Zmluva o dielo podľa ObchZ
Kategorie: Právo (celkem: 111 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: Megara
- Datum přidání: 02. července 2007
- Zobrazeno: 48868×
Příbuzná témata
Zmluva o dielo podľa ObchZ
Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka
Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka nahradila zmluvné typy upravené v prv
platnom Hospodárskom zákonníku v časti VIII, VIII A a v časti X, ktorými sa regulovali mnohé
právne otázky, ako aj mnohé zmluvné typy. V obchodnom zákonníku sa preto práve v úprave
zmluvy o dielo sústredilo viacero zmluvných typov, takže ich pojmové znaky sú v jednotlivých
ustanoveniach vyjadrené len vo všeobecnej podobe. Práve preto by mal dávať objednávateľ a
zhotoviteľ pri uzavieraní zmlúv väčší pozor.
Odlišnosti úpravy zmluvy o dielo v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku
spočívajú v podstate v subjektoch, ktoré takúto zmluvu uzavierajú. Podľa ustanovení Občianského
zákonníka sa totiž uzavierajú len zmluvy medzi podnikateľom na jednej strane a občanom na strane
druhej, kým vzťahy vznikajúce medzi podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 OBZ (t.j. medzi osobami
zapísanými v obchodnom registri; osobami podnikajúcimi na základe živnostenského oprávnenia;
osobami podnikajúcimi podľa iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a
fyzickými osobami vykonávajúcimi poľnohospodársku výrobu, ktorý sú registrovaní podľa
osobitných predpisov) sa riadia vždy Obchodným zákonníkom.
Písomná forma zmluvy o dielo sa vyžaduje len v prípade, ak tak ustanovuje zákon, no však v
reálnom živote sa podľa mojej mienky správne ustálila taká prax, že sa v ústnej forme uzatvárajú
len tie najjednoduchšie zmluvy – teda tie, ktoré v prípade sporu vzhľadom na ích jednoduchosť a
jednoznačnosť nevyvolávajú žiadne pochybnosti.
Dohoda o forme musí byť výsledkom dohody oboch účastníkov zmluvy, prípadne výsledkom
prejavu vôle jednej zmluvnej strany. Je to tak na základe § 272 OBZ, ktorý zakotvuje výraznú
odchýlku od OZ v tom smere, že ustanovuje, že „zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba
v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy
prejaví vôlu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme“. V občianskom práve sa tak môže stať len v
prípade ak sa na tom strany dohodnú.
Určité pochybnosti môže vyvolávať aj otázka zmeny, resp. zrušenia zmluvy, ktorá bola
uzavretá písomne. V občianskom práve totiž platí zásada, že písomne uzavretú zmluvu možno
meniť a rušiť iba písomne. Táto zásada sa však nezakotvila do obchodného práva. V obchodnom
práve totiž platí, že sa má vykonať zmena, resp. sa má zmluva zrušiť v písomnej forme len v tom
prípade, ak to strany výslovne zakotvili v písomnej zmluve. Ak tak strany neurobili, platí, že
zmluva môže byť zmenená či zrušená aj ústne.
NÁLEŽITOSTI ZMLUVY O DIELO
Podstatné náležitosti zmluvy sú uvedené v § 536 ods. 1:
1. predmet plnenia – je treba uviesť čo najpodrobnejšie vlastnosti diela, ktoré má po
dokončení vykazovať, resp. treba odkázať na parametre ktoré sú uvedené v projekte.
Prípade ak v zmluve podrobnejšie nie sú uvedené vlastnosti predmetu, treba vychádzať z
dohodnutého účelu, na ktorý sa má dielo použiť.
2. dohoda o cene – cenu je možné určiť troma spôsobmi:
➢ jednak uvedením konkrétnej sumy – v tomto smere je potrebné sa dohodnúť aj o
tom, či je táto suma uvedená v zmluve nemenná, alebo akým spôsobom sa dá zmeniť
(napríklad že je možné sa od uvedenej ceny odchýliť o 10%)
➢ zmluvné strany sa môžu dohodnúť o sp ô sobe určenia ceny (napr. že spočítajú cenu
všetkého použitého materiálu, plus k tomu prirátajú prácu, ktorá bola vykonaná, t.j.
vynásobia počet hodín, ktoré bolo odpracované s vopred dohodnutou sumou a
zaokrúhlia to na tisícky)
➢ požiadavka na splnenie cenovej doložky je splnená aj výslovným prejavom
zmluvných strán, že chcú uzavrieť zmluvu aj bez dohody o cene.
3. prevziať záväzok objednávateľom a zaplatiť dohodnutú cenu.
