Victor Hugo Chrám Matky božej v Paríži
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 06. února 2007
- Zobrazeno: 7847×
Příbuzná témata
Victor Hugo Chrám Matky božej v Paríži
AutorVictor Hugo sa narodil 26. februára 1802 v Besansone. Veľmi mladý začína písať svoje prvé verše. Dostáva množstvo ocenení. Odmenu dostáva aj od kráľa Ľudovíta XVIII. 27. Júna 1821 mu zomiera matka a otec sa znova žení. Na dvore Karola X. je menovaný za rytiera Čestnej légie. 29. januára 1828 mu umiera otec a v tomto istom roku sa mu narodí syn. Bol členom Francúzskej akadémie. Po revolúcii sa stal poslancom za republikánov. Po nástupe Napoleona odchádza do exilu na ostrov Jersey a po 18 rokoch sa vracia späť do vlasti. Zomiera 22. mája 1885, 1. júna má národný pohreb. Je pochovaný pod Víťazným oblúkom.
Téma
Romantický príbeh o zložitých životných osudoch ľudí, ktorý sú rôzne postihnutý. Počnúc Quasimodom, ktorého príroda neobdarila krásou, a preto bