Vývoj tankov a pôsobenie v 1. svetovej vojne
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 2482×
Příbuzná témata
Vývoj tankov a pôsobenie v 1. svetovej vojne
Primitívne začiatky tankovVo vojnách, najmä tej prvej svetovej sú známe také útoky ako obliehajúci vojaci si rýchlo kopú obranné zákopy a bunkre čo možno najbližšie k nepriateľovi a potom pomocou delostrelectva sa dostať čo ešte viac bližšie a zaujať " využiteľné super miesto" na bojovom fronte. Delostrelectvo slúžilo ,len ako podpora pre " pešiakov" , ktorý potom zo svojich síl sa snažili zaujať pozície v nepriateľskom priestore. Išlo tu aby vznikla frontová medzera a aby ňou prešla kavaléria aby prenasledovala porazeného nepriateľa a fronta bola prelomená. Táto teória sa v minulosti uplatňovala veľmi spoľahlivo aj pri dobývaní pevností , ale pri aplikácií na obranný systém stretavajúci sa s niekoľko 100km dlhých zákopových línií sa už začali prejavovať nedostatky .
Už len preto keď napr. pechota urobila tú tzv. medzeru v nepriateľskom priestore , stará myšlienka rozvinúť sa a prelomiť obranu sa neukazovala ako použiteľná ,lebo fronta bola 1,5 km hlboká a 100 a viac km dlhá. A ešte jeden detail : Keď začnú strieľať tie ničivé delostrelecké delá na nepriateľa vytvoria na povrchu zeme diery čiže krátery a dosť bahnitý terén kde by sa asi najlepšie ujala nejaká poľnohospodárska plodina , než by cezeň mali behať stovky peších vojakov a celá kavaléria a preto sa nemohla cez tú medzeru výťazne prehnať .Ale čo je tu najviac podstatné , že Nemci mali zbraň , ktorú ešte v roku 1870 nemali a to bol gulomet a ostnatý drôt. Jednoducho povedané : gulomet je skrytý v zákope , alebo v kryte a potom keď delostrelectvo prestalo tak sa vybral a s radosťou posielal peších vojakov na druhý svet. Pre nepriateľa nerobilo žiadny problém v okamihu vybrať gulomet a muníciu. Už v tej dobe mal gulomet 10 ran/s. Už to je dosť nie? No ešte nie oni pešiakom postavili aj prekážky aby sa potrápili ( ostnatý drôt). A tak sa gulomet stala veľmi obávanou zbraňou .
Problém sa štiepil na dve otázky. Zdolanie ostnatého drôtu a ochrana vojaka pred strelami z gulometu. V prvom rade si musíme uvedomiť a predstaviť ,že ostnatý drôt nebol len taký obyčajný ako ho poznáme dnes ,ale omnoho iný : Samotný drôt bol silnejší , tvrdší a ostne dlhšie , vo skutočnosti sa niektoré nemecké drôty ani drôtom nepodobali , ale pripomýmali úzky kľukatý oceľový pruh odolný voči guľkám aj kliešťam.
Bol schopný komukoľvek odrezať prsty , kto by doň ho neopatrne spadol .A naviac to nebol len jeden rad ,ale bolo ich veľa a rozhodených po bojišti .Drôty boli spojené tlustými drevenými kôlmi zatlačenými veľmi hlboko do zeme. Aby sa to ešte lepšie dalo predstaviť tak len napíšem ,že danná oceľová prekážka bola prekrútená masa 1,8 až 3m vysoká a až 9m dlhá .Prestrihať sa touto masou bolo ako keby sa hodiť do perín smrti voči guľkám gulometov a bolo to nad možnosti strihacích nástrojov. Dlhodobo sa prevádzali pokusy s granátmi a delostrelectvom ale bez úspechu. Úplne prostou reakciou na túto hrozbu bolo hľadanie možností ako ochrániť vojaka pred guľkami. Bolo vynájdených mnoho vynálezov , ktoré vojna so sebou prináša a tak bola snaha vybaviť vojaka nejakým štítom,ktorý by nosil so sebou. Ale čas ukázal ,že to bol hlúpi nápad , lebo keď si uvedomíme , pešiak so sebou mal povinnú výbavu o hmotnosti 27kg tak a ešte by mal so sebou " vláčiť" oceľový štít , ktorý by vážil Boh vie koľko a po zrelej úvahe by ho aj tak neochránil pretože štít by musel byť čo najľahší a tým by bol i tenký >neodolný voči guľkám z guľometou. A ešte malý detail : vojak aby prežil a útočil musel nosiť so sebou pušku, ktorá mu už určite nie raz zachránila holí život .