V tomto smere netreba zabudnúť ani na také náležitosti, ktoré majú obsahovať všetky zmluvy,
ako je napríklad označenie zmluvných strán (obchodné meno, sídlo, IČO, údaj o zápise do
obchodného/živnostenského registra, resp. je možné uviesť aj DIČ – t.j. informáciu o tom, či je
zmluvná strana platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo nie), štatutárne orgány zmluvných strán,
prípadne prokuristu, ak je oprávnený podpisovať zmluvy, prípadne aj ďalšie osoby s oprávnením
konať v mene spoločnosti. Je vhodné k zmluve pripojiť aj výpis z obchodného registra, aby sa
mohli porovnať v ňom uvedené údaje s údajmi na zmluve.
Pojmom dielo sa rozumie:
• zhotovenie určitej veci, ak sa neuprevuje kúpnou zmluvou,
• montáž určitej veci,
• údržba určitej veci,
• vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci,
• hmotne zachytený výsledok inej činnosti.
Pre zmluvu o dielo vždy platí, že jej predmet sa musí dohodnúť tak, aby bol ukončený
hmotným výsledkom.
POVINNOSTI ZHOTOVITEĽA A OBJEDNÁVATEĽA
Zásadne platí, že zhotoviteľ je povinný dielo vykonať na svoje náklady, on totiž môže
objednávateľa požiadať o zaplatenie ceny diela len po jej odovzdaní. Samozrejme to je len zákonná
úprava, účastníci sa môžu na úprave tejto problematiky dohodnúť inak, t.j. sa môžu dohodnúť o
poskytnutí preddavku. Objednávateľ môže poskytnúť preddavok pred začatím vykonávania prác,
ako aj počas ich vykonávania. Preddavok by mal zodpovedať rozsahu vykonaných práv. Zmluvné
strany by si v zmluve mali upraviť aj spôsob zisťovania priebežne vykonaných prác, či už v
mesačných alebo iných dohodnutých časových odvetviach, ako aj formu takéhoto zisťovania (napr.
zisťovacou zápisnicou).
V súvislosti s platením diela zmluvné strany by sa mali dohodnúť aj o otázkach platenia po
dokončení diela a jeho prevzatí objednávateľom. Dohoda o čase plnenia nie je podmienkou
platného vzniku zmluvy, ale ak jeden z účastníkov trvá na jej určení, takáto náležitosť musí byť
určená v zmluve. Ak nedošlo k určeniu času plnenia, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať v
primeranom čase podľa povahy diela.
Odovzdaniu diela pred dojednaným časom plnenia zo strany zhotoviteľa môže brániť iba
výslovná zmluvná dohoda alebo povaha diela. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na tom, že
odovzdá zhotoviteľ dielo po samostatných častiach, pokiaľ takéto časti objednávateľ môže užívať aj
samostatne.
Ak zhotoviteľ poverý na vykonanie diela inú osobu (FO - živnostník alebo PO), preberá
zodpovednosť aj za časti diela, ktoré vykonal poverený zhotoviteľ. K vylúčeniu možnosti
zhotoviteľa poveriť inú osobu na vykonanie diela môže dôjsť len na základe zmluvy.
Objednávateľ má v podstate len povinnosť vec prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu.
Keďže zhotoviteľ vykonáva dielo samostatne, nie je viazaný žiadnými pokynmi objednávateľa, ak
sa v zmluve nedohodli inak.
Ak má objednávateľ obstarať určité veci potrebé na vykonanie diela, tieto veci má
odovzdaťzhotoviteľovi v lehote určenej zmluvou, inak bez zbytočného odkladu po tom čo sa
zmluva uzavrela. V prípade, ak by sa nedohodli o určení ceny jednotlivých vecí dodaných
objednávateľom, platí právna domnienka, že o cenu objednávateľom dodaných vecí sa neznižuje
cena za vykonanie diela. Ak objednávateľ nedodrží dohodnutú lehotu na dodanie veci, dostáva sa
do omeškania, s dôsledkami, ktoré právo s takýmto omeškaním objednávateľa spája. V takomto
prípade sa objednávateľovi poskytne primeraná lehota na splnenie záväzku obstarať veci. Po
uplynutí tejto lehoty zhotoviteľ musí upozorniť objednávateľa na to, že veci, ktoré mal obstarať
obstará sám – obstarať veci za objednávateľa však nie je povinnosťou zhotoviteľa. V takomto
prípade má zhotoviteľ aj možnosť odstúpenia od zmluvy.
Pri obstaraní veci zhotoviteľom za objednávateľa zhotoviteľ môže požadovať úhradu ceny a
nákladov na ich obstaranie aj bez dohody o platení preddavkov v zmluve. Objednávateľ musí
zaplatiť za veci bez zbytočného odkladu po výzve zhotoviteľa.
