---

Zmluva o dielo podľa ObchZ

Kategorie: Právo (celkem: 111 referátů a seminárek)

---

---

Zmluva o dielo podľa ObchZ

Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka

Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka nahradila zmluvné typy upravené v prv

platnom Hospodárskom zákonníku v časti VIII, VIII A a v časti X, ktorými sa regulovali mnohé

právne otázky, ako aj mnohé zmluvné typy. V obchodnom zákonníku sa preto práve v úprave

zmluvy o dielo sústredilo viacero zmluvných typov, takže ich pojmové znaky sú v jednotlivých

ustanoveniach vyjadrené len vo všeobecnej podobe. Práve preto by mal dávať objednávateľ a

zhotoviteľ pri uzavieraní zmlúv väčší pozor.

Odlišnosti úpravy zmluvy o dielo v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku

spočívajú v podstate v subjektoch, ktoré takúto zmluvu uzavierajú. Podľa ustanovení Občianského

zákonníka sa totiž uzavierajú len zmluvy medzi podnikateľom na jednej strane a občanom na strane

druhej, kým vzťahy vznikajúce medzi podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 OBZ (t.j. medzi osobami

zapísanými v obchodnom registri; osobami podnikajúcimi na základe živnostenského oprávnenia;

osobami podnikajúcimi podľa iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a

fyzickými osobami vykonávajúcimi poľnohospodársku výrobu, ktorý sú registrovaní podľa

osobitných predpisov) sa riadia vždy Obchodným zákonníkom.

Písomná forma zmluvy o dielo sa vyžaduje len v prípade, ak tak ustanovuje zákon, no však v

reálnom živote sa podľa mojej mienky správne ustálila taká prax, že sa v ústnej forme uzatvárajú

len tie najjednoduchšie zmluvy – teda tie, ktoré v prípade sporu vzhľadom na ích jednoduchosť a

jednoznačnosť nevyvolávajú žiadne pochybnosti.

Dohoda o forme musí byť výsledkom dohody oboch účastníkov zmluvy, prípadne výsledkom

prejavu vôle jednej zmluvnej strany. Je to tak na základe § 272 OBZ, ktorý zakotvuje výraznú

odchýlku od OZ v tom smere, že ustanovuje, že „zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba

v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy

prejaví vôlu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme“. V občianskom práve sa tak môže stať len v

prípade ak sa na tom strany dohodnú.

Určité pochybnosti môže vyvolávať aj otázka zmeny, resp. zrušenia zmluvy, ktorá bola

uzavretá písomne. V občianskom práve totiž platí zásada, že písomne uzavretú zmluvu možno

meniť a rušiť iba písomne. Táto zásada sa však nezakotvila do obchodného práva. V obchodnom

práve totiž platí, že sa má vykonať zmena, resp. sa má zmluva zrušiť v písomnej forme len v tom

prípade, ak to strany výslovne zakotvili v písomnej zmluve. Ak tak strany neurobili, platí, že

zmluva môže byť zmenená či zrušená aj ústne.

NÁLEŽITOSTI ZMLUVY O DIELO

Podstatné náležitosti zmluvy sú uvedené v § 536 ods. 1:

1. predmet plnenia – je treba uviesť čo najpodrobnejšie vlastnosti diela, ktoré má po

dokončení vykazovať, resp. treba odkázať na parametre ktoré sú uvedené v projekte.

Prípade ak v zmluve podrobnejšie nie sú uvedené vlastnosti predmetu, treba vychádzať z

dohodnutého účelu, na ktorý sa má dielo použiť.

2. dohoda o cene – cenu je možné určiť troma spôsobmi:

➢ jednak uvedením konkrétnej sumy – v tomto smere je potrebné sa dohodnúť aj o

tom, či je táto suma uvedená v zmluve nemenná, alebo akým spôsobom sa dá zmeniť

(napríklad že je možné sa od uvedenej ceny odchýliť o 10%)

➢ zmluvné strany sa môžu dohodnúť o sp ô sobe určenia ceny (napr. že spočítajú cenu

všetkého použitého materiálu, plus k tomu prirátajú prácu, ktorá bola vykonaná, t.j.

vynásobia počet hodín, ktoré bolo odpracované s vopred dohodnutou sumou a

zaokrúhlia to na tisícky)

➢ požiadavka na splnenie cenovej doložky je splnená aj výslovným prejavom

zmluvných strán, že chcú uzavrieť zmluvu aj bez dohody o cene.

3. prevziať záväzok objednávateľom a zaplatiť dohodnutú cenu.

V tomto smere netreba zabudnúť ani na také náležitosti, ktoré majú obsahovať všetky zmluvy,

ako je napríklad označenie zmluvných strán (obchodné meno, sídlo, IČO, údaj o zápise do

obchodného/živnostenského registra, resp. je možné uviesť aj DIČ – t.j. informáciu o tom, či je

zmluvná strana platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo nie), štatutárne orgány zmluvných strán,

prípadne prokuristu, ak je oprávnený podpisovať zmluvy, prípadne aj ďalšie osoby s oprávnením

konať v mene spoločnosti. Je vhodné k zmluve pripojiť aj výpis z obchodného registra, aby sa

mohli porovnať v ňom uvedené údaje s údajmi na zmluve.

Pojmom dielo sa rozumie:

• zhotovenie určitej veci, ak sa neuprevuje kúpnou zmluvou,

• montáž určitej veci,

• údržba určitej veci,

• vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci,

• hmotne zachytený výsledok inej činnosti.

Pre zmluvu o dielo vždy platí, že jej predmet sa musí dohodnúť tak, aby bol ukončený

hmotným výsledkom.

POVINNOSTI ZHOTOVITEĽA A OBJEDNÁVATEĽA

Zásadne platí, že zhotoviteľ je povinný dielo vykonať na svoje náklady, on totiž môže

objednávateľa požiadať o zaplatenie ceny diela len po jej odovzdaní. Samozrejme to je len zákonná

úprava, účastníci sa môžu na úprave tejto problematiky dohodnúť inak, t.j. sa môžu dohodnúť o

poskytnutí preddavku. Objednávateľ môže poskytnúť preddavok pred začatím vykonávania prác,

ako aj počas ich vykonávania. Preddavok by mal zodpovedať rozsahu vykonaných práv. Zmluvné

strany by si v zmluve mali upraviť aj spôsob zisťovania priebežne vykonaných prác, či už v

mesačných alebo iných dohodnutých časových odvetviach, ako aj formu takéhoto zisťovania (napr.

zisťovacou zápisnicou).

V súvislosti s platením diela zmluvné strany by sa mali dohodnúť aj o otázkach platenia po

dokončení diela a jeho prevzatí objednávateľom. Dohoda o čase plnenia nie je podmienkou

platného vzniku zmluvy, ale ak jeden z účastníkov trvá na jej určení, takáto náležitosť musí byť

určená v zmluve. Ak nedošlo k určeniu času plnenia, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať v

primeranom čase podľa povahy diela.

Odovzdaniu diela pred dojednaným časom plnenia zo strany zhotoviteľa môže brániť iba

výslovná zmluvná dohoda alebo povaha diela. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na tom, že

odovzdá zhotoviteľ dielo po samostatných častiach, pokiaľ takéto časti objednávateľ môže užívať aj

samostatne.

Ak zhotoviteľ poverý na vykonanie diela inú osobu (FO - živnostník alebo PO), preberá

zodpovednosť aj za časti diela, ktoré vykonal poverený zhotoviteľ. K vylúčeniu možnosti

zhotoviteľa poveriť inú osobu na vykonanie diela môže dôjsť len na základe zmluvy.

Objednávateľ má v podstate len povinnosť vec prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu.

Keďže zhotoviteľ vykonáva dielo samostatne, nie je viazaný žiadnými pokynmi objednávateľa, ak

sa v zmluve nedohodli inak.

Ak má objednávateľ obstarať určité veci potrebé na vykonanie diela, tieto veci má

odovzdaťzhotoviteľovi v lehote určenej zmluvou, inak bez zbytočného odkladu po tom čo sa

zmluva uzavrela. V prípade, ak by sa nedohodli o určení ceny jednotlivých vecí dodaných

objednávateľom, platí právna domnienka, že o cenu objednávateľom dodaných vecí sa neznižuje

cena za vykonanie diela. Ak objednávateľ nedodrží dohodnutú lehotu na dodanie veci, dostáva sa

do omeškania, s dôsledkami, ktoré právo s takýmto omeškaním objednávateľa spája. V takomto

prípade sa objednávateľovi poskytne primeraná lehota na splnenie záväzku obstarať veci. Po

uplynutí tejto lehoty zhotoviteľ musí upozorniť objednávateľa na to, že veci, ktoré mal obstarať

obstará sám – obstarať veci za objednávateľa však nie je povinnosťou zhotoviteľa. V takomto

prípade má zhotoviteľ aj možnosť odstúpenia od zmluvy.

Pri obstaraní veci zhotoviteľom za objednávateľa zhotoviteľ môže požadovať úhradu ceny a

nákladov na ich obstaranie aj bez dohody o platení preddavkov v zmluve. Objednávateľ musí

zaplatiť za veci bez zbytočného odkladu po výzve zhotoviteľa.

V prípade, ak zmluva neobsahuje ustanovenia o obstaraní veci objednávateľom, obstaranie

veci je súčasťou plnenia zhotoviteľa.