Z toho je na prvý pohľad jasné , že týždňov v ktorých vznikali zákopové línie , sa niekoľko mužov snažilo prísť na myšlienku ako sa dostať z mŕtveho bodu. Len málo vojakov malo možnosť a čas sa hlboko venovať rozmýšľaniu a keď už bol taký vojak tak nerozumel dannej problematike dokonale. Našťastie osud je osud a zaniesol jedného múdreho človeka nahliadnuť na frontovú líniu a čo bolo ešte šťastnejšie je to , že mohol byť vyslišaný na vplivných miestach. Bol to plukovník Ernest D. Swinton (neskôr generál major). Narodil sa v roku 1868 a do armády vstúpil v roku 1888. Bol to vzdelaný spisovateľ. Písal na vojenský námet. Po krátkom období bol zástupca ministra obrany. Swinton po vypuknutí vojny bol poslaný do francúzka ako vojnový korešpondent. V tej dobe to bolo veľmi absurdné aby sa civilista pohyboval po bojišti a bol v zákopoch a aby sa pozeral na smrtonostno- krvavé divadlo. Písal si poznámky pre tlač v anglicku. Stretával sa s rôznymi skutočnosťami , obtiažnosťami a tak bol predurčený na to aby , že lepšie vedel posúdiť tieto skutočnosti .
V podvedomí sa mu už začala rodiť myšlienka , ktorá bola priam epochálna. V roku 1914 obdržal z južnej afriky list od Ing. Mariota. M. bol postavený pred problém ako presunúť ťažkú techniku cez územie na ktorom sa nenachádzali žiadne cesty a získal americký stroj známy ako Holtov stroj /traktor , ktorý využíval nekonečné pásy a tak si vyrábal svoj vlastný chodník.
Pasy lepšie rozmiestňovali tlak a vďaka pružnosti pásu sa mohli dostať s vozidlom na málo vyvyšené miesta. No nebola žiadna zakázka a tak boli prinutený predať patentné práva americkej firme Holt Tractor Company. Holt sa predával všade vo svete. Jeden si kúpil aj Mariot a popísal ho Swintonovi v liste. Ale keďže Swinton bol ďaleko vo Francúzku informácie vypustil z hlavy. Swintonovi sa stále preháňali hlavou myšlienky ako preklenúť tie prekliate gulomety a ostnatý drôt. Došiel k
záveru ,že potrebuje ozbrojený , nepriestrelný stroj , ktorý by tieto prekážky zdolal. A začal rozmýšľať nad jeho realizáciou. Spomenul si na Ing. Mariota a jeho list o Holtovom traktore. Predložil svoj nápad ministrovi Hankeyovi. Jemu sa nápad páčil a tak Swintona poslal za ministrom vojny. Bol to Kitchener. Bol veľmi zaťažený inými vecami a tak Swintona neprijal. Swinton sa vrátil do Francúzka a je pravda ,že keby svoju myšlienku povedal K. určite by sa rozvoj tankov urýchlil. Kitchener nikdy nebol pokladaný za človeka , ktorý akceptuje nove doktríny a keď už uvidel Swintonov nápad vyjadril sa o nej ako o pekelnej mechanickej hračke, ktorá vo vojne nebude znamenať skoro nič. Vďaka osudu niekedy milovanému a niekedy odsudzovanému sa celá záležitosť obrátila úplne iným smerom mimo dosah rúk ministra vojny. Neskôr sa Hankey porozprával o Swintonovom nápade s K. ,ale on o ňom nechcel ani počuť a v tej chvíli to všetko mohlo padnúť. Lenže Hankey bol muž, ktorý tomu zabránil a mal povinnosť oboznámiť predsedu vlády o akejkoľvek dôležitej myšlienke a udalosti. Na vianoce 1914 napísal stať o pozemných krížnikoch a poslal ju ministerskému predsedovi Asquithovi. Opísal mu v liste problém ako mu to vysvetlil Swinton. V Asq. to nevyvolalo nadšenie a preto sa H. rozhodol a urobil si viacero kópií a nechal ich kolovať v War Council a dúfal , že sa niektoré semienko dostane na úrodnú pôdu. Našla sa , úrodná pôda sa našla ministra námorníctva WINSTONA CHURCHILLA .Ch. popohaňaním sa experimentovalo s ozbrojenými vozidlami , ktoré by mali prekonať zákopy. V roku 1915 napísal Churchill Asq. : Bolo by jednoduché vybaviť v krátkom čase určitý počet parných traktorov ,ktoré by boli nepriestrelné voči guľkám z guľometov.