V prípade, ak zmluva neobsahuje ustanovenia o obstaraní veci objednávateľom, obstaranie
veci je súčasťou plnenia zhotoviteľa.
NEBEZPEČENSTVO ŠKODY NA VECIACH
OBZ umožňuje, aby všetky veci boli vo vlastníctve zhotoviteľa alebo objednávateľa. To či je
vec vo vlastníctve zhotoviteľa alebo objednávateľa závisí od toho, ako sa zmluvné strany dohodli o
tom, kto veci zaobstará.
Nebezpečenstvo škody na veciach, ktoré obstaral objednávateľ, znáša sám až do ich
spracovania, v dôsledku ktorého sa stávajú súčasťou diela. Prichádza však do úvahy aj možnosť
odchylnej úpravy.
Za vec vo vlastníctve objednávateľa určenú na spracovanie pri vykonávaní diela zodpovedá
zhotoviteľ obdobne ako skladovateľ – zmuluva o skladovaní môže byť uzavretá aj ústne, ale
doporučuje sa aspoň spísanie zápisnice o prevzatí veci s uvedením množstva, stavu, prípadne
poškodenia veci alebo obalu. Skladovateľ nezodpovedá za poškodenie na veci, ktoré nemohol
odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Zhotoviteľ je povinný vrátiť objednávateľovi veci, ktoré od neho prevzal, avšak pri vykonaní
diela nespracoval.
VLASTNÍCKE PRÁVO K ZHOTOVENEJ VECI
Vznik vlastníckeho práva sa viaže na miesto vykonávania diela. V prípade, keď sa dielo
vykonáva u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorú obstaral objednávateľ,
nebezpečenstvo škody znáša objednávateľ, ktorý je aj vlastníkom veci.
Na vznik vlastníckeho práva nemá vplyv to, kto obstaral veci potrebné na vykonanie diela.
Ajkeď všetky veci potrebné na vykonanie diela obstaral objednávateľ, ale dielo sa zhotovuje u
zhotoviteľa, vlastníkom veci je zhotoviteľ, a tým pádom znáša aj nebezpečenstvo škody na nich.
Zmluvné strany sa všsk môžu dohodnúť aj na inej úprave (napr. že vlastnícke právo k zhotovenej
veci bude patriť objednávateľovi a nebezpečenstvo za škodu prejde na objednávateľa až
odovzdaním diela – v takomto prípade má objednávateľ záruku, že zostane vlastníkom
rozostavaného diela aj keď na zhotoviteľa bude vyhlásený konkurz, prípadne vstúpi do likvidácie).
Pri zmluve o dielo, ktorej predmetom je údržba, oprava alebo úprava veci, nebezpečenstvo
škody na veci a ani vlastnícke právo neprechádza na zhotoviteľa veci.
Pri zániku záväzku z dôvodu omeškania zhotoviteľa objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy a
požadovať vrátenie veci alebo zaplatenie ceny vecí, ktoré nemožno vrátiť a ktoré boli prevzaté
zhotoviteľom.
Pri odsúpení zhotoviteľa od zmluvy z dôvodu omeškania na strane objednávateľa, patrí
zhotoviteľovi cena za dielo podľa dohody uvedenej v zmluve, po odpočítaní toho, čo ušetril.
Ak záväzok zanikne z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá, je povinný uhradiť
zhotoviteľovi len to, o čo sa zhotovením obohatil.
CENA ZA DIELO
Ak sa zmluvné strany dohodli na uzavretí zmluvy bez určenia ceny, mali by v zmluve uviesť
lehotu, do ktorej cenu dohodnú, alebo spôsob určenia ceny (napr. za nich môže určiť cenu aj
poverená osoba alebo súd, ktorý rozhoduje na základe znaleckého posudku).
Tzv. všeobecká cena – je to cena, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase
uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Pokiaľ si zmluvné strany v zmluve dohodli preddavky za vykonané práce, tieto sa
odpočítavajú z ceny za konečné plnenie spôsobom dohodnutým v zmluve.
Pokiaľ bola v zmluve dohodnutá výška ceny podľa rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy, alebo
sa zmluvné strany dohodli na spôsobe určenia ceny podľa rozpočtu, ktorý objednávateľovi
zhotoviteľ oznámil DO uzavretia zmluvy, platí táto výška ceny (takáto záväznosť sa nevzťahuje na
rozpočet zriadený až PO uzavretí zmluvy). Zo záväznosti ceny určenej na základe rozpočtu do
uzavretia zmluvy platia 2 výnimky:
1. v prípade, keď cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý nezaručuje úplnosť
2. pri určení ceny na základe rozpočtu, ktorý je podľa zmluvy nezáväzný – pokiaľ
zhotoviteľ chce požiadať o zvýšenie dohodnutej ceny, musí preukázať účelnosť prác
vynaložených navyše a nákladov s nimi spojených, ako aj nevyhnutnosť ich vynaloženia
oproti nákladov uvedených v rozpočte.