NEBEZPEČENSTVO ŠKODY NA VECIACH

OBZ umožňuje, aby všetky veci boli vo vlastníctve zhotoviteľa alebo objednávateľa. To či je

vec vo vlastníctve zhotoviteľa alebo objednávateľa závisí od toho, ako sa zmluvné strany dohodli o

tom, kto veci zaobstará.

Nebezpečenstvo škody na veciach, ktoré obstaral objednávateľ, znáša sám až do ich

spracovania, v dôsledku ktorého sa stávajú súčasťou diela. Prichádza však do úvahy aj možnosť

odchylnej úpravy.

Za vec vo vlastníctve objednávateľa určenú na spracovanie pri vykonávaní diela zodpovedá

zhotoviteľ obdobne ako skladovateľ – zmuluva o skladovaní môže byť uzavretá aj ústne, ale

doporučuje sa aspoň spísanie zápisnice o prevzatí veci s uvedením množstva, stavu, prípadne

poškodenia veci alebo obalu. Skladovateľ nezodpovedá za poškodenie na veci, ktoré nemohol

odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Zhotoviteľ je povinný vrátiť objednávateľovi veci, ktoré od neho prevzal, avšak pri vykonaní

diela nespracoval.

VLASTNÍCKE PRÁVO K ZHOTOVENEJ VECI

Vznik vlastníckeho práva sa viaže na miesto vykonávania diela. V prípade, keď sa dielo

vykonáva u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorú obstaral objednávateľ,

nebezpečenstvo škody znáša objednávateľ, ktorý je aj vlastníkom veci.

Na vznik vlastníckeho práva nemá vplyv to, kto obstaral veci potrebné na vykonanie diela.

Ajkeď všetky veci potrebné na vykonanie diela obstaral objednávateľ, ale dielo sa zhotovuje u

zhotoviteľa, vlastníkom veci je zhotoviteľ, a tým pádom znáša aj nebezpečenstvo škody na nich.

Zmluvné strany sa všsk môžu dohodnúť aj na inej úprave (napr. že vlastnícke právo k zhotovenej

veci bude patriť objednávateľovi a nebezpečenstvo za škodu prejde na objednávateľa až

odovzdaním diela – v takomto prípade má objednávateľ záruku, že zostane vlastníkom

rozostavaného diela aj keď na zhotoviteľa bude vyhlásený konkurz, prípadne vstúpi do likvidácie).

Pri zmluve o dielo, ktorej predmetom je údržba, oprava alebo úprava veci, nebezpečenstvo

škody na veci a ani vlastnícke právo neprechádza na zhotoviteľa veci.

Pri zániku záväzku z dôvodu omeškania zhotoviteľa objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy a

požadovať vrátenie veci alebo zaplatenie ceny vecí, ktoré nemožno vrátiť a ktoré boli prevzaté

zhotoviteľom.

Pri odsúpení zhotoviteľa od zmluvy z dôvodu omeškania na strane objednávateľa, patrí

zhotoviteľovi cena za dielo podľa dohody uvedenej v zmluve, po odpočítaní toho, čo ušetril.

Ak záväzok zanikne z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá, je povinný uhradiť

zhotoviteľovi len to, o čo sa zhotovením obohatil.

CENA ZA DIELO

Ak sa zmluvné strany dohodli na uzavretí zmluvy bez určenia ceny, mali by v zmluve uviesť

lehotu, do ktorej cenu dohodnú, alebo spôsob určenia ceny (napr. za nich môže určiť cenu aj

poverená osoba alebo súd, ktorý rozhoduje na základe znaleckého posudku).

Tzv. všeobecká cena – je to cena, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase

uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Pokiaľ si zmluvné strany v zmluve dohodli preddavky za vykonané práce, tieto sa

odpočítavajú z ceny za konečné plnenie spôsobom dohodnutým v zmluve.

Pokiaľ bola v zmluve dohodnutá výška ceny podľa rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy, alebo

sa zmluvné strany dohodli na spôsobe určenia ceny podľa rozpočtu, ktorý objednávateľovi

zhotoviteľ oznámil DO uzavretia zmluvy, platí táto výška ceny (takáto záväznosť sa nevzťahuje na

rozpočet zriadený až PO uzavretí zmluvy). Zo záväznosti ceny určenej na základe rozpočtu do

uzavretia zmluvy platia 2 výnimky:

1. v prípade, keď cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý nezaručuje úplnosť

2. pri určení ceny na základe rozpočtu, ktorý je podľa zmluvy nezáväzný – pokiaľ

zhotoviteľ chce požiadať o zvýšenie dohodnutej ceny, musí preukázať účelnosť prác

vynaložených navyše a nákladov s nimi spojených, ako aj nevyhnutnosť ich vynaloženia

oproti nákladov uvedených v rozpočte.

