Väznenie a vyšetrovanie v období komunizmu v Rusku
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. září 2006
- Zobrazeno: 2574×
Příbuzná témata
Väznenie a vyšetrovanie v období komunizmu v Rusku
Vyšetrovanie v období komunizmu vôbec neprebiehalo tak ako v dnešnej dobe. Na rozdiel od dneška malo vyšetrovanie iba utvrdiť vyšetrovateľa v tom, že obžalovaný je vinný. Dokonca vyšetrovanie niekedy viedlo k tomu, aby obžalovaného presvedčili o tom, že je vinný, aby si to sám priznal a aby to tok aj pred súdom priznal. Vyšetrovateľ mal veľké právomoci a pri vyšetrovaní vôbec nezisťoval, či existujú nejaké dôkazy a ani ich nehľadal. Jeho úlohou bolo opierať sa pri výsluchoch nielen o svoj rozum, ale aj o svoj stranícky inštinkt, o svoje mravné sily a o svoju povahu. Ako hlavný dôkaz viny považovali vyšetrovatelia priznanie obvineného. Na to, aby priznanie dosiahli, mohli použiť rôzne donucovacie metódy. Stalin ich nikdy neschválil, keby náhodou niečo zlyhalo, ale nepriamo to naznačil svojim podriadeným v pokynoch ÚV z rokov 1937 a 1939, kde sa vyskytuje pokyn o „ telesnom nátlaku“. Z tohto dôvodu nikdy neexistoval zoznam donucovacích prostriedkov, ktoré by boli predkladané vyšetrovateľom. Každý vyšetrovateľ mal za úlohu dodať v určenom čase istý počet „ králikov “, čo sa ku všetkému priznali. Pokúša sa teraz vymenovať niektoré postupy, ktoré lámu osobnosť väzňa a nezanechávajú žiadne stopy na tele. Psychologické metódyPre ľudí, ktorí väzenie nikdy nezažili a nepripravovali sa naň, predstavujú obrovskú silu. 1. NOCI – Ľudský duch sa najťažšie zlomí v noci, pretože väzeň je vytrhnutý zo spánku. Jeho telo nie je tak duševne vyrovnané a je poddajnejší. Vyšetrovatelia si preto často vyberali na výsluchy noc. 2. PRESVIEDČANIE SRDEČNÝM TÓNOM – Je najjednoduchšie. Vyšetrovateľ sa priateľsky prihovára, pričom núti obvineného, aby sa priznal. 3. HRUBÉ NADÁVKY – Nie je to dobrý postup, ale na citovo založených ľudí môže zapôsobiť. 4. PSYCHOLOGICKÝ KONTRAST – Počas jedného výsluchu vyšetrovateľ kričí a nadáva, potom zrazu zmení na priateľský tón. Druhý variant je, že sa striedajú 2 vyšetrovatelia, jeden kričí a druhý sa správa priateľsky. 5. PREDBEŽNÉ PONÍŽENIE – Nechajú väzňa čakať na výsluch v nepríjemnej polohe, tak aby ho všetci ľudia videli a čaká, kým ho vyšetrovateľ nezavolá. 6. POSTUP, KTORÝ VYŠETROVANÉHO ZMÄTIE
7. ZASTRAŠOVANIE – Veľmi rôznorodá metóda. Obvinenému sa vyhrážajú, že ho napr. pošlú do prísnejšieho väzenia. 8. KLAMSTVO – Vyšetrovaný klamať nesmie, no vyšetrovateľ klame ustavične. Môže predložiť protokoly so sfalšovanými podpismi priateľov. 9. ZNEUŽÍVANIE CITOV K BLÍZKYM ĽUĎOM – Veľmi často používaná metóda.
Vzťah k blízkym môže zlomiť aj najodvážnejšieho človeka. 10. ZVUKOVÝ POSTUP – Vyšetrovaného posadia 6 – 8 metrov od vyšetrovateľa a nútia ho , aby všetky odpovede kričal. Alebo mu dozorca a vyšetrovateľ kričia do ucha, aby sa priznal.
11. ŠTEKLENIE
12. HASENIE CIGARETY na tele vyšetrovaného
13. SVETELNÁ METÓDA – Prudké celodenné a celonočné svetlo v cele, či vo vyšetrovacej miestnosti a biele steny. Človeku sa zapaľujú viečka, je to veľmi bolestivé. 14. VODENIE – V noci, pred výsluchom vodia väzňa každú hodinu akože na výsluch. Výsluch sa začína až ráno. 15. BOX – Človeka, ktorého zatkli zavrú do skrine alebo do truhlice so žiarovkou, kde môže sedieť, alebo do neosvetlenej, kde musí len stáť. Po celý čas je dokonale izolovaný od sveta. Človek pri vyšetrovaní ľahšie klesne na duchu. 16. Človeka posadia na niekoľko dní a nocí na stoličku bez operadla. Nesmie spadnúť a nesmie spať. Počas výsluchu ho posadia na stoličku celkom na okraj a nedovolia mu pohnúť sa. 17. DIVÍZNA JAMA – Náhrada namiesto boxu. Väzňa posadia do jamy, hlbokej 2 –3 metre a dávajú mu slabú stravu. Držia ho tak niekoľko dní. 18. KĽAČANIE – Vyšetrovaného nútia kľačať s vystretím chrbtom 12, 24 alebo 48 hodín.