Nekonečný pás by umožnil jednoducho prekonať zákopy a váha stroja by prerazila ostnatú prekážku a tak by sa vytvoril priestor pre pechotu. Náklady by boli malé a tak keby sa experiment nevydaril tak by sa nič nestalo. Kitchener aj keď sa o Hankeoyvom predloženom nápade Swintona vyjadril nelichotivo musel prijať toto nariadenie nadriadených.
Zostavil výbor , ktorý návrh posúdil. Jeden z členov výboru bol aj Moncrieff (veliteľ pevností) a keďže Swinton sa mal čas na chvíľu zastaviť v Londíne navštívil ho a navrhol mu aby bola zostavená malá komisia na čele s kapitánom T.G. Tullochom. T. bol už v dôchodku ale bol expertom na lodné delostrelectvo a riadil závod na výrobu výbušnín. Konštruktéri hľadali možnosti ako umiestniť guľomety a zbrane na konštrukciu. Lebo takáto zbraň by s určitým počtom určite prekvapila nepriateľa a tá armáda , ktorá by vlastnila túto zbraň by z toho neuveriteľne ťažila. Preto ,lebo by odolávala guľometom , zásypom ,ostnatým drôtom a čo je tu podstatné uľahčila by boj pre pechotu .
Tulloch navrhol dve typy pozemných krížnikov (strojov). 1. Pozemný krížnik a 2. Pozemný torpédoborec. Krížnik by mal byť vybavený delami , guľometmi ,svetlometami a mal byť opancierovaný malou vrstvou. Samozrejme zbraň nepriateľa väčšieho kalibru by stroj zničila. Torpédoborec by bolo ľahšie vozidlo s troma guľometmi na vyháňanie nepriateľa zo zákopov..
Výbor Kitchenera sa rozhodol urobiť test s Holltovým traktorom aby sa zistilo či sa tento projekt môže lepšie financovať! A tak bol vybudovaný skúšobný polygon so násypmi , priekopami , zákopmi ,ostnatým drôtom v Shoeburyness vo februári. Holltov traktor (2272kg) sa testu podrobil ale neúspešne ,lebo uviazol v zákopoch.
Ďalší návrh prišiel od plukovníka Cromptona (odborník na dopravnú techniku) a bol zaradený do výboru. Cr. nápad bol taký ,že obsahoval dve nezávislé pásové jednotky na ktorej by bola umiestnená nadstavba s guľometmi. Vo vnútri stroja sa malo prepraviť okolo 50 vojakov na nepriateľské územie..Začalo sa uvažovať medzi pásmi a kolesami .Curchill schválil 12 pás. A 6 veľko -kolesových strojov. A teraz tie nevýhody ,ktoré každému inteligentnému technikovi okamžite napadnú :
* Boli to príliš veľké stroje.
* Nikto nemal predstavu ako budú také veľké stroje prekonávať prekážky.
A za ďalšie zákazka 18 strojov sa znížila na 2. Jeden s Pedrailovými pásmi a jeden s Bullockovými pásmi a verzia s kolesami sa zrušila. Okolo apríla sa Swinton dozvedel ,že jeho práca vo Francúzku vojnového korešpondenta sa chýli ku koncu. A tak vsadil všetko na jednu kartu a napísal Siru Johnu Frenchovi (veliteľ Britských ozbrojených síl vo Fr.) memorandum na tému " pozemné plavidlá" s názvom: NEZBITNOSŤ STROJOV NA NIČENIE GUĽOMETOV. Vysvetlil v ňom ako si predstavuje torpédoborec: Benzínové motory s nekonečnými pásmi.