Podmienkou na uplatnenie nároku na zvýšenie ceny zhotoviteľom je, že objednávateľovi

oznámy:

• potrebu prekročenia rozpočtovej sumy a

• výšku požadovaného zvýšenia ceny.

Takéto oznámenie musí zhotoviteľ urobiť bez zbytočného odkladu po zistení nevyhnutného

prekročenia v rozpoče určenej ceny (môže tak urobiť osobne, faxom, telegraficky, resp. zápisom v

stavebnom denníku).

V prípade nesúhlasu objednávateľa so zvýšením ceny na základe neúplného alebo

nezáväzného rozpočtu, zhotoviteľ sa môže obrátiť na súd.

Pri požiadavke zhotoviteľa prekročiť cenu podľa rozpočtu o viac ako 10% objednávateľovi

vzniká právo na odstúpenie od zmluvy (bez zbytočného odkladu). V takomto prípade je povinný

zhotoviteľovi uhradiť náklady podľa rozpočtu vynaložené na vykonanie diela do dňa odstúpenia od

zmluvy.

OBZ neobsahhuje ustanovenia o fakturácii, t.j. je to vecou dohody strán. Zmluvné strany sa

môžu dohodnúť o zaplatení ceny za dielo pred jeho dokončením alebo po jeho dokončení. Ak

zmluva neobsahuje dohodu zmluvných strán, platí, že objednávateľ je povinný zaplatiť za dielo po

jeho vykonaní a v nadväznosti na jeho prijatie.

OBZ ďalej neobsahuje ani žiadne obmedzenia pre objednávateľa pri preberaní diela, ktoré má

vady. Dodávka, ktorá obsahuje čo len drobné vady, sa považuje za riadne plnenie. Pri prevzatí

vadného plnenia objednávateľom, ktoré zhotoviteľ oznámil sa mení obsah záväzku spôsobom

zodpovedajúcim vadnému plneniu.

V zmluve možno dohodnúť aj zmluvnú pokutu za nezaplatenie preddavku v dohodnutej lehote

a zároveň aj dôsledky omeškania zhotoviteľa s vykonaním diela.

Zmluvná voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu sa prejavuje aj v možnosti zmeniť záväzok

vyplývajúci zo zmluvy o dielo. Lenže, ak sa zmluvné strany pri zmluve o dielo dohodli na písomnej

forme zmluvy, automaticky to nezmanená obligatórnu písomnú formu aj pre jeho zmeny, ibaže sa

na tom dohodli. Okrem toho je jednostranný prejav účastníka zmluvného vzťahu smerujúci k zmene

zmluvy nepostačujúci, t.j. nemá žiadne právne účinky.

Prípadné obmedzenie rozsahu vykonávaných zmluvných prác objednávateľom bez súhlasu

zhotoviteľa by znamenalo porušenie zmluvnej povinnosti zo záväzkového vzťahu a vznik nároku na

náhrady škody. Zmluvné strany by sa mali dohodnúť aj o dôsledkoch obmedzenia alebo rozšírenia

rozsahu diela na cenu dohodnutú či už podľa rozpočtu, alebo bez neho. V prípade keď si tieto

dôsledky nedohodnú, objednávateľovi vzniká právo na primerane zvýšenú alebo zníženú cenu.

Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj o zmene diela. V takomto prípade by sa mali dohodnúť

aj o dôsledkoch zmeny na dohodnutú cenu, dohodnúť by sa mali aj o doplnení zmluvy v časti o

zabezpečení veci a na tom, či veci potrebné na zmenu diela zabezpečí objednávateľ alebo

zhotoviteľ.

Ak veci má zabezpečiť zhotoviteľ, treba upresniť aj cenový limit na ich kúpu, zosúhlasiť

požiadavky na ich kvalitu a vybavenie (štandardné alebo nadštandardné), čo má vplyv na cenu.

V praxi spôsobuje problémy, ak zhotoviteľ vykonáva tzv. práce navyše na základe požiadavky

objednávateľa, avšak strany sa nedohodnú na rozšírení diela, alebo zhotoviteľ vykoná zmenu

materiálu za drahší bez súhlasu objednávateľa. V takýchto prípadoch spravidla zhotovitelia nebudú

schopní preukázať oprávnenosť požadovaných prác vykonaných navyše oproti dohodnutému

predmetu zmluvy a najmä ich vplyv na zmenu dohodnutej ceny.

SPÔSOB VYKONÁVANIA DIELA

Oprávnenie objednávateľa kontrolovať vykonávanie diela – Objednávateľ je

oprávnený vykonávať kontrolu diela jednak pred splnením a jednak v priebehu jej vykonávania.

Ak zhotoviteľ dielo vykonáva v rozpore s dohodnutým predmetom plnenia a jeho vlastnosťmi,

prípadne v rozpore s postupom uloženým podľa projektu, objednávateľovi vzniká právo domáhať

sa odstránenia zistených vád a toho, aby zhotoviteľ vykonával dielo riadne.

Objednávateľovi vzniká aj právo na odstúpenie od zmluvy za predpokladu, že:

• zhotoviteľovi poskytol primeranú lehotu na odstránenie vád,

• postup zhotoviteľa by viedol k podstatnému porušeniu záväzku zo zmluvy .

Právo kontroly objednávateľa je určitým zásahom do postupu zhotoviteľa samostatne

vykonávať dielo, ktoré pôsobí preventívne a vytvára predpoklady na zabránenie vzniku

väčších škôd, najmä pri vadnom vykonávaní určitých prác, ktoré sa už neskôr nedajú odstrániť bez

narušenia podstaty diela.

V prípade ukončenia určitej úlohy a pred začatím novej úlohy (napr. pred začatím

zastrešovania budovy), je zhotoviteľ povinný pozvať objednávateľa na kontrolu (náklady

spojené s takouto kontrolou znáša zhotoviteľ). Pri nesplnení tejto povinnosti vzniká zhotoviteľovi

povinnosť umožniť objednávateľovi dodatočnú kontrolu.

V prípade, ak bol objednávateľ riadne pozvaný na kontrolu ale sa nedostaví, zhotovitel môže

pokračovať v práci, z čoho vyplýva, že zhotoviteľ nemôže pokračovať v práci, keď objednávateľa

napriek dohodnutému časovému rozvrhu napozval na vykonanie kontroly. Pokračovanie v prácach

by znamenalo porušenie právnej povinnosti a možnosť vzniku nároku na náhradu škody. Mohlo by

to byť aj dôvodom na odstúpenie od zmluvy.

Pri znemožnení účasti objednávateľa na kontrole z dôvodu neodvrátiteľnej prekážky (napr.

havária služobného vozidla, poveternostné podminky, atď) môže objednávateľ požadovať

dodatočné vykonanie kontroly. Musí však bez zbytočného odlkadu oznámiť zhotoviteľovi prekážku,

ktorá mu zabránila zúčastniť sa na kontrole. Náklady opätovného zvolania kontroly bude znášať

objednávateľ.

Povinnosť zhotoviteľa upozorniť objednávateľa na nevhodnosť veci alebo

pokynov – Táto povinnosť upravuje vplyv vecí alebo pokynov, ktoré objednávateľ odovzdal

zhotoviteľovi na základe záväzku z uzavretej zmluvy.

Predstavuje výnimku zo zásady riadne ukončiť a odovzdať dielo objednávateľovi za

predpokladu splnenia podmienok v ňom uvedených. Zhotoviteľ je povinný upozorniť bez

zbytočného odkladu objednávateľa na:

• nevhodnú povahu veci ,

• nevhodnosť pokynov , ktoré mu objednávateľ poskytol.

Táto povinnosť vzniká vtedy, keď ich zhotoviteľ pri vynaložení odbornej starostlivosti mal

možnosť zistiť. Zákon zhotoviteľovi ukladá povinnosť prerušiť práce pri zistení prekážky v

riadnom vykonávaní diela z dôvodu nevhodnej povahy veci alebo pokynov. Spôsobuje to

predľženie lehoty plnenia. Je preto v záujme objednávateľa, aby na upozornenie zhotoviteľa na

nevhodnosť povahy veci a pokynov reagoval čo najrýchlejšie.

Zo strany objednávateľa nestačí oznámenie, že nie je schopný obstarať kvalitnejšie veci,

pretože je nedostatok na trhu alebo z iných dôvodov.

Na to, aby sa zhotoviteľ zbavil zodpovednosti, musí trvať na:

• výmene nevhodných vecí objednávateľa použitých na zapracovanie v rámci výstavby,

alebo na

• zmene pokynov objednávateľa.

Vyhlásenie objednávateľa že trvá na použití odovzdaných vecí alebo daných pokynov, musí

mať písomnú formu.

Zhotoviteľ má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s prerušením

vykonávania diela. Môže ísť aj o náklady na demontáž nevhodných vecí, na zaobstaranie nových

vecí, ak sa zmluvné strany dohodli na tomto spôsobe odstránenia prekážok pri vykonávaní diela.

