Zaostalé štáty juhovýchodnej Ázie
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 4460×
Příbuzná témata
Zaostalé štáty juhovýchodnej Ázie
Medzi štáty JV – Ázie patria Vietnam, Laos, Kambodža, Thajsko, Mjanmarsko, ale aj Čína. V podstate všetky tieto štáty patria medzi rozvojové krajiny so zaostalým hospodárstvom, okrem Číny, ktorá sa v posledných rokoch hospodársky významne rozmohla.VIETNAM:
rozloha: 329 560 km2
štátne zriadenie: komunistický štát
hlavné mesto: Hanoj (približne 3 mil. obyvateľov)
mena: nový dong
počet obyvateľov: 73,5 mil.
hustota osídlenia: 214 obyv./km2
úradný jazyk: vietnamčina
najrozšírenejšie náboženstvá: budhizmus 55%, kresťanstvo 7% a.i.
Vietnam má stáročné skúsenosti s cudzou nadvládou s bojom za oslobodenie a zjednotenie krajiny. Skoro 1000 rokov bola táto oblasť pod čínskou nadvládou, neskoršie ho kolonizovali Francúzi.. Asi 3/4 územia Vietnamu pokrývajú pohoria, ktoré na severe siahajú až do výšky 3000 m. Sú tu dve väčšie nížiny: prvá je na severe po oboch stranách Červenej rieky a druhá na juhu okolo veľtoku Mekong. Ešte pred 20 rokmi až 70% územia pokrývali husté tropické lesy. Prudko ich ubudlo nielen rúbaním, ale aj počas vojny. Dnes pokrývajú len asi 30% povrchu. Podobne ako susedia na západe je aj Vietnam veľmi chudobná krajina. Najviac ľudí, viac ako 60% sa zaoberá poľnohospodárstvom. V nížinách na severe a juhu sa petuje hlavne ryža, kukurica, cukrová trstina, sója, podzemnica olejná, banánovník, kaučukovník, kávovník, tabak a zelenina. Najviac vypestujú Vietnamci ryže, takže ju aj vyvážajú. Ťaží sa tu hlavne čierne uhlie, rudy chrómu a zinku, fosfáty i rôzne soli a má jedno z najväčších ložísk apatitu na svete. V juhočínskom mori sa objavili aj ložiská ropy, ktorej Vietnam vyťaží toľko, že podstatnú časť z nej aj vyváža. Počas vojny boli priemzselné závody vo Vietname veľmi zničené, no ale aj celý Vietnam bol natoľko zbombardovaný, že dnes patrí medzi najväčších vývozcov železného šrotu na svete. V súčasnosti má už pomerne výkonný potravinársky priemysel, kvalitnú výrobu bavlnených a hodvábnych látok a zo surovín, ktoré doma ťaží sa vyrobí veľké množstvo priemyselných hnojív. Rozvoj hospodárstva brzdí už asi len zlá doprava. Cestná a železničná sieť je veľmi riedka, námorné prístavy sú len tri a letiská tiež len dve.
LAOS:
rozloha: 236 800 km2
štátne zriadenie: komunistický štát
hlavné mesto: Vientiane (540 000 obyv.)
mena: nový kip
počet obyvateľov: 5,3 mil.
hustota osídlenia: 20 obyv./ km2
úradný jazyk: laoština
najrozšírenejšie náboženstvá: budhizmus 85%, animistické 15%
Je to jediný Ázijský štát, ktorý nemá prístup k moru. Leží v pásme tropického monzúnového podnebia. Letné monzúnové vetry fúkajú od mája do októbra z mora na pevninu a za tieto štyri mesiace prinášajú takmer všetku vlahu. V severných horských oblastiach spadne za rok až 3000 mm zrážok, ale na juhu v nížinách je to asi len polovica, ale aj to je dosť. Vďaka tomuto podnebiu je tu bohaté rastlistvo, a tak bujné lesy a pralesy pokrývajú až 60% územia. Laos je riedko osídlený štát. Obyvatelia žijú zväčša na dedinách, v mestách len 15%. Títo obyvatelia sú prevažne roľníci. Až 72% obyvateľov Laosu sa zaoberá pestovaním rôznych plodín, chovom ošípaných, byvolov, kôz a dobytka. Aj v Laose, ako vo všetkých krajinách JV – Ázie sa darí ryži, cukrovej trstine, kávovníku, bavlníku, tabaku a čaju. V Laose sa život točí vo veľkej miere okolo rieky Mekong, pretože táto rieka tečie cez všetky väčšie mestá. Aj v Laose, tak ako vo Vietname je veľmi málo ciest (cesty sú tu dokonca len udupaná zem), ktoré sú počas monzúnového obdobia vlastne rozbahnené a nezjazdné. Železnice Laos nemá vôbec. Laos je teda tiž veľmi zaostalá krajina. Svedčí o tom i to že muži sa tu dožívajú v priemere len okolo 50 rokov a ženy 53. KAMBODŽA:
rozloha: 181 035 km2
štátne zriadenie: parlamentná demokracia
hlavné mesto: Phonompenh (1,3 mil. obyv.)
