Všeobecné vlastnosti živých sústav
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 8596×
Příbuzná témata
Všeobecné vlastnosti živých sústav
Živými sústavami nazývame organizmy. Základ tvoria prvky a zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú aj v neživej prírode. Odlišujú sa organizáciou – zložitosťou. 1) Chemické zloženie : organizmy obsahujú rovnaké organické látky – tuky, cukry, bielkoviny B, nukleové kyseliny NK. B a NK sa nachádzajú aj v najjednoduchších organizmoch –vírusy. Nukleové kyseliny – nositelia genetickej informácieBielkoviny - ako enzýmy katalizujú vznik samých seba a aj vznik nukleových kyselín.
B a NK zabezpečujú metabolizmus = premena látok a energií a autoreprodukciu
2) Štruktúra : sú vysoko organizované, zložité, priestorovo ohraničené, hierarchicky usporiadané. Základná stavebná a funkčná jednotka všetkých živých organizmov je bunka – celulla. Mnohobunkové organizmy – viac buniek – súbor buniek : tkanivá ( živočíchy ), pletivá ( rastliny ) – súbor tkanív – orgány – organizmus. 3) Vzťah k vonkajšiemu okoliu : otvorené systémy – výmena látok, energie, informácií. Tok látok ( látkový metabolizmus ) – príjem, premena, syntéza, rozklad a výdaj látok z organizmu do okolia. Tok energie ( energetický metabolizmus ) – príjem, premena na využiteľnú formu energie – mechanická a následne výdaj nespotrebovanej energie vo forme tepla, alebo nízko energetických chemických látok.
Tok informácií – prenos a zmeny genetickej informácie a jej preklad z poradia nukleotidov do poradia AMK v B. 4) Regulácia : základom je autoregulácia – samoregulácia na základe spätnej väzby, ktorej výsledkom je homeostáza – stálosť vnútorného prostredia. 5) Reprodukcia : rozmnožovanie, nové jedince si zachovávajú všetky druhové vlastnosti svojich rodičov – dedičnosť. 6) Vývoj :S vývojom súvisí prenos a zmeny genetickej informácie a jej preklad z poradia nukleotidov do poradia aminokyselín AMK v B. Schopnosť organizmov prispôsobovať k meniacim sa podmienkam – neustále sa meniť – vyvíjať sa. Evolúcia – vplyv vonkajších podmienok samoregulácia, metabolizmus, autoreprodukcia a schopnosť vyvíjať sa.
ORGANIZÁCIA ŽIVÝCH SYSTÉMOV.
1) NEBUNKOVÉ ORGANIZMY – VÍRUSY :sú najjednoduchšie a najprimitívnejšie organizmy. Vírusy sú prechodnou formou medzi živými a neživými organizmami. Sú submikroskopické. Základom každého vírusu je : NK ( DNA;RNA ) – stred
viac B obalov
Nemajú vlastný metabolizmus, vnútornobunkový parazity. 2) JEDNOBUNKOVÉ ORGANIZMY – MIKROORGANIZMY : (0,1mm – 1cm ).
Jedna bunka, ktorá vykonáva všetky životné funkcie. Zložitosť vnútornej štruktúry :
a) prokariotické : jadro nieje oddelené jadrovou membránou – obaľuje ich cytoplazmatická membrána – plazmaléma, na jej povrchu silná bunková stena BS.
-archeóny, baktérie, modrozelené riasy.
b) eukariotické : - jadro je ohraničené jadrovou membránou
- cytoplazmatická membrána
- eudoplazmatické redikulum
- Gotgiho aparát, väzihuli
-membrány mitochondrií plastidov
-patria sem všetky ostatné jednobunkové organizmy rastlinnej a živočíšnej ríše ( prvoky – črievička ).
-patria sem všetky eukanioly ( rastliny, huby, živočíchy )
3) BUNKOVÉ KOLÓNIE : Tvoria prechod medzi jednobunkovými a mnohobunkovými organizmami.
- vznik : po delení buniek b dárske bunky zostávajú spolu
- bičíkovce – najtypickejšie b kolónie ( prvoky )
-najjednoduchšie 4 – 32 b
-zložitejšie – Votvox globátor – Váľač guľatý : 20 000-50 000 b – určitá špecializácia práce združených buniek.
4) MNOHOBUNKOVÉ ORGANIZMY : ( 100nm – 15m )
- patria sem rastliny, živočíchy
-funkčná a štruktúrna špecializácia buniek b – tkanivá – orgány ( orgán = súbor rôznych tkanív, ktoré spolu plnia určitú biologickú funkciu ) – črevo – sús. orgánov – organizmus
5) INDIVIDUÁ VYŠŠIEHO RÁDU :
- zoskupenia organizmov : - dočasné ( kŕdle vtákov, kŕdle rýb, svorky vlkov ...)
- dlhotrvajúce ( stabilné stáda slonov ...)
Pravé individuá vyššieho rádu sú zoskupenia sociálne žijúceho hmyzu ( mravce, termity, včely) – deľba práce a výmena informácií. BUNKA.
- základná stavebná a funkčná jednotka všetkých živých organizmov
- k objaveniu buniek prispelo objavenie mikroskopu
- Leeuwenhoek – najvýznamnejší predstaviteľ mikroskopie
- Hooke – skutočný objaviteľ bunky (1831)
- Brown – objaviteľ jadra bunky (1834)
- Schleiden (definoval bunku ) a Schwann ( vysvetľoval činnosť bunky ) – nezávisle od seba sformovali bunkovú teóriu (1838), zakladatelia cytológie ( náuka o bunke )
-Virchow –nemecký patológ, 1855 vo svojom diele Celulárna patológia vysvetlil známu vetu „Omnis celulla e celulla“ – „každá bunka vzniká z bunky“.
Popri cytológii sa rozvíjali aj iné vedné disciplíny ( embryológia, histológia ). V prvých desaťročiach dvadsiateho storočia sa cytológia prudko vyvíjala vďaka novým moderným metódam.
1932 – Knoll a Ruska po prvý krát skonštruovali elektrónový mikroskop, ktorý umožňuje študovať submikroskopickú štruktúru bunky ( ultraštruktúru ), svetelný mikroskop – mikroskopickú štruktúru. VŠEOBECNÉ VLASTNOSTI BUNIEK.
- sú rovnaké pre všetky bunky :
* chemické zloženie
* štruktúra (stavba)
* látkový metabolizmus a syntéza látok ( skladanie )
* reprodukcia ( rozmnožovanie )
* dedičnosť ( prenos genetickej informácie )
Vlastnosti potvrdzujú univerzálnosť bunkovej teórie.