Rýchlosť stroja okolo 6,5 km/h a prekonali by až 120 cm široké priekopy .Prešiel by výmoľami. Bol by opancierovaný z tvrdenej ocele odolný voči granátom a strelám nemcov. Použité by boli 2 guľomety MAXIM a jedno delo MAXIM. Stroje by mali byť použité ako prekvapenie .(Lebo vo vojne sa už tisícky rokov tvrdí , že 50% úspechu tkvie v prekvapení nepriateľa. Veď aj Hitlerov plán Barbarossa bol založený na prekvapujúcom prefíkanosti Nemcov na Rusov .) A tak stroje musia byť v tajnosti.
Tieto torpédoborce by išli na guľometné hniezda Nemcov a samozrejme zničili by ich. A budú z celej snahy páliť do nemeckých vojakov skrytých v zákopoch. Čo sa týka veľkosti stroja bol by taký veľký ako nákladný automobil s nekonvenčnými pásom nosiaci veľký kovový "tank" .......... Bolo prvý raz verejne povedané slovo tank , mysliac na torpédoborec. No vtedy sa slovo tank chápalo ináč ako chápe dnes. Vtedy tank vyjadroval ná-
drž na vodu. A tak bol projekt zverený pod skúsené ruky pána Tritlona (riaditeľ továrne) , asystoval mu W.G.Wilson (ing.)
V septembri 1915 sa uskutočnila konferencia. Zišli sa tu admirality a rokovali o pozemných strojoch .
Na základe tejto konferencie bolo ministerstvo vojny schopné výkon stroja : 1,5m vysoký val od delostrelectva a 2,4 široký zákop.
Prvé tanky.
Prvý prototyp ( Trittonov stroj ) alebo " Little Willie" bol postavený ako jednoduchá krabica z kotlového plechu s nekonvenčným pásom .Riadenie bolo zabezpečené párom kôl umiestnených za strojom (ovládané pomocou lán z kabíny ) Na nešťastie pásy dosť často padali a Tí , ktorý sa prišli na stroj pozrieť vrátane Swintona boli nemilo prekvapený a tak im bol ukázaný nový model ale ešte vtedy drevený " Centipede" (Wilsonov stroj) ... alebo sa mu ešte zvyklo nadávať aj Mother......Matka. Ten model ich tak nadchol , že hneď na druhý deň ,že poslali na test výboru pre zákopovú vojnu .
Diskutovalo sa o detajloch ako napr. (Opancierovanie : pred 10mm , nad 6mm, boky 8mm.Posádka 8 mužov. Rýchlosť 6,4km/h ) Bol vybavený kanónmi , navrhol Swinton. Problém bol len v tom ,že stroj bol vysoký. A práve preto boli použité barbety ( termín pre námornícke okná ) a páve tu budú umiestnené guľomety. Behom konštruovania "matky" sa na ministerstvu vojny konala konferencia o budúcnosti krížnikov. Úlohou tejto konferencie bolo rozhodnúť aký druh skúšiek bude použitý na danný stroj. Bolo rozhodnuté v záujme utajenia , že sa nebude používať názov pre obrnené vozidlo pozemné plavidlo , alebo pozemný krížnik, alebo husenkový stroj.
Diskutovalo sa o rôznych názvoch , ale nakoniec svitlo slovo tank a aj toto slovo bolo novým pomenovaním pre danný stroj aj keď sa ešte dlhú dobu nepoužívalo .
V prvom polroku 1916 bol nový druh vojska riadený Swintonom. Na začiatku malo názov Armoured Car Sectin, motor Machine Guns Service ale už v druhom polroku sa zmenil názov na Heavy section, Machine Guns Corps. A v roku 1917 sa už podľa mňa volal celkom dobre a výstižne Tank Corps. Pokračovala sériová výroba tanku Mother pod menom MK I. (Mark I. ). V roku 1916 bolo rozhodnuté Swintonom ,že miesto dvoch guľometov bude nasadené 58,7mm delo a táto varianta sa mala volať MKI. (male)- samec- .
