Československá armáda

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 5222×

Příbuzná témata



Československá armáda

Po vzniku ČSR sa okrem iných dôležitých otázok vynorila aj otázka budovania armády. Všetky začiatky sú ťažké a inak tomu nebolo ani pri budovaní vojska. No však v prvom rade bolo treba zachovať integritu novo vzniknutého štátu, ktorá bola ohrozovaná zvyškami ríšskej moci na našom území. O to sa starala naša armáda za pomoci Francúzov i Talianov. Pri odstraňovaní odporu zo strany úradov a štátnej moci boli nasadené v prvom rade prítomné jednotky, ale tu vystupoval problém. Ešte v novembri 1918 bolo na východnom fronte 60,000 našich vojakov, v Taliansku 20,000 vojakov, vo Francúzsku 10,000, v srbských posádkach viac než 1,000 príslušníkov, v anglických tak isto a v armáde USA až 42,000 vojakov! Takto bol náš vojenský potenciál až 140,000 vojakov. A k tomu v Taliansku bola od novembra organizovaná tzv. ČS domobrana, zložená prevažne z našich zajatcov, ktorá mala onedlho 60,000 mužov. Náš vojnový potenciál bol niekoľkonásobne väčší než portugalský expedičný zbor a rovnal sa približne armáde Belgicka, Rumunska, či Srbska. Naše légie nosili výzbroj príslušnej spojeneckej armády, prípadne boli označení nejakým znakom čs. príslušnosti - napr. bielo-červenou stužkou. Naša ozbrojená moc sa budovala postupným navracaním našich vojsk zo zahraničia. Veľmi si však neoddýchli, pretože hneď od začiatku museli byť vojaci nasadzovaní do pohraničia. Do januára 1919 sa vrátili i zvyšní legionári z Talianska, Francúzska a ostatných štátov, čo veľmi pomohlo narýchlo utvoreným a pomerne slabým dobrovoľníckym plukom. Náš úspešný postup proti Maďarom bol zastavený vtedy, keď už im hrozila úplná porážka a obsadenie Budapešti. Vtedy zasiahli štáty Dohody a my sme museli postup zastaviť, samozrejme pod podmienkou, že Maďari už nebudú svoje územné požiadavky uplatňovať násilím.
Konečný tvar nadobudla naša armáda v roku 1920, kedy sa vrátili poslední príslušníci našich vojsk z východného frontu. Niektoré legionárske pluky (1-12, 12-24, 30-39) sa spojili a utvorili jednotný armádny útvar. Vo výzbroji prevažovala tradícia a hradná stráž majúc tri čaty nosila uniformy légie ruskej, francúzskej a talianskej. V apríli 1920 bola naša armáda podložená branným zákonom. Predpisoval brannú povinnosť pre všetkých mužov vo veku od 20 do 50 rokov. Základná služba trvala 2 roky pre všetkých a v roku 1927 sa dostalo pre niektorých brancov výnimky, kedy boli povinní zostať v armáde len tri mesiace.