mena: riel
počet obyvateľov: okolo 10 mil.
hustota osídlenia: 55 obyv./ km2
úradný jazyk: kmérčina
najrozšírenejšie náboženstvá: Červení Kméri zakázali v roku 1975 všetky náboženstvá, od roku 1990 je povolené kresťanstvo, islam a budhizmus
Je to malý štátik pri brehoch Thajského zálivu. Kambdža je jeden z najchudobnejších štátov sveta, pretože od roku 1970 sa tam nepretržite bojuje. Je to prevažne poľnohospodárska krajina, priemysel tu má iba nepatrný význam. Nie je tu ale veľa pôdy na obrábanie, veď až 75% plochy štátu pokrývajú husté listnaté vždyzelené lesy. Vegetácii sa v tejto krajine rozprestierajúcej sa po oboch stranách rieky Mekong veľmi dobre darí. Počas letného monzúnu tu spadne až 2000 – 7000 mm zrážok a veľké plochy územia sú močaristé. Čo roľníci KAmbodže vypestujú, to sami aj spotrebujú a predávajú len málo. Hlavnou plodinou je tu ryža, pestuje sa takmer na 90% pôdy. Okrem nej ešte aj kukurica, cukrová trstina, palma kokosová, banány a sója. Po celej krajine je aj neustajnený, voľne sa pohybujúci dobytok a ošípané. Ľudia tu žijú prevažne v malých dedinkách, v mestách žije asi len 12% obyvateľstva.
Veľa ľudí je tu podvyživených, je tu veľký nedostatok peňazí na nemocnice a lieky a tiež je tu veľká negramotnosť. THAJSKO:
rozloha: 513 120 km2
štátne zriadenie: konštitučná monarchia
hlavné mesto: Bangkok (6,7 mil. obyv.)
mena: baht
počet obyvateľov: 55,4 mil.
hustota osídlenia: 115 obyv./ km2
úradný jazyk: thajčina
najrozšírenejšie náboženstvá: budhizmus 95%, islam 3,8%, kresťanstvo 0,5%, hinduizmus 0,1% a.i.
Thajsko je jeden z mála štátov sveta, ktorý nikti nikdy nedobyl, nikím nebol obsadený a nikdy nebol ani cudzou kolóniou. Ústrednou časťou Thajska je rozsiahla nížina obklopujúca rieku Menam. Táto nížina, aj napriek tomu, že je veľmi často zaplavovaná, je osídlená veľmi husto. Voda im zatopí polia i obydlia, ale keď opadne, žijú a pestujú svoje plodiny ďalej. Ešte na začiatku 20. storočia bolo územie tejtokrajiny pokryté až na 70% hustými lesmi. Ale v priebehu práve toho 20. storočia sa veľa vyrúbalo na úkor poľnohospodárskej pôdy. Takže lesy tu v týchto dňoch pokrývajú len štvrtinu územia. Thajské poľnohospodárstvo má veľmi dobrú úroveň. Pestuje sa tu hlavne ryža, cukrová trstina, kasava a tieto tri plodiny aj vyvážajú do mnohých krajín sveta. Okrem už spomenutých plodín sa tu darí aj kukurici, bavlníku, kaučukovníku, kávovníku, palme kokosovej, ananásom, sóji, tabaku a batátom (sladké zemiaky). Zo zvierat thajčania chovajú veľa byvolov, ošípaných a hydiny. Veľmi významný je aj rybolov, Thajsko patrí medzi podľa množstva ulovených rýb na 10. miesto na svete V Thajsku sa v posledných rokoch rýchlo rozvíja aj priemysel. Ťažia sa tu rudy cínu, olova, zinku a v Thajskom zálive sa našli i veľké ložiská zemného plynu. Ropy je o niečo menej, ale ťaží sa aj tá. Skrývajú sa tu aj náleziská drahokamov a polodrahokamov. Okrem dobre rozvinutého potravinárskeho priemyslu sa rozvíja aj petrochémia (spracovanie ropy), ďalej hutníctvo farebných kovov a strojárstvo. Všetky priemyseln závody sa sútreďujú v hlavom meste Bankoku a okolo neho, lebo sú tam veľmi dobré dopravné spojenia do vnútra krajiny aj do zahraničia. Veľké prijímy má táto krajina aj z cestobného ruchu. Tak, ako v susednom Laose sa aj tu na utajených poliach pestuje veľa maku a z neho sa vyrába zakázané ópium. Pravdaže sa tomu nedá zabrániť, pretože za túto drogu sa vo svete veľa platí. MJANMARSKO (predtým BARMA):
rozloha: 676 577 km2
štátne zriadenie: vojenská diktatúra
hlavné mesto: Rangún (4 mil.