Ľudia , ktorý začali pôsobiť u nového druhu vojska sa rýchlo naučili všetky zvláštnosti stroja. Bol tank MKI. nepohodlný ? Áno veľmi. Nemal odpruženie , pozorovanie bolo možné len cez malé otvory , veľký hluk motora ( žiadne tlmiče ). Vo vnútri bola komunikácia len pomocou signálov a ventilácia žiadna. Posádka musela mať silné oblečenie aby ju neporanili črepiny , ktoré sa odrazili od panciera pri dopade striel , lebo nebol pancier dobre znitovaný. posádka mala 8 mužov ( veliteľ, brzdič , riadič , strelci , prevodovkár) .Tank bol prvý raz nasadený 15. septembra 1916 o 5:20 v bitke o Somme. Desať divízií malo byť podporované 50 tankami. Ale keďže tam bola technická neznalosť 18 tankov sa nepohlo z miesta. A jedinou výhodou týchto tankov , ktoré sa rozdelili bolo to ,že pohodlne prešli cez ostnatý drôt. Behom tohto útoku si tanky viedli skvele ale zle bol navrhnutý ich cieľ a tak ich nasadenie bolo málo efektívne .
Aj keď prvé nasadenie bolo úbohé , aj tak sa začali viac vyrábať. V roku 1917 9000 mužov odiely TANK CORPS a už v 1918 20000 mužov. A tiež po tejto bitke o Flers-coucelette bolo objednaných ďalších 1000 tankov. K rozšíreniu prispelo aj to ,že MKI.(male) t. j. mal len guľomety a MKI.(female)-samica t.j. mala 2 delá .
Keď sa vycvičovala posádka tanku, do každého jedného bola danná tabuľka s týmito údajmi:
* Strieľaj rýchlo .
* Strieľaj nízko.
* Strieľaj múdro.
* Strieľaj nepriateľa skôr než si uvedomí pred kým je.
* Sleduj pozorne vývoj boja a svoje susedné tanky.
* Sleduj svoju pechotu , ktorej pomáhaš.
* Kanón používaj opatrne , strieľaj preto aby si zasiahol cieľ .
* Ďakuj Bohu , že si chránený pred guľkami z guľometu a môžeš pomôcť pechote , ktorá chránená nieje.
Avšak som sa nezmienil o tomto: človek rád opakuje , a keď bol tank videný na bojišti , tak ho chceli aj nepriatelia ale i iné štáty mať.
Do konca roku 1916 bolo objednaných 1000 ks tankov. Dva Fr. typy po 400ks a 150ks anglických.
A keby obidve armády počkali až do roku 1917 a zaútočili spolu účinok by bol nesmierny. Nemci sa dozvedeli o tanku skôr než bol použitý v boji a ako už ako som už spomenul reakcia aj keď s malým počtom tankov na Somme bola pre Nemcov taká ,že zdesene utekali a vzdali sa ďalšieho boja. No nie všetci to je jasné frontová línia bola na somme niekoľko km dlhá , nasadených len 32 tankov z 50. Takže na začiatku éry tankov sa dá konštatovať a urobiť malý sumár, že vďaka tankov bolo ušetrených veľa ľudských životov .
Akonáhle bola už budúcnosť tankov zaistená bolo treba zhrnúť , čo bude tank v budúcnosti vykonávať J. F. C .Fuller to zhrnul takto:
* Potrebuje technicky zlepšiť
* Musí byť použitý vo vhodnom teréne .
* Posádka sa musí lepšie vycvičiť.
* Treba vytvoriť špeciálne zásobovacie jednotky pre tanky.
Neskôr bolo rozhodnuté , konkrétne v roku 1916 , že prvých 150 vyrobených tankov bude niesť názov Mark I. ďalších 100 Mark II.,III., a ďalších 1000 ks sa bude volať Mark IV.V každom novom type tanku bolo niečo nové. Pozoruhodné je aj to ,že v tanku Mark IV. sa barbety dali otočiť a zasunúť dovnútra tanku. Čo bolo obzvlášť vynikajúce pri preprave tankov po železnici.