Zodpovednosť zhotoviteľa za nedokončenie diela a vady dokončeného diela –

predstavuje výnimku zo zásady dokončiť dielo riadne a v súlade s dohodou o predmete plnenia a

prípadným projektom. Zhotoviteľ pri splnení povinnosti upozorniť objednávateľa na vadnosť veci a

pokynov nezodpovedá za nedokončenie diela a za vadnosť dokončeného diela. Medzi vadami diela

a vadnými vecami alebo pokynmi objednávateľa však musí byť príčinná súvislosť. Zhotoviteľovi

vzniká aj nárok na cenu za nedokončené dielo, avšak z nej musí odpočítať to, čo ušetril

nedokončením diela.

Skryté prekážky veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava – zhotoviteľovi

pri zistení prekážok (na veci, ktorá je predmetom opravy, údržby, modernizácie alebo

rekonštrukcie), ktoré znemožňujú pokračovať vo vykonávaní diela, vzniká oznamovacia

povinnosť voči objednávateľovi, a to bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nich dozvedel.

Zhotoviteľ je povinný objednávateľovi navrhnúť zmenu diela (ak sa nevedia dohodnúť,

každej zo strán vzniká právo od zmluvy odstúpiť – pri odstúpení od zmluvy zhotoviteľovi vzniká

právo na zaplatenie ceny za práce, ktoré vykonal do toho času, ako mohol zistiť prekážky, ktoré mu

bránili vo vykonaní diela podľa pôvodnej dohody), no však v tomto prípade mu vzniká právo a

nie povinnosť prerušiť práce na vykonávaní diela. V prípade ak sa pre prerušenie rozhodne,

lehota na vykonanie diela sa automaticky nepredlžuje – dôsledky prerušenia prác si musia zmluvné

strany dohodnúť.

V praxi sa však môže vyskytnúť prípad, že zhotoviteľ síce prekážky zistí, ale pokračuje v práci. No

a na druhej strane sa môže vyskytnúťprípad, že prekážky pri vykonávaní diela zistí až neskôr, avšak

pri vynaložení odbornej starostlivosti ich mohol zistiť už skôr. Pri posudzovaní nároku na náhrady

škody sa vychádza z posudzovania toho, či zhotoviteľ porušil povinnosť zistiť prekážky pred

začatím prác na vykonávaní diela. Treba zistiť, či zhotoviteľ mal takúto povinnosť uloženú

napríklad v zmluve, alebo či to nevyplýva z odbornej kvalifikovanosti fyzickej a právnickej osoby a

z možností takéhoto zistenia.

VYKONANIE DIELA

Riadným vykonaním diela dochádza k zániku záväzku.

Riadným ukončením sa rozumie ukončenie v dohodnutej lehote a bez vád. Objednávateľ nie

je povinný prevziať dielo s vadami. Úprava v OBZ objednávateľovi nezakazuje prevzatie diela s

vadami, prípadne aj diela nedokončeného.

Pri prevzatí diela s vadami záleží len od dohody zmluvných strán, či si v zmluve dohodli

zmluvnú pokutu za omeškanie zhotoviteľa s ich odstraňovaním. Pri prevzatí nedokončeného diela

by sa zmluvné strany mali dohodnúť na tom, či dielo dokončí zhotoviteľ za čiastočnej prevádzky a

za akých podmienok, alebo či objednávateľ odstúpi od zmluvy a zabezpečí si dokončenie dielo

iným zhotoviteľom.

Miestom plnenia je miesto, ktoré si zmluvné strany dohodli v zmluve. Ak zmluva takúto

dohodu neobsahuje, miesto plnenia bude vyplývať priamo zo zákona. Bude sa pritom vychádzať z

predmetu diela, t.j. pri vykonávaní diela, ktorého predmetom je nová stavba, miestom plnenia bude

nehnuteľnosť objednávateľa ak sa vykonáva na tomto mieste, alebo nehnuteľnosť zhotoviteľa, ak je

v jeho vlastníctve; resp. v prípade spracovania dokumentácie, expertízy, ktoré sú predmetom diela,

z povahy diela vyplýva, že k splneniu môže dôjsť aj jeho odovzdaním na prepravu verejnému

dopravcovi.

Ak v zmluve nie je uvedené miesto plnenia a ani z nej nevyplýva povinnosť zhotoviteľa dielo

odoslať, k odovzdaniu dôjde na mieste, kde sa dielo malo vykonávať. Zmluvné strany sa môžu

dohodnúť v zmluve na tom, že pri odovzdávaní predmetu diela je potrebné spísať zápisnicu. O

spísanie zápisnice tiež môže požiadať ktorákoľvek zo zmluvných strán jednostranným úkonom,

ktorá zaväzuje druhú stranu na jej spísanie.

