Základy jazykovej kultúry II.
Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 06. února 2007
- Zobrazeno: 2506×
Příbuzná témata
Základy jazykovej kultúry II.
Téma: Z publikácie Jazyková poradňa odpovedá /M. Pisárčiková a kol., Bratislava 1988/ vyberte aspoň 30 príkladov, ktoré sú podľa vás umelé a v jazykovej praxi neproduktívne. Dokázali by ste postaviť aj protiargumenty?Použitá literatúra: Mária Pisárčiková a kol.: Jazyková poradňa odpovedá. Slovenské pedagogické nakladateľstvo. Bratislava 1988, prvé vydanie. 1. str. 73 túlavý zájazd - zájazdy organizované cestovnými kanceláriami, pri ktorých účastníci menia častejšie miesto pobytu podľa vopred stanoveného plánu. V súčasnosti sa na označenie takého zájazdu používa pomenovanie poznávací zájazd. 2. str. 95 chýbanka – slovo, vyjadrujúce súpis chýbajúcich vecí, predmetov v nejakom súbore. Mám za to, že v našom slovenčine je takéto slovo neproduktívne a je väčšinou používané v tvare ako chýbajúci. 3. str. 99 detné priateľky – priateľky, ktoré majú deti. V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom a zo svojich skúseností by som ho vyjadrila skôr ako priateľky detí, a preto ho pokladám za neproduktívny. 4. str. 99 ploská fľaša – pomenovanie neveľkej ploskej fľaše, ktorá sa vojde do bočného vrecka, známej na celom Slovensku. Skôr je však známa pod pojmom ploskačka, ktorý je zaužívanejší, a preto sa mi výraz ploská fľaša pripadá neproduktívny. 5. str. 100 smädovať – vyjadrenie fyzického stavu „pociťovať nedostatok nápoja“. V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom a zo svojich skúseností by som ho vyjadrila skôr ako som smädná, alebo mám smäd. 6. str. 100 nepriznajko – patrí medzi podstatné mená, ktoré sa používajú na vyjadrenie o deťoch a v rozhovoroch s nimi, v tomto prípade teda ten, kto sa nerád priznáva. Netvrdím, že by som toto slovo označila ako umelé a v jazykovej praxi absolútne neproduktívne, možno skôr ako slovo familiárne, s citovým zafarbením.
7. str. 100 prížmurok – slovo súvisí s výrazom prižmúriť oči čiže robiť sa, že sme voľačo nevideli. V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom, a preto by som ho označila ako umelé a v jazykovej praxi neproduktívne.
8. str. 104 vedoveda – pomenovanie vedného odboru zaoberajúceho sa teóriou vedy. V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom, a preto by som ho označila ako umelé a v jazykovej praxi neproduktívne.
9. str. 106 jogurtáreň – miesto, kde sa odohráva istý dej, v tomto prípade výroba jogurtov.
V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom, skôr si myslím, že sa používa len medzi pracovníkmi v takejto prevádzke ako slangizmus určitej vyhranenej skupiny ľudí, a preto by som ho označila ako umelé a v jazykovej praxi neproduktívne.
10. str. 136 mlynkočerpadlo – pomenovanie čerpadla s konštrukčným prvkom čerpadla. V spisovnej slovenčine sa na takéto vyjadrenie používajú dvojslovné pomenovania typu mlynčekové čerpadlo. V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom, skôr si myslím, že sa používa len medzi pracovníkmi v takejto prevádzke ako slangizmus určitej vyhranenej skupiny ľudí, a preto by som ho označila ako umelé a v jazykovej praxi neproduktívne.
11. str. 137 hosťka – slovo hosť patrí k osobným názvom, ktoré sa používajú aj ako pomenovanie osôb bez rozlíšenia rodu, ale v neutrálnom a spisovnom prejave ženskú podobu hosťka zatiaľ nenachádzame. 12. str. 141 stračiak – vyjadrenie mužského rodu zvierat – používa sa len veľmi zriedkavo, väčšina zvieracích mien nerozlišuje prirodzený rod a pomenúva príslušný druh zvierat súhrnne. Slová tohto typu môžeme skôr objaviť iba v rozprávkach. 13. str. 144 pečiaca rúra – v jazykovej praxi je skôr zaužívaný termín rúra na pečenie. 14. str. 145 štvorný skok – takéto vyjadrenie násobnej číslovky je umelé a preto v jazykovej praxi neproduktívne. 15. str. 148 malotriedka – málotriedka – jednoslovný názov školy s malým počtom tried. Mám za to, že tieto výrazy možno zaradiť už medzi výrazy v jazykovej praxi neproduktívne, nakoľko takého školy s malým počtom tried sa už z nášho života vytrácajú. 16. str. 210 dúžka – staré slovo, ktorým sa pomenúva oblúkovito ohnutá doštička. Slovo dúžka je zdrobnenina od rovnako starého slova dúha, ktorého pôvodný význam – oblúk nad konským záprahom – už zanikol. Preto si myslím, že toto slovo možno označiť ako slovo v jazykovej praxi neproduktívne. 17. str. 210 podenkový – súvisí so slovom podenka, čo je názov hmyzu žijúceho iba jeden deň. Z toho potom vznikol neskôr posunutý význam slova podenkový, teda krátko trvajúci, chvíľkový, dočasný. V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom, a preto by som ho označila ako umelé a v jazykovej praxi neproduktívne. Možno by sa podľa môjho názoru ešte dalo zaradiť ako slovo hovorové. 18. str. 220 bachant – označenie veľkej, objemnej knihy. Podľa slovníka cudzích slov má toto slovo svoj pôvod v gréčtine, ale ako sa prenieslo na označenie veľkej, objemnej knihy ani jazykovedcom nie je jasné. V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom, a ani by som nevedela vysvetliť jeho význam, označila by som ho ako umelé a v jazykovej praxi neproduktívne.