Keď bol prvý raz použitý Mark IV. v boji sa poškodili kanóny Lewis a boli nahradené novými kanónmi Hotchkissovými .
Ako som už spomenul , že aj iné štáty chceli disponovať tankami , najmä Nemecko. List Nemeckému vrchnému veleniu : písalo sa v ňom v "Nemeckom štábnom liste z roku 1918" ..........." My spoliehame na ľudí a nie na stroje"......... .
No neskôr sa ukázalo , že to bola len prefíkaná politika Nemcov. - Beutepauzerwagen = Mark IV. obmenený len nemeckými zbraňami .
Prvou protitankovou zbraňou bola vysokovýkonná puška MAUSER (13mm) , neskôr i guľomet s takýmto kalibrom. Čiže už začal byť s tankami "malý problém". Keď nebola hmla , alebo nie jaký farebný plyn tak boj a útok s tankami bol prakticky nemožný ! Prečo ? Lebo bol veľký a príliš pomalý , t.j. ľahký cieľ pre delostrelectvo nepriateľa. Potreba ničoho rýchlejšieho bola uskutočnená v type Mark A ( Whippet ). Dosahoval už rýchlosť až 14 km/h a bola tu veľmi významná novinka medzi tankami a to ,že pásy tanku neboli už okolo celej korby. Ale uznáte je to veľa? Nie a aj Briti si to mysleli a vymysleli výborné sprevodovanie s tankom Mk A a narodil sa Britom i svetu nový tank Mark D..s rýchlosťou vtedy neuveriteľnou až 32,2 km/h. A začalo sa uvažovať o rýchlom útoku na Nemecké pozície pomocou tankov.
Na fronte 145 km dlhej by bolo rozmiestnených množstvo tankov Mk D , prerazili by Nemecké línie pomocou svojej rýchlosti a momentu prekvapenia a uháňali by ku Nemeckým zásobám, skladom komunikačným centrám, a tiež i ku železnici ( až 32 km hlboko v línií ) = zásobovanie. Náhli úder na mozgy Nemcov by vyvolal reťazovú reakciu čo sa týka paniky a chaosu a ten by im paralizoval končatiny , inými slovami by sa od strachu ani nepohli. Nasledoval by útok na 80km širokej línií frontu.
Vďaka absencií komunikácie a iných už spomínaných bodov by armáda nepriateľa nekládla veľký odpor.
A my by sme išli do srdca Nemecka samozrejme na čele so stíhacími tankami Mk D. Bol vynájdený aj tank Mk C ale neujal sa pre svoju malú rýchlosť len 13 km/h a tak sa prestal vyrábať. Mark C bol odvodený z prototypu Mark A .
Veľká diskusia teraz začala okolo Tank Corps. V jeden deň to mal byť samostatný zbor a v iný deň zase by mal byť tvorený vojakmi s iných oddielov .
Nastala i dôležitá otázka tankov : Mk C - bolo ich málo , Mk D bol nespoľahlivý a ťažké tanky Mk V a Mk VII boli zastaralé. A tak sa vrchné velenie rozhodlo urobiť kontrakt s firmou Vickers a tam sa začali vyrábať nové tanky. Fuller strávil prvé 4 povojnové roky na ministerstve vojny a dohliadal na tankový zbor. Narodil sa i nový tank už spomínanej firme menom Mk Médium I.
Vývoj tankov v iných štátoch
Francúzi neboli príliš nadšený svojimi prvými tankami aj keď sa niektorými typmi vyrovnali Britom. Aj veliteľ Petain tvrdil " Za 50 rokov sa bude pechota pri svojich operáciách podriaďovať tankom , ale teraz sa tanky podriadia pechote a budú operovať v jej strede" .
Aj Američania neboli na tom dobre s tankami. Ich skúsenosti boli traumatické!!! Američania len pozorovali tanky. Generál Pershing došiel k záveru , že tank je nevyhnutnou zbraňou vojnového konfliktu. A aj preto Američania nakúpili Mk V. a Francúzky renault pre American Expeditionary Force (AEF) a až potom sa rozhodli po skúškach ,že postavia Mk VIII.( - na obr. Všimnúť už skôr spomínaného Churchilla - ) a renault v USA .