Podmienkou na uplatnenie nároku na zvýšenie ceny zhotoviteľom je, že objednávateľovi
oznámy:
• potrebu prekročenia rozpočtovej sumy a
• výšku požadovaného zvýšenia ceny.
Takéto oznámenie musí zhotoviteľ urobiť bez zbytočného odkladu po zistení nevyhnutného
prekročenia v rozpoče určenej ceny (môže tak urobiť osobne, faxom, telegraficky, resp. zápisom v
stavebnom denníku).
V prípade nesúhlasu objednávateľa so zvýšením ceny na základe neúplného alebo
nezáväzného rozpočtu, zhotoviteľ sa môže obrátiť na súd.
Pri požiadavke zhotoviteľa prekročiť cenu podľa rozpočtu o viac ako 10% objednávateľovi
vzniká právo na odstúpenie od zmluvy (bez zbytočného odkladu). V takomto prípade je povinný
zhotoviteľovi uhradiť náklady podľa rozpočtu vynaložené na vykonanie diela do dňa odstúpenia od
zmluvy.
OBZ neobsahhuje ustanovenia o fakturácii, t.j. je to vecou dohody strán. Zmluvné strany sa
môžu dohodnúť o zaplatení ceny za dielo pred jeho dokončením alebo po jeho dokončení. Ak
zmluva neobsahuje dohodu zmluvných strán, platí, že objednávateľ je povinný zaplatiť za dielo po
jeho vykonaní a v nadväznosti na jeho prijatie.
OBZ ďalej neobsahuje ani žiadne obmedzenia pre objednávateľa pri preberaní diela, ktoré má
vady. Dodávka, ktorá obsahuje čo len drobné vady, sa považuje za riadne plnenie. Pri prevzatí
vadného plnenia objednávateľom, ktoré zhotoviteľ oznámil sa mení obsah záväzku spôsobom
zodpovedajúcim vadnému plneniu.
V zmluve možno dohodnúť aj zmluvnú pokutu za nezaplatenie preddavku v dohodnutej lehote
a zároveň aj dôsledky omeškania zhotoviteľa s vykonaním diela.
Zmluvná voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu sa prejavuje aj v možnosti zmeniť záväzok
vyplývajúci zo zmluvy o dielo. Lenže, ak sa zmluvné strany pri zmluve o dielo dohodli na písomnej
forme zmluvy, automaticky to nezmanená obligatórnu písomnú formu aj pre jeho zmeny, ibaže sa
na tom dohodli. Okrem toho je jednostranný prejav účastníka zmluvného vzťahu smerujúci k zmene
zmluvy nepostačujúci, t.j. nemá žiadne právne účinky.
Prípadné obmedzenie rozsahu vykonávaných zmluvných prác objednávateľom bez súhlasu
zhotoviteľa by znamenalo porušenie zmluvnej povinnosti zo záväzkového vzťahu a vznik nároku na
náhrady škody. Zmluvné strany by sa mali dohodnúť aj o dôsledkoch obmedzenia alebo rozšírenia
rozsahu diela na cenu dohodnutú či už podľa rozpočtu, alebo bez neho. V prípade keď si tieto
dôsledky nedohodnú, objednávateľovi vzniká právo na primerane zvýšenú alebo zníženú cenu.
Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj o zmene diela. V takomto prípade by sa mali dohodnúť
aj o dôsledkoch zmeny na dohodnutú cenu, dohodnúť by sa mali aj o doplnení zmluvy v časti o
zabezpečení veci a na tom, či veci potrebné na zmenu diela zabezpečí objednávateľ alebo
zhotoviteľ.
Ak veci má zabezpečiť zhotoviteľ, treba upresniť aj cenový limit na ich kúpu, zosúhlasiť
požiadavky na ich kvalitu a vybavenie (štandardné alebo nadštandardné), čo má vplyv na cenu.
V praxi spôsobuje problémy, ak zhotoviteľ vykonáva tzv. práce navyše na základe požiadavky
objednávateľa, avšak strany sa nedohodnú na rozšírení diela, alebo zhotoviteľ vykoná zmenu
materiálu za drahší bez súhlasu objednávateľa. V takýchto prípadoch spravidla zhotovitelia nebudú
schopní preukázať oprávnenosť požadovaných prác vykonaných navyše oproti dohodnutému
predmetu zmluvy a najmä ich vplyv na zmenu dohodnutej ceny.