19. str. 256 zebrapás – označenie pruhu vozovky, po ktorom prechádzajú chodci.
Vzhľadom k tomu, že pracujem v oblasti dopravy a cestného hospodárstva, môžem povedať, že takýto názov je absolútne neproduktívny. Takto vyznačené vodorovné dopravné značenie na cestách je označené ako priechod pre chodcov. V jazykovej praxi sa väčšinou používa v tejto podobe, prípade v skrátenej podobe „prechod“. 20. str. 28 darmomluvník, darmotlach – pomenovanie muža, ktorý rád rozpráva, klebetí. Slovo používané v starej slovenčine, v predbernolákovskom období. Z tohto dôvodu sa domnievam, že uvedené slovo je možné označiť ako slovo v jazykovej praxi neproduktívne. 21. str. 252 debnič – pomenovanie pracovníka, ktorý robí na stavbe debnenie. V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom, skôr si myslím, že sa používa len medzi pracovníkmi v takejto prevádzke ako slangizmus určitej vyhranenej skupiny ľudí, a preto by som ho označila ako umelé a v jazykovej praxi neproduktívne.
22. str. 11 družobník – dejové podstatné meno – pomenovanie osoby alebo skupiny osôb, ktoré uzavreli s inou osobou alebo skupinou osôb družbu, priateľstvo. V mojej praxi som sa nestretla s obdobným výrazom na vyjadrenie družby, priateľstva, a preto by som ho označila ako umelé a v jazykovej praxi neproduktívne.
23. str. 27 dverník – pomenovanie osoby, ktorá zatvára a otvára dvere pri vchode kdekoľvek, kde je to potrebné. V spisovnej slovenčine máme na takéto pomenovanie zaužívané slovo vrátnik, no ním je osoba, ktorá má na starosti vchod do verejnej budovy, najmä jeho otváranie a zatváranie, kontrolu vstupujúcich osôb a podávanie informácií. Preto sa domnievam, že slovo dverník je umelé a v jazykovej praxi neproduktívne. 24. str. 105 dvojdenník – pomenovanie novín, ktoré vychádzajú každý druhý deň. V jazykovej praxi sa občas stretávame aj s pojmom obdenník, ktorý je však z hľadiska jazykovej kultúry nevhodný. Zo svojej skúsenosti viem, že pomenovanie dvojdenník je veľmi zriedkavé, a preto si myslím, že uvedené pomenovanie je v jazykovej praxi neproduktívne. 25. str. 103 hospodárnostný – týkajúci sa hospodárnosti. Mám za to, že v jazykovej praxi je zaužívanejší pojem hospodárny, a preto sa domnievam, že slovo hospodárnostný je umelé a v jazykovej praxi neproduktívne. 26. str. 29 koničkár – ak má niekto nejakú záľubu. Mám za to, že v jazykovej praxi je zaužívanejší pojem má koníčka, a preto sa domnievam, že slovo koničkár je umelé a v jazykovej praxi neproduktívne. 27. str. 28 odievka, odievačka – pomenovanie časti ošatenia, ktoré si ženy dávajú na chrbát alebo plecia. 28. str. 99 príbudok – pomenovanie na vyjadrenie niečoho, čo pribudne.
Domnievam sa, že uvedený výraz je možno zaradiť medzi slová v jazykovej praxi neproduktívne, prípadne by som ho skôr zaradila medzi historizmy. 29. str. 89 záhryzok – označuje sa ním niečo na zahryznutie. Domnievam sa, že v jazykovej praxi je skôr ustálený výraz „niečo na zahryznutie“. Preto by som výraz záhryzok označila ako v jazykovej praxi neproduktívny. 30. str. 205 ubikácia – označenie ubytovacieho zariadenia na jednoduché, spravidla provizórne ubytovanie väčšieho počtu ľudí, ktoré možno prípadne aj premiestňovať. Slovo ubikácia je prevzaté z latinského pôvodu a slovo ubytovňa je domáceho pôvodu. Pojem ubikácia mi skôr pripadá ako čechizmus, a preto by som ho označila ako slovo v jazykovej praxi neproduktívne. .