Do veku 40 rokov je muž v prvej brannej kategórii, kedy sa zúčastní niekoľkých cvičení a manévrov a do 50. roku života je v druhej brannej kategórii. V roku 1927 bol aj stanovený pevný povinný počet za rok odvedených vojakov, čo bolo 70,000. Vojenským pokrokom nadobudli naše pešie pluky okrem pušiek (ručníc) aj ľahké a ťažké guľomety, mínomety, technické oddiely, spojovateľov a rôzne služby. Pechotná sila sa zakladala na ľahkých a ťažkých guľometoch. Najmenší vojenský útvar bolo družstvo s 10 - 13 mužmi, s jedným ľahkým guľometom, puškami s bodákmi a ručnými granátmi. Význam jazdy poklesol, ale nezanikol. Rozvinulo sa i delostrelectvo a začali sa používať i špeciálne delá s kalibrom 42 cm. Po použití lietadla v I. svet. vojne sa vyvinulo i protilietadlové delostrelectvo. Obyčajné delo bolo schopné dostreliť na 10 - 12 km, ďalekonosné na 25 - 35 km a špeciálne delo až na 100 i viac km. V armáde bola snaha o vytvorenie jednotných vozidiel (i obrnených) pre armádu. Autá boli vyzbrojené guľometmi, tanky delami. Naši tvorcovia armády považovali za dôležitý vývoj bojových plynov a oceňovali ich strategický význam. Plyn bol rozširovaný v delových granátoch a ešte viac v špeciálnych lietadlách. Armáda disponovala i letectvom a bombardérmi schopnými vrhať pumy. Vývoj letectva zapríčinil i rozvoj protileteckej obrany (vtedy - CPO - Civilná Protiletecká Obrana). Nové okolnosti si vyžiadali vznik ženijného vojska. Oni sa starali o budovanie vojenských objektov. Ukladali rôzne prekážky nepriateľovi. Ostnaté drôty a hlavne betónové kryty, delostrelecké a guľometné hniezda tvorili ochranu pohraničia. Dômyselne vybudované bunkre v podzemí spojené so zákopmi mohli poskytnúť ubytovanie posádkam, ktoré by boli schopné ubrániť pohraničie. Nemecká armáda tieto pevnosti testovala svojimi raketami (panzerfaust) a vyplynulo, že ak by došlo k otvorenému vojenskému konfliktu medzi ČSR a Nemeckom, Wehrmacht i všetky ostatné zložky nemeckého Reichswehru by mali značné problémy s porážkou našich vojsk. No však išlo by určite o veľmi krvavý konflikt so stratami na životoch. V armáde začal prevládať názor, že v najbližšom období sa vývoj armád presmeruje na letectvo, ktoré by malo v budúcnosti rozhodovať o bojoch. I keď tak i v skutočnosti je, v žiadnom prípade nemožno podceniť žiadnu zložku armády, pretože by sa to mohlo stať osudným. V ČSR bol vrchným veliteľom brannej moci prezident s na tento úrad vyčlenenou kanceláriou. Hlavným orgánom brannej moci je Ministerstvo Národnej Obrany a poradcovia ministra sú generálny inšpektor a náčelník generálneho štábu.

Stav našej armády bol počas mieru (asi okolo 1938): 4 zemské vojenské veliteľstvá, 7 armádnych zborov, ktoré obsahovali 12 divízií a dve horské brigády. Mali sme 48 plukov pechoty, hraničiarske prápory, horské pluky, jazdectvo, letectvo, obrnené vozidlá, ženijné pluky, železničný pluk a pluky poľného a horského delostrelectva. Taktiež sme mali poriečnu flotilu na Dunaji. Peší pluk mal štáb, pomocnú rotu, technickú rotu a tri prápory, prápor má tri roty pešie (po troch čatách a pomocnej čate) a jednu guľometnú rotu. Pešie pluky majú aj vlastné kapely. Hraničiari sú vyzbrojení rovnako a sú obohatení o cyklistický pluk. Delostrelecký pluk (kanóny a húfnice) má štáb a tri oddiely. Každý oddiel má svoj štáb, pomocnú čatu a tri batérie po dvoch delách.
Letecký pluk má štáb, jednu fotografickú sekciu, 2- 3 perute po 4-6 letkách. Letka má 9 - 12 lietadiel. Základnou zbraňou našej armády je opakovačka na 5 nábojov vz. 24 kalibru 7,92 mm, ľahký guľomet vz. 26, ťažký guľomet vz. 24. Naše obrnené a pancierové vozidlá boli považované za jedny z najlepších v Európe. Práporová vlajka bola z hodvábu, 130 cm dlhá a 110 cm široká, jedna strana je červená s bielym a modrým okrajom, druhá strana je biela s červeným a modrým okrajom. Na červenej strane je vyšitý biely lev so slovenským znakom na prsiach a na okraji je vždy nejaké heslo. Na opačne, bielej strane je vyšité číslo pluku. Československá branná moc mala 170,000 príslušníkov, spolu s dôstojníkmi, poddôstojníkmi a rotmajstrami. .

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?