obyv.)
mena: kyat
počet obyvateľov: 43,2 mil.
hustota osídlenia: 68 obyv./ km2
úradný jazyk: barmčina
najrozšírenejšie náboženstvá: budhizmus 87,2%, kresťanstvo 5,6%, islam 3,6%, hinduizmus 1%, a.i.
Má veľmi teplé tropické monzúnové podnebie, veľa tu prší, čiže výborne sa tu darí ryži. Pestuje sa hlavne v zavlažovaných údoliach riek Iravadi a Salwin a vypestuje sa jej tam toľko, že Mjanmarsko patrí medzi popredných vývozcov. V úrodných údoliach riek a v nížinách pri mori sa pestuje veľa cukrovej trstiny, podzemnice olejnej, prosa, sezamu, bavlníka, juty a tabaku. Poľnohospodárstvom sa živí polovica obyvateľov. Výzanmný je tiež rybolov. Je tu aj veľké nerastné bohatstvo. Pre seba vyťažia dosť ropy, zemného plynu aj rúd medi, wolfrámu, cínu, olova a niklu a nejaké to percento sa spracuje a vyváža. Priemysel v Mjanmarsku sa ešte len roozvíja. Sú tu úpravovne ryže, výroba cukru, rastlinných olejov, tkanín z bavlny a juty. ČÍNA (Čínska ľudová republika – ČĽR):
rozloha: 9 526 900 km2
štátne zriadenie: komunistický štát
hlavné mesto: Pecking (10,5 mil. obyv.)
mena: jüan
počet obyvateľov: 1,3 mld
hustota osídlenia: 127 obyv./ km2
úradný jazyk: mandarínska čínština
najrozšírenejšie náboženstvá: budhizmus 6%, islam 2%, animistické 20%, iné 13%, bez vyznania je 59%
Po Rusku a Kanade je Čína tretí najrozľahlejší štát sveta. Je veľká takmer ako celá Európa. Na takomto rozľahlom území sú pestré aj prírodné podmienky. Je tu Tibetská náhorná plošina s okolitými veľhorami (Himaláje, Karakoram, Ťan-šan); Tarimská a Džumgarská panva, Turfanská preliačina a púšť Taklamakan; Veľká čínska nížina pri dolnom toku riek; Stredohoria a vysočiny JV-Číny. Takmer polovica Číny je neúrodná, bez akejkoľvek vegetácie. Čína sa administratívne delí na 21 provincií, 5 autonómnych oblastí a 3 samosprávne mestá. V úrodnejších oblastiach museli lesy ustúpiť pred poľnohospodárstvom. Čína už rozhodne nie je taký zaostalý štát ako 5 predošlých. Z Číny sa v poslednch desaťročiach vytvorila poiľnohospodárska veľmoc. Poľnohospodárska produkcia: na 1. mieste na svete - ryža, pšenica, podzemnica olejná, bavlna, batáty, sezam, repka, uhorky, cibula, tabak, konope, hrušky, ošípané, kone, somáre, hydina, vajcia, hodváb; a 2. až 3. miesto na svete – kukurica, juta, fazuľa, čaj, kapusta, zemialy, jablká, proso, kozy, byvoly, ovce, mäso, med, ryby. Produkcia nerastných surovín: 1.miesto na svete – čierne uhlie, wolfrám, antimón; 2. až 5. miesto – železo, vonád, ortuť, cín, olovo, zinok; a 6. až 10. miesto – mangán, zlato, molybdén, meď, bauxit a nikel. Rozvoj priemyslu postupoval od hutníctva cez strojárstvo po spotrebný priemysel.
Významné produkty sú dopravné prostriedky, elektrospotrebiče, obuv, priemyselné hnojivá, cement a dnes aj množstvo druhov spotrebného tovaru a potravín. A samozrejme textil. Čína sa snaží zásobovať domáci trh a v poslednom období je jej priemyselný rast jeden z najvyšších na svete.