19. STÁTIE – Počas výsluchu donútia človeka, aby stál. Ak človek spadne na zem, príde dozorca a začne ho kopať. 20. PITIE – Človeku, ktorého nútia stáť, nedajú piť aj niekoľko dní. 21. ODOPIERANIE SPÁNKU – Človek, ktorému nedovoľujú spať, stráca úsudok, koná nevedome. Jeho jediný cieľ je vyspať sa. 22. VYŠETROVATEĽSKÝ BEŽIACI PÁS – Človeka vypočúvajú bez prestávky deň a noc a strieda sa pri ňom niekoľko vyšetrovateľov. 23. BOX S PLOŠTICAMI – Doplnenie k boxu, človeka zavrú do skrine nahého.
24. KARCERY – V karceri týrajú človeka hladom a chladom. Vyzlečú ho do bielizne, strčia do nevykurovanej miestnosti a držia ho 4 – 5 dní. Pri tom sa väzeň vôbec nesmie hýbať. Karcery sa dajú ozvláštniť vlhkosťou alebo vodou. 25. ZATVÁRANIE POSTOJAČKY DO VÝKLENKU – Je to modifikácia karceru. väzňovi celé dni kvapká na hlavu voda a upadne do bezvedomia.
26. HLAD – Nie je to zriedkavý donucovací spôsob. väzňovi dajú denne 100 – 300 gramov stravy. 27. BITIE, KTORÉ NEZANECHÁVA STOPY – Dozorcovia bijú gumou, tĺčikmi a vrecúškami s pieskom. Bijú po miestach, kde je kosť na povrchu. 28. DRVENIE PRSTOV – Väzňom strhávali nechty. 29. ZVIERACIA KAZAJKA
30. LÁMANIA CHRBTICE
31. ZAZUBADLENIE – Drsný uterák sa človeku preloží cez ústa a priviaže sa k pätám.
Takto ho nechajú bez jedla niekoľko dní.
Nečudujme sa potom, že pri súdoch väzni tak ochotne na seba zobrali vinu za to, čo by za bežných okolností nikdy neboli spáchali. Mnoho väzňov, ktorí prežili a spomínali, najneradšej spomínalo na toto mučenie, pretože tu človeku zoberú jeho osobnosť, dokonca mnohí vyšetrovatelia sa nebáli ísť až do intímnych záležitostí, ako sa to stalo istej väzenkini, ktorú mučili, no nedala sa zlomiť, až pri domovej prehliadke našli jej denník. Keď ho vyšetrovateľ začal čítať, bola ochotná všetko podpísať. Okrem mučenia vplývalo na väzňa aj mnoho iných okolností. Náhle bol odtrhnutý od priateľov, od rodiny, dostal sa do prostredia, kde sa nikomu nedalo dôverovať. Hroznejšie však prežíval, keď sa spoluväzeň vráti z vyšetrovania zbitý. Vtedy sa človek dostával do stavu neistoty a beznádeje. Ak však bol na izbe s nejakými inteligentmi, hneď sa dali do reči. Dokonca z dlhej chvíle si robili prednášky zo svojho odboru a navzájom sa obohacovali myšlienkami. Iné to bolo s komunistami, s členmi strany. Tí stále verili, že sa stal omyl, že ich určite vyslobodia. Boli na posmech ostatným väzňom. Ak človek chcel prežiť celé mučenie, výsluchy a tábor, musel sa hneď po príchode do väzenia zrieknuť všetkých a všetkého. Musel zabudnúť na blízkych a zbaviť sa všetkého majetku. Len tak sa mu mohlo podariť prežiť. Pri vyšetrovaní používatelia vyšetrovatelia mnoho z uvedených metód. Človek často ani nevedel, podľa akého paragrafu ho odsúdili. Bol ochotný poskytnúť mená mnohých osôb. Stalo sa, že muž, ktorého mučili, prezradil mená 35 nevinných ľudí. Boli aj prípady, keď človeka pri výsluchu a mučení usmrtili. Vtedy to vyšetrovatelia riešili veľmi jednoducho. Napísali rodine, že ten a ten bol odsúdený na 25 rokov táborov, bez možnosti korešpondencie. Mnohí ľudia, ktorí podpísali, si až vo väzení začali uvedomovať, čo spravili. Začali sa hromadiť výčitky svedomia, najmä vtedy, ak človek pri výsluchu poskytol mená. Vtedy sa z neho musel stáť doslova kameň, aby nič necítil, na nikoho nemyslel, musel skrátka zabudnúť. .