Behom povojnových rokov žiaden štát nevynašiel a nevykonal veľký prevrat v tankových konštrukciách. Dôvod bol jasný a to bolo to čo je vždy po vojne -- finančná tieseň.
Vyššie spomínaný plán "1919" od pána Fullera s tankom Mk D, by bol celkom použiteľný ale len teoreticky. Čo sa týka praxe : Tanky Mk D boli síce rýchle čo bol aj ich zmysel , ale dosť často sa poškodzovali. A tak sa Tank Corps rozhodol vydať nový druh tanku a to od firmy Vickers a to bol tank A1E1 známy ako Indenpendent (nezávislosť). Výkon tohto stroja bol priam neuveriteľný až 398 konských síl , čo mu umožňovalo s plným nasadením a max.
hmotnosťou (32 000 kg ) ísť rýchlosťou po ceste :40,25 km/h. Je tu jasné aj zlepšenie panciera ( hrúbka aj jeho kvalita ) A bol hrubý od 12,7 mm až 29 mm. A to je pri jedinom motore obdivuhodné.( Motor bol zážihový ).Mal 4 guľomety (7,7mm) a jen kanón( 47mm) .
Kto logicky rozmýšľa príde k jednému záveru : Indenpendent bol veľmi drahý stroj a vznikol vtedy keď celý svet hovoril o odzbrojovaní po 1 sv. v. . Ale i tento tank mal svoje výhody a nevýhody. Medzi jeho najväčšie nevýhody určite patrí to ,že mal viacej kopulí z , ktorých sa strieľalo a dorozumievanie bolo len cez tzv. laryngofóny.
Ale toto nebol hlavný problém Tank Corps. Na začiatku 20 rokov 20 storočia sa vzbúrilo jazdectvo , čo bolo vždy vo všetkých vojnách na vrchole slávy ,a mal ho vyradiť nie jaký " oceľový šrot" ? A tak sa celé jazdectvo vzbúrilo proti tankom !!! Vojna 1 sv. bola pre jazdectvo dobrá. Ale ako náhle nastúpila " zákopová vojna" stalo sa nepotrebným a muselo zostúpiť z koní .Ale jazcom sa vôbec , vôbec , vôbec nepáčilo , že vojna zvyšovala úroveň peším vojakom a delostrelectvu a hlavne tankov. A keď vojna skončila bolo jasné navrhnúť to aby sa jazdectvo vrátilo do pôvodných koľají. Takže každý kto bol prívržencom tankov a chcel niečo v nich navrhnúť , hneď boli tucty námietok zo strany jazdectva , ktoré jasne videlo budúcnosť vedenia vojny s koňmi ( vychovavanými).
V roku 1924 dala táto idea plukovníkovi G.le Q. Martelovi tech. expertovi ,ktorý slúžil u tankových jednotiek vo Francúzku. Martel si predstavoval malý tank (neskôr sa pomenovali tančíky ) , ktorý by mal guľomet a bol by lacne vyrobiteľný. A tak Martel vo svojej dielni vyrobil asi za 400 libier tank. A v roku 1925 ho predviedol .Rýchlosť 32,2 km/h , mohol zdolať 45% stúpanie. Ministerstvu vojny sa tank páčil a tak ho objednali ( 4 ks )vo firme Morris motors. Bol popísaný v novinách a zaujal Johna Cardena - manažéra automobilovej opravovne , ktorú vlastnil Loyd. A vyrobili tam dve prototypy : jednomiestny a dvojmiestny. Jeho prevedenie bolo nižšie , menej nápadné než Martelovo. Bola to v podstate oceľová krabička s oceľovými pásmi. A tak následne aj tieto tančíky boli zaradené do arzenálu Tank Corps. .
Čo som už v tejto práci spomínal je to ,že aj iné prosperujúce krajiny sa chceli venovať vynájdeniu nových tankov. Tak napr. Nemecko. Nemci začali kopírovacou taktikou .........no neskôr sa snažili urobiť dojem na nepriateľa pomocou gigantických tankov. Určite sa im to podarilo.