SPÔSOB VYKONÁVANIA DIELA
Oprávnenie objednávateľa kontrolovať vykonávanie diela – Objednávateľ je
oprávnený vykonávať kontrolu diela jednak pred splnením a jednak v priebehu jej vykonávania.
Ak zhotoviteľ dielo vykonáva v rozpore s dohodnutým predmetom plnenia a jeho vlastnosťmi,
prípadne v rozpore s postupom uloženým podľa projektu, objednávateľovi vzniká právo domáhať
sa odstránenia zistených vád a toho, aby zhotoviteľ vykonával dielo riadne.
Objednávateľovi vzniká aj právo na odstúpenie od zmluvy za predpokladu, že:
• zhotoviteľovi poskytol primeranú lehotu na odstránenie vád,
• postup zhotoviteľa by viedol k podstatnému porušeniu záväzku zo zmluvy .
Právo kontroly objednávateľa je určitým zásahom do postupu zhotoviteľa samostatne
vykonávať dielo, ktoré pôsobí preventívne a vytvára predpoklady na zabránenie vzniku
väčších škôd, najmä pri vadnom vykonávaní určitých prác, ktoré sa už neskôr nedajú odstrániť bez
narušenia podstaty diela.
V prípade ukončenia určitej úlohy a pred začatím novej úlohy (napr. pred začatím
zastrešovania budovy), je zhotoviteľ povinný pozvať objednávateľa na kontrolu (náklady
spojené s takouto kontrolou znáša zhotoviteľ). Pri nesplnení tejto povinnosti vzniká zhotoviteľovi
povinnosť umožniť objednávateľovi dodatočnú kontrolu.
V prípade, ak bol objednávateľ riadne pozvaný na kontrolu ale sa nedostaví, zhotovitel môže
pokračovať v práci, z čoho vyplýva, že zhotoviteľ nemôže pokračovať v práci, keď objednávateľa
napriek dohodnutému časovému rozvrhu napozval na vykonanie kontroly. Pokračovanie v prácach
by znamenalo porušenie právnej povinnosti a možnosť vzniku nároku na náhradu škody. Mohlo by
to byť aj dôvodom na odstúpenie od zmluvy.
Pri znemožnení účasti objednávateľa na kontrole z dôvodu neodvrátiteľnej prekážky (napr.
havária služobného vozidla, poveternostné podminky, atď) môže objednávateľ požadovať
dodatočné vykonanie kontroly. Musí však bez zbytočného odlkadu oznámiť zhotoviteľovi prekážku,
ktorá mu zabránila zúčastniť sa na kontrole. Náklady opätovného zvolania kontroly bude znášať
objednávateľ.
Povinnosť zhotoviteľa upozorniť objednávateľa na nevhodnosť veci alebo
pokynov – Táto povinnosť upravuje vplyv vecí alebo pokynov, ktoré objednávateľ odovzdal
zhotoviteľovi na základe záväzku z uzavretej zmluvy.
Predstavuje výnimku zo zásady riadne ukončiť a odovzdať dielo objednávateľovi za
predpokladu splnenia podmienok v ňom uvedených. Zhotoviteľ je povinný upozorniť bez
zbytočného odkladu objednávateľa na:
• nevhodnú povahu veci ,
• nevhodnosť pokynov , ktoré mu objednávateľ poskytol.
Táto povinnosť vzniká vtedy, keď ich zhotoviteľ pri vynaložení odbornej starostlivosti mal
možnosť zistiť. Zákon zhotoviteľovi ukladá povinnosť prerušiť práce pri zistení prekážky v
riadnom vykonávaní diela z dôvodu nevhodnej povahy veci alebo pokynov. Spôsobuje to
predľženie lehoty plnenia. Je preto v záujme objednávateľa, aby na upozornenie zhotoviteľa na
nevhodnosť povahy veci a pokynov reagoval čo najrýchlejšie.
Zo strany objednávateľa nestačí oznámenie, že nie je schopný obstarať kvalitnejšie veci,
pretože je nedostatok na trhu alebo z iných dôvodov.
Na to, aby sa zhotoviteľ zbavil zodpovednosti, musí trvať na:
• výmene nevhodných vecí objednávateľa použitých na zapracovanie v rámci výstavby,
alebo na
• zmene pokynov objednávateľa.
Vyhlásenie objednávateľa že trvá na použití odovzdaných vecí alebo daných pokynov, musí
mať písomnú formu.
Zhotoviteľ má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s prerušením
vykonávania diela. Môže ísť aj o náklady na demontáž nevhodných vecí, na zaobstaranie nových
vecí, ak sa zmluvné strany dohodli na tomto spôsobe odstránenia prekážok pri vykonávaní diela.
Zodpovednosť zhotoviteľa za nedokončenie diela a vady dokončeného diela –
predstavuje výnimku zo zásady dokončiť dielo riadne a v súlade s dohodou o predmete plnenia a
prípadným projektom. Zhotoviteľ pri splnení povinnosti upozorniť objednávateľa na vadnosť veci a
pokynov nezodpovedá za nedokončenie diela a za vadnosť dokončeného diela. Medzi vadami diela
a vadnými vecami alebo pokynmi objednávateľa však musí byť príčinná súvislosť. Zhotoviteľovi
vzniká aj nárok na cenu za nedokončené dielo, avšak z nej musí odpočítať to, čo ušetril
nedokončením diela.
Skryté prekážky veci, na ktorej sa má vykonať oprava alebo úprava – zhotoviteľovi
pri zistení prekážok (na veci, ktorá je predmetom opravy, údržby, modernizácie alebo
rekonštrukcie), ktoré znemožňujú pokračovať vo vykonávaní diela, vzniká oznamovacia
povinnosť voči objednávateľovi, a to bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nich dozvedel.
Zhotoviteľ je povinný objednávateľovi navrhnúť zmenu diela (ak sa nevedia dohodnúť,
každej zo strán vzniká právo od zmluvy odstúpiť – pri odstúpení od zmluvy zhotoviteľovi vzniká
právo na zaplatenie ceny za práce, ktoré vykonal do toho času, ako mohol zistiť prekážky, ktoré mu
bránili vo vykonaní diela podľa pôvodnej dohody), no však v tomto prípade mu vzniká právo a
nie povinnosť prerušiť práce na vykonávaní diela. V prípade ak sa pre prerušenie rozhodne,
lehota na vykonanie diela sa automaticky nepredlžuje – dôsledky prerušenia prác si musia zmluvné
strany dohodnúť.
V praxi sa však môže vyskytnúť prípad, že zhotoviteľ síce prekážky zistí, ale pokračuje v práci. No
a na druhej strane sa môže vyskytnúťprípad, že prekážky pri vykonávaní diela zistí až neskôr, avšak
pri vynaložení odbornej starostlivosti ich mohol zistiť už skôr. Pri posudzovaní nároku na náhrady
škody sa vychádza z posudzovania toho, či zhotoviteľ porušil povinnosť zistiť prekážky pred
začatím prác na vykonávaní diela. Treba zistiť, či zhotoviteľ mal takúto povinnosť uloženú
napríklad v zmluve, alebo či to nevyplýva z odbornej kvalifikovanosti fyzickej a právnickej osoby a
z možností takéhoto zistenia.
VYKONANIE DIELA
Riadným vykonaním diela dochádza k zániku záväzku.
Riadným ukončením sa rozumie ukončenie v dohodnutej lehote a bez vád. Objednávateľ nie
je povinný prevziať dielo s vadami. Úprava v OBZ objednávateľovi nezakazuje prevzatie diela s
vadami, prípadne aj diela nedokončeného.
Pri prevzatí diela s vadami záleží len od dohody zmluvných strán, či si v zmluve dohodli
zmluvnú pokutu za omeškanie zhotoviteľa s ich odstraňovaním. Pri prevzatí nedokončeného diela
by sa zmluvné strany mali dohodnúť na tom, či dielo dokončí zhotoviteľ za čiastočnej prevádzky a
za akých podmienok, alebo či objednávateľ odstúpi od zmluvy a zabezpečí si dokončenie dielo
iným zhotoviteľom.
Miestom plnenia je miesto, ktoré si zmluvné strany dohodli v zmluve. Ak zmluva takúto
dohodu neobsahuje, miesto plnenia bude vyplývať priamo zo zákona. Bude sa pritom vychádzať z
predmetu diela, t.j. pri vykonávaní diela, ktorého predmetom je nová stavba, miestom plnenia bude
nehnuteľnosť objednávateľa ak sa vykonáva na tomto mieste, alebo nehnuteľnosť zhotoviteľa, ak je
v jeho vlastníctve; resp. v prípade spracovania dokumentácie, expertízy, ktoré sú predmetom diela,
z povahy diela vyplýva, že k splneniu môže dôjsť aj jeho odovzdaním na prepravu verejnému
dopravcovi.
Ak v zmluve nie je uvedené miesto plnenia a ani z nej nevyplýva povinnosť zhotoviteľa dielo
odoslať, k odovzdaniu dôjde na mieste, kde sa dielo malo vykonávať. Zmluvné strany sa môžu
dohodnúť v zmluve na tom, že pri odovzdávaní predmetu diela je potrebné spísať zápisnicu. O
spísanie zápisnice tiež môže požiadať ktorákoľvek zo zmluvných strán jednostranným úkonom,
ktorá zaväzuje druhú stranu na jej spísanie.
Pokiaľ sa zmluvné strany v zmluve dohodli o preukázaní určitých vlastností diela
dohodnutými skúškami, dielo sa považuje za dokončené až ich vykonaním. V takejto dohode by
sa mali podrobne upraviť podmienky vykonávania skúšok, ďalej kto ich zabezpečí, na koho náklady
sa uskutočnia, aké výsledky sa majú skúškami zistiť či overiť, aké dôsledky vyplynú pre
zhotoviteľa, ak sa predpokladané výsledky nedosiahnu, či a koľkokrát sa budú skúšky opakovať, či
ich budú zmluvné strany robiť sami alebo za prítomnosti odbornej organizácie a pod.
Zhotoviteľ môže skúšky uskutočniť aj bez účasti objednávateľa, ak sa strany nadohodli inak.
Ak sa objednávateľ nedostaví na skúšky, znáša náklady potrebné na zopakovanie skúšky.
O vykonaní skúšok je potrebné podľa zákona spísať zápisnicu. V prípade neprítomnosti
objednávateľa na skúškach, zápisnicu podpíše hodnoverná a nestranná osoba, ktorá svojím
podpisom potvrdí ich priebeh a výsledky.
Výsledok činnosti, ktorá sa týka predmetov duševnej tvorivej činnosti môže byť použiteľný pre
viacerých objednávateľov a preto si prvý objednávateľ môže zakotviť v zmluve ustanovenie o
zákaze poskytovania jeho predmetu iným subjektom, takúto situáciu by mali zmluvné strany
riešiť dohodnutím takej ceny, ktorá by zhotoviteľovi nahradila stratu, ktorá mu vyplýva zo zákazu
poskytovania predmetu diela ďalším subjektom.
Pokiaľ sa zmluvné strany v zmluve nedohodli na zákaze rozširovania predmetu diela,
zhotoviteľ je oprávnený výsledok diela poskytnúť aj iným subjektom. Ak zmluvné strany takéto
ustanovenie v zmluve opomenuli zakotviť, v prípade námietok objednávateľa by sa muselo skúmať,
či s prihliadnutím na povahu diela nie je jeho rozširovanie v rozpore so záujmami objednávateľa.
Ochrana priemyselného alebo iného duševného vlastníctva sa spravuje osobitnými predpismi.
VADY DIELA
Skutočnosť, či je dielo vadné, sa zisťuje porovnaním dosiahnutého výsledku vykonaného
diela s vlastnosťami, ktoré boli uvedené v dohodnutom predmete zmluvy. V prípade ak zmluva
neobsahuje odkaz na vlastnosti diela, dielo musí mať aspoň obvyklé vlastnosti, ktoré má
porovnateľné dielo podľa účelu zmluvy. Ak tieto vlastnosti nedosahuje, tak dielo vykazuje vady.
Zodpovednosť za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania je objektívna. Výnimkou z tejto
zásady je, ak sa vady vyskytujú v dôsledku nevhodných pokynov alebo vecí poskytnutých
objednávateľom.
V zákone sa priamo (ale nepriamo áno) neuvádza rozlíšenie vád na:
1. zrejné – sú to tie vady, ktoré objednávateľ mal zistiť v čase odovzdania diela alebo v
čase prechodu nebezpečenstva za škodu. Objednávateľ je totiž povinný preveriť riadne
ukončenie diela pri jeho odovzdaní a ak zistí vady, dielo nemusí prevziať.
2. ostatné (skryté) – sú to vady diela vzniknuté po odovzdaní diela. Zhotoviteľ za ne
zodpovedá v prípade, ak ich vznik zavinil. Ide o vady, ktoré sa vyskytli v lehote podľa §
562 ods. 2 písm. c.) (objektívna lehota na uplatnenie skrytých vád diela – pri stavbách je
lehota 5-ročná, kým pri ostatných činnostiach je táto lehota 2-ročná), alebo v záručnej
lehote, ak bola poskytnutá jednostranným úkonom alabo dohodnutá zmluvnými
stranami (ak sa uplatní táto varianta, objektívne lehoty neplatia a nastupujú len lehoty zo
záruky za akosť). Zmluvná záruka sa nemusí vzťahovať na všetky v zmluve dohodnuté
vlastnosti diela, prípadne sa nemusí poskytnúť na celé dielo v rovnakom rozsahu (na strechu
sa môže poskytnúť dlhšia zmluvná záruka a na iné časti stavby kratšia záruka). Skryté vady
po ich zistení môže objednávateľ uplatniť aj viackrát, musí však dodržať zásadu, že zistené
vady oznámi zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu.
Objednávateľ musí zistené vady zhotoviteľovi oznámiť. V oznámení však netreba uviesť
konkrétne nároky objednávateľa vyplývajúce pre neho z vád. Zhotoviteľ však môže v súdnom
konaní namietnuť nesplnenie oznamovacej povinnosti. V takonto prípade súd neprizná právo z vád
diela. To však zhotoviteľovi nebráni vady bezplatne odstrániť, avšak na základe dobrovoľného
rozhodnutia.
Na to aby zhotoviteľ vylúčil svoju zodpovednosť, musí vždy preukázať príčinnú súvislosť
medzi zistenými vadami a nevhodnosťou vecí alebo pokynov odovzdaných objednávateľom,
t.j. nie je zodpovedný, ak preukáže, že:
➢ nevhodnosť veci nemohol zistiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti,
➢ objednávateľa upozornil na ich nevhodnosť a ten trval na ich použití.
Zhotoviteľ tiež nezodpovedá za vady diela, ktoré boli spôsobené nesprávnym užívaním
alebo iným vplyvom objednávateľa, alebo vonkajšími okolnosťami a nevznikli činnosťou
zhotoviteľa alebo jeho zhotoviteľou, pokiaľ zmluva nevylučuje použitie iných osôb.
Nároky z vád diela – posudzujú sa primerane podľa ustanovení uprevujúcich kúpnu zmluvu.
Na rozdiel od kúpnej zmluvy, kde kupujúci môže požadovať výmenu tovaru, objednávateľ nemôže
požadovať náhradné dielo, ak predmet diela nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi (napr.
stavba objednávateľa na vlastnom pozemku).
V prípade vád diela, ktorého predmetom je projekt alebo dokumentácia, ako výsledok
vedecko-technických prác však vrátenie diela bude možné.
Jednotlivými nárokmi z vád sú:
1. dodanie náhradného diela (ak je to možné), dodanie chýbajúcej časti diela, odstránenie
právnych vád,
2. pri odstrániteľných vadách oprava vád diela,
3. primeraná zľava z ceny – určí sa rozdielom medzi hodnotou diela, ktorú malo mať dielo
bez vád, a jeho hodnotou s vadami v čase, keď sa podľa dohody zmluvných strán malo dielo
vykonať – určí ju znalec. Pri uplatňovaní zlavy môžu naspať nasledovné situácie:
objednávateľ oznámi zhotoviteľovi, že uplatňuje zľavu z ceny,
objednávateľ oznámi zhotoviteľovi a dohodne s ním výšku zľavy,
objednávateľ oznámi zhotoviteľovi, že si uplatňuje zľavu z ceny, zároveň si však
sumu zodpovedajúcu zľave zadrží napríklad tak, že neuhradí poslednú splátku alebo
konečnú faktúru v plnom rozsahu (ak si objednávateľ zadrží vyššiu sumu, než
predstavuje jeho právo z vadného plnenia, dostane sa do omeškania s platením peňažného
záväzku).
Podmienkou pre uplatnenie nárokov z vadného plnenie je oznámenie vád a voľba
nároku. Zmena voľby nároku je možná len so súhlasom zhotoviteľa, z čoho sa
ustanovujú 2 výnimky:
a) ak si zvolili opravu vady ale sa po čase zistí že ide o vadu neodstránoteľnú alebo ak
zhotoviteľ oznámi, že sú náklady spojené s opravou neprimerané,
b) v prípade omeškania zhotoviteľa s odstránením vád alebo v prípade ak zhotoviteľ
oznámi, že vady neodstráni. Objednávateľ v tomto prípade musí poskytnúť
zhotoviteľovi primeranú náhradnú lehotu na odstránenie oznámených vád a po jej
uplynutí môže nárok zmeniť na odstúpenie od zmluvy alebo požadovať primeranú
zľavu ceny.
4. odstúpenie od zmluvy – upltňuje sa len pri podstatnom porušení zmluvy.
Objednávateľ sa v zmluve môže so zhotoviteľom dohodnúť aj na inom nároku na odstránenie
vád, ako je to uvedené v zákone.
Uplatnením nárokov z vád diela objednávateľ nestráca nárok na náhradu škody a na zaplatenie
zmluvnej pokuty za predpokladu, že bola dohodnutá.
Ak si objednávateľ uplatní nárok na zľavu z ceny, nemôže už požadovať náhradu škody v
rozsahu ušlého zisku z toho dôvodu, že predmet plnenia nedosahuje dohodnuté vlastnosti a
parametre uvedené v predmete zmluvy.
Objednávateľ nemôže požadovať ako náhradu škody to, čo mohol získať z vadného plnenia. V
tomto ustanovení je vyjadrená zásada, že to čo mohol objednávateľ získiť z jedného právneho titulu,
nemôže už dosiahnuť z iného právneho dôvodu.