred polnocou - podpis protokolu:
o do 10 dní od podpísania mníchovskej dohody musí ČSR opustiť vš. pohraničné obl. bez toho, aby so sebou odniesli čo len 1 pušku, kanón (naša armáda tam bola s plným výzbrojom)
o ČSR musí okamžite začať rokovania o splnení územných požiadaviek Maď. a Poľska
- čsl armáda a diplomacia zareagovala - vedenie armády posiela Benešovi vyhlásenie, že armáda sa nevzdá bez boja a do posl. chvíle bude brániť rep.
- okamžite zareagoval Sovietsky zväz, kt. predložil Spoločnosti národov požiadavku, aby odsúhlasili pomoc Sovietskeho zväzu v prospech ČSR (Litvinov)
- čsl vláda sa tiež obrátila na Spoločnosť národov, minister medzinárodných vzťahov K. Krofta poslal telegram, kt. sa o snažil vysvetliť
- Spoločnosť národov - nezareagovala ani na náš telegram ani na ponúkanú ruskú pomoc (ovládali ju Angl. a Franc a tí mali iné záujmy)
- je dokázané, že vojensky by sme sa dokázali Nemcom brániť 3 mesiace
- armáda poslala list vláde a tá okamžite poslala telegram Angl. A Franc. (snažili sa ich presvedčiť, že Hitler sa zbrojí proti nim)
30.
september
- Beneš zvolal vládu, pozval predsedov vš. polit. strán (aj komunistov)
- Beneš prišiel s návrhom, aby čsl vláda prijala podm., bol presvedčený, že bez pomoci spojencov sa neubránime (predtým sa stretol s Angl. a Franc., kt. mu tvrdili, že im je to ľúto, ale iná možnosť nebola)
- proti kapitulácii boli: lidovci, sociálni demokrati, komunisti, veliteľský štáb
- nakoniec prevládli názory, že by to bola genocída čsl národa, a preto sa väčšina polit. strán priklonila k tomu, že prijmú podm.
- Beneš vystúpil v rozhlase (plakal) a oznámil to
- stratili sme pohraničné obl. + 1/3 priemyslu
- museli sme odstúpiť územia Maď. a Poliakom
Beneš
- nikdy sa s Mníchovom nevyrovnal
- mnohí ho obviňovali, že on má na svedomí zbabelosť
- stali sa z nás národy zbabelcov
- 5. októbra podal demisiu a s ním vláda gen. Syrového
- odchádza do emigrácie do Londýna - tu vytv. exilovú vládu
6. október - prijatie Žilinskej dohody
- HSĽS zvolala do Žiliny zjazd a prijala Žilinskú dohodu
- vyhlásenie slov. autonómie, vytv. novej vlády
- na čele: Rudolf Beran - predstaviteľ fašist. krídla v agrárnej str.
- minister zahraničných vecí: František Chvalkovský
- minister zahraničných vecí: Dr. Emil Hácha
- -> 2. republiky, trvá až do vyhlásenia Slovenskej republiky 14. marca 1939
- vláda súhlasila so slov. autonómiou
- predseda autonómnej vlády: J. Tiso
- vytv. samostatný slov. snem
Pius XII.
- pápež
- sympatizoval s fašizmom
- postupná likvidácia ľavicových str. (komunisti) + vš., kt. v 1. rep. boli demokratické
- Slovensko - iba HSĽS
Čechy - Jednota zjednotenia
- profašisti
- vláda urobila niekoľko chybných krokov - nedokázali na situáciu správne zareagovať (Beran, Chvalkovský…)
2. november 1938 - viedenská arbitráž
- za prítomnosti nem. ministra zahran. vecí Joachim von Ribbentrop, tal. ministra Ciana a za prít. čsl ministra zahraničných vecí Chvalkovského
- predložená požiadavka odstúpenia J územia Slovenska a časti S + Poliakom odstúpenie uholnej panvy a 13 spišských miest (Žigmund Luxemburský)
- po viedenskej arbitráži z ČSR nezostávalo takmer nič, -> absolútne nefunkčný útvar (stratili sme pohraničné obl., priemyselné obl.…)
- toto čsl nezvládla, to povzbudzovalo radikálne pravicové sily
- na Slovensku - stále hlasnejšie požiadavka Slovenského št., podpora z Nem.
február 1939
- Tuka tajne odchádza o Londýna a rokuje s Hitlerom o vyhlásení samost. Slovenska
jeseň 38
- Slovensko - 1.
rasové zákony - protižidovské zákony
- stupňovanie antisemitizmu (aj v Čechách, no nemalo to taký rozšírený charakter)
- autonómna vláda Slovenska prijímala nariadenia proti Židom
- nacionalizmus, odmietnutie Prahy ako centra
zač. marca 1939
- vyvrcholenie
- vláda sa rozhodla nacionalistické prejavy na Slovensku potlačiť vojensky - posiela na Slovensko vojská, tie začali 10. marca obsadzovať BA - puč
- Tiso odvolaný, Praha ho nahradila K. Sidorom (HSĽS) - vláda ho považovala za umierneného
Tiso
- opúšťa BA a odchádza do Bánoviec
- dostal telegram, v kt. ho Hitler pozýva do Berlína
- privítali ho tam ako hlavu št. - to mu veľmi polichotilo
- Hitler chcel prinútiť Tisa k tomu, aby z Berlína vyhlásil samost. Slovenský št. (nesúhlasil, to musí snem)
- Ribbentrop vstúpil do miestnosti a povedal, že na druhý deň Maď. obsadia Slovensko - dotlačili ho k múru (inak to bol výmysel)
14. marec - zvolaný snem
- Tiso sa vrátil do BA, predniesol prejav a snem aklamáciou prijal samost. slov. št. (poslanci vstali, zaspievali „Hej, Slováci" a vyhlásili SR)
- Hitler okamžite pozýva do Berlína Háchu (ten tam skolaboval, museli ho kriesiť) a Chvalkovského
15. marec
- nem. vojská prichádzajú do Čiech
- Hitler slávnostne vpochodoval na Hradčín
- vzniká Protektorát Čechy a Morava (Česi mu hovorili „pro tento krát")
- definitívny rozpad ČSR
2 odboje v zahraničí:
o Londýn - E. Beneš
o Moskva - K. Gottwald.