Prečo ? Lebo tank , ktorý teraz spomeniem by bol z môjho subjektívneho hľadiska pre delostrelectvo ako cukrík pred malým dieťaťom. "DOSIAHNUTEĽNÝ". Je to tank A7V - ečko - Stumpavzerwagen. Bola to len pevnosť na pásoch na ohúrenie , s kanónom 57 mm a guľometom 8 mm. Pre lepšiu predstaviteľnosť ( dĺžka 8m , šírka 3,2m , výška 3,5m ). Uvediem prípad , ktorý sa stal : V roku 1918 sa stretol A7V s Mk IV. female a donútil ich k ústupu. Ale keď sa A7V stretol s MkIV. Male poslal A7V k zemi. A7V bolo porazené.
Nemci v roku 1926 porušili Versaillské zmluvy , lebo začali vyrábať a experimentovali s tankami.
Aj Taliani nezaostávali a vyrobili napr. tanky Fiat Tipo 3000 , Fiat Tipo 2000. Tank T3000 pripomínal Renault F17 ,preto lebo z nej aj vychádzal..
Američania boli v depresií zo svojich vyvinutých tankov , ale nezúfali a ich úchvatný pokus o ultra ľahký tank menom Skeleton bol dobrým , ale neúspešným pokusom..
Na to čo teraz uvediem je potrebné poznať fakt , že výroba tankov nebola vôbec lacná záležitosť pre nijaký štát. Omyl , výnimka bolo RUSKO. Ruský pohľad na tanky bol iný než mal zvyšok sveta. Pre Rusov bol tank určitým druhom talizmanu. Podľa nich vďaka 1 sv. v. vznikli 3 dôležité vojnové zbrane : 1.Bojový plyn , 2. Lietadlo , 3. Tank. A tvrdili , že aj keď kapitalisti vyvinuli tieto zbrane , ale nemali tradíciu v dôležitých výrobných technológií a postupov. Tým sa myslí výroba dela. A tak sa sovieti stali odborníkmi na výrobu tankov. Ale podstatné bolo to ,že mali peniaze a materiál a nerobilo im problém utrácať peniaze na výrobu a vývoj tankov. Mali značný náskok v technológií.
Rusi plánovali od roku 1928 vyrobiť 3500 ťažkých obrnených vozidiel a bezpočet ľahkých a mali byť k dispozícií v roku 1934. .
Najrýchlejší tank bol BT 5 ( 65km/h ) na ceste s pásmi a ( 111km/h) na ceste bez pásov. Tiež veľmi známymi tankami 2 sv. v. boli : T28 , mal rýchlosť 37 km/h. Aj T32 ( obr. 21) , T35 (obr.22) - delo 76,2 mm. Mimochodom je na prvej strane môjho semináru.( Skoro málo kto vie ,že Rusi mali tajný pakt s Nemcami o tom aby si vymieňali skúsenosti. Ale to nieje všetko , prebiehali aj tajné skúšky na Kazani v Rusku ).
V roku 1933 sa dostal k moci Adolf Hitler a vzťahy s komunistami zmrazil .Mimochodom čítal som knihu "Hitlerove monológy" a on fakt nemal rád komunistov a sú tam obsiahle úvahy na túto tému. Hitler bol aj známi tým , že dal zelenú zbrojeniu v Nemecku obrovskými zbrojárňami. Pozn. Nielen v týchto krajinách prebiehala výroba tankov a aj ich vývoj. Ako vieme tanky na začiatku svojej éry boli bez pruženia.
To sa zmenilo tzv. Christiehovým odpružením.( zjednodušene obr. 23 ) A aj lepšie odpruženie v neskoršej dobe (obr. 24 ) .
Nemôžem si dovoliť nespomenúť tank a "postrach" ostatných tankov. Tento tank mal guľomety 9mm delo tiež s veľkým kalibrom. Vedel vyjsť až 70% stúpanie. Mal výkon motora (benzínového) 800 koní. Vážil 7 000 0000g ( 70ton). Mal pancierovanie od 40 do 180mm. Dosahoval rýchlosť viac než 30 km / h. Na zničenie jedného tohto tanku trebalo obetovať 11 tankov. Meno tohto tanku je King Tiger pauzerwagen II. ( Super tank Nemecka v 2 sv. v. ). 1.