Pokiaľ sa zmluvné strany v zmluve dohodli o preukázaní určitých vlastností diela

dohodnutými skúškami, dielo sa považuje za dokončené až ich vykonaním. V takejto dohode by

sa mali podrobne upraviť podmienky vykonávania skúšok, ďalej kto ich zabezpečí, na koho náklady

sa uskutočnia, aké výsledky sa majú skúškami zistiť či overiť, aké dôsledky vyplynú pre

zhotoviteľa, ak sa predpokladané výsledky nedosiahnu, či a koľkokrát sa budú skúšky opakovať, či

ich budú zmluvné strany robiť sami alebo za prítomnosti odbornej organizácie a pod.

Zhotoviteľ môže skúšky uskutočniť aj bez účasti objednávateľa, ak sa strany nadohodli inak.

Ak sa objednávateľ nedostaví na skúšky, znáša náklady potrebné na zopakovanie skúšky.

O vykonaní skúšok je potrebné podľa zákona spísať zápisnicu. V prípade neprítomnosti

objednávateľa na skúškach, zápisnicu podpíše hodnoverná a nestranná osoba, ktorá svojím

podpisom potvrdí ich priebeh a výsledky.

Výsledok činnosti, ktorá sa týka predmetov duševnej tvorivej činnosti môže byť použiteľný pre

viacerých objednávateľov a preto si prvý objednávateľ môže zakotviť v zmluve ustanovenie o

zákaze poskytovania jeho predmetu iným subjektom, takúto situáciu by mali zmluvné strany

riešiť dohodnutím takej ceny, ktorá by zhotoviteľovi nahradila stratu, ktorá mu vyplýva zo zákazu

poskytovania predmetu diela ďalším subjektom.

Pokiaľ sa zmluvné strany v zmluve nedohodli na zákaze rozširovania predmetu diela,

zhotoviteľ je oprávnený výsledok diela poskytnúť aj iným subjektom. Ak zmluvné strany takéto

ustanovenie v zmluve opomenuli zakotviť, v prípade námietok objednávateľa by sa muselo skúmať,

či s prihliadnutím na povahu diela nie je jeho rozširovanie v rozpore so záujmami objednávateľa.

Ochrana priemyselného alebo iného duševného vlastníctva sa spravuje osobitnými predpismi.

VADY DIELA

Skutočnosť, či je dielo vadné, sa zisťuje porovnaním dosiahnutého výsledku vykonaného

diela s vlastnosťami, ktoré boli uvedené v dohodnutom predmete zmluvy. V prípade ak zmluva

neobsahuje odkaz na vlastnosti diela, dielo musí mať aspoň obvyklé vlastnosti, ktoré má

porovnateľné dielo podľa účelu zmluvy. Ak tieto vlastnosti nedosahuje, tak dielo vykazuje vady.

Zodpovednosť za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania je objektívna. Výnimkou z tejto

zásady je, ak sa vady vyskytujú v dôsledku nevhodných pokynov alebo vecí poskytnutých

objednávateľom.

V zákone sa priamo (ale nepriamo áno) neuvádza rozlíšenie vád na:

1. zrejné – sú to tie vady, ktoré objednávateľ mal zistiť v čase odovzdania diela alebo v

čase prechodu nebezpečenstva za škodu. Objednávateľ je totiž povinný preveriť riadne

ukončenie diela pri jeho odovzdaní a ak zistí vady, dielo nemusí prevziať.

2. ostatné (skryté) – sú to vady diela vzniknuté po odovzdaní diela. Zhotoviteľ za ne

zodpovedá v prípade, ak ich vznik zavinil. Ide o vady, ktoré sa vyskytli v lehote podľa §

562 ods. 2 písm. c.) (objektívna lehota na uplatnenie skrytých vád diela – pri stavbách je

lehota 5-ročná, kým pri ostatných činnostiach je táto lehota 2-ročná), alebo v záručnej

lehote, ak bola poskytnutá jednostranným úkonom alabo dohodnutá zmluvnými

stranami (ak sa uplatní táto varianta, objektívne lehoty neplatia a nastupujú len lehoty zo

záruky za akosť). Zmluvná záruka sa nemusí vzťahovať na všetky v zmluve dohodnuté

vlastnosti diela, prípadne sa nemusí poskytnúť na celé dielo v rovnakom rozsahu (na strechu

sa môže poskytnúť dlhšia zmluvná záruka a na iné časti stavby kratšia záruka). Skryté vady

po ich zistení môže objednávateľ uplatniť aj viackrát, musí však dodržať zásadu, že zistené

vady oznámi zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu.

Objednávateľ musí zistené vady zhotoviteľovi oznámiť. V oznámení však netreba uviesť

konkrétne nároky objednávateľa vyplývajúce pre neho z vád. Zhotoviteľ však môže v súdnom

konaní namietnuť nesplnenie oznamovacej povinnosti. V takonto prípade súd neprizná právo z vád

diela. To však zhotoviteľovi nebráni vady bezplatne odstrániť, avšak na základe dobrovoľného

rozhodnutia.

Na to aby zhotoviteľ vylúčil svoju zodpovednosť, musí vždy preukázať príčinnú súvislosť

medzi zistenými vadami a nevhodnosťou vecí alebo pokynov odovzdaných objednávateľom,

t.j. nie je zodpovedný, ak preukáže, že:

➢ nevhodnosť veci nemohol zistiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti,

➢ objednávateľa upozornil na ich nevhodnosť a ten trval na ich použití.

Zhotoviteľ tiež nezodpovedá za vady diela, ktoré boli spôsobené nesprávnym užívaním

alebo iným vplyvom objednávateľa, alebo vonkajšími okolnosťami a nevznikli činnosťou

zhotoviteľa alebo jeho zhotoviteľou, pokiaľ zmluva nevylučuje použitie iných osôb.

Nároky z vád diela – posudzujú sa primerane podľa ustanovení uprevujúcich kúpnu zmluvu.

Na rozdiel od kúpnej zmluvy, kde kupujúci môže požadovať výmenu tovaru, objednávateľ nemôže

požadovať náhradné dielo, ak predmet diela nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi (napr.

stavba objednávateľa na vlastnom pozemku).

V prípade vád diela, ktorého predmetom je projekt alebo dokumentácia, ako výsledok

vedecko-technických prác však vrátenie diela bude možné.

Jednotlivými nárokmi z vád sú:

1. dodanie náhradného diela (ak je to možné), dodanie chýbajúcej časti diela, odstránenie

právnych vád,

2. pri odstrániteľných vadách oprava vád diela,

3. primeraná zľava z ceny – určí sa rozdielom medzi hodnotou diela, ktorú malo mať dielo

bez vád, a jeho hodnotou s vadami v čase, keď sa podľa dohody zmluvných strán malo dielo

vykonať – určí ju znalec. Pri uplatňovaní zlavy môžu naspať nasledovné situácie:

 objednávateľ oznámi zhotoviteľovi, že uplatňuje zľavu z ceny,

 objednávateľ oznámi zhotoviteľovi a dohodne s ním výšku zľavy,

 objednávateľ oznámi zhotoviteľovi, že si uplatňuje zľavu z ceny, zároveň si však

sumu zodpovedajúcu zľave zadrží napríklad tak, že neuhradí poslednú splátku alebo

konečnú faktúru v plnom rozsahu (ak si objednávateľ zadrží vyššiu sumu, než

predstavuje jeho právo z vadného plnenia, dostane sa do omeškania s platením peňažného

záväzku).

Podmienkou pre uplatnenie nárokov z vadného plnenie je oznámenie vád a voľba

nároku. Zmena voľby nároku je možná len so súhlasom zhotoviteľa, z čoho sa

ustanovujú 2 výnimky:

a) ak si zvolili opravu vady ale sa po čase zistí že ide o vadu neodstránoteľnú alebo ak

zhotoviteľ oznámi, že sú náklady spojené s opravou neprimerané,

b) v prípade omeškania zhotoviteľa s odstránením vád alebo v prípade ak zhotoviteľ

oznámi, že vady neodstráni. Objednávateľ v tomto prípade musí poskytnúť

zhotoviteľovi primeranú náhradnú lehotu na odstránenie oznámených vád a po jej

uplynutí môže nárok zmeniť na odstúpenie od zmluvy alebo požadovať primeranú

zľavu ceny.

4. odstúpenie od zmluvy – upltňuje sa len pri podstatnom porušení zmluvy.

Objednávateľ sa v zmluve môže so zhotoviteľom dohodnúť aj na inom nároku na odstránenie

vád, ako je to uvedené v zákone.

Uplatnením nárokov z vád diela objednávateľ nestráca nárok na náhradu škody a na zaplatenie

zmluvnej pokuty za predpokladu, že bola dohodnutá.

Ak si objednávateľ uplatní nárok na zľavu z ceny, nemôže už požadovať náhradu škody v

rozsahu ušlého zisku z toho dôvodu, že predmet plnenia nedosahuje dohodnuté vlastnosti a

parametre uvedené v predmete zmluvy.

Objednávateľ nemôže požadovať ako náhradu škody to, čo mohol získať z vadného plnenia. V

tomto ustanovení je vyjadrená zásada, že to čo mohol objednávateľ získiť z jedného právneho titulu,

nemôže už dosiahnuť z iného právneho dôvodu.

---

---

---

Spřátelné weby

• Puzzle-prodej.cz
• Hračky
• Seminární práce
• Dějepis.info - referáty
• Referáty-seminárky.cz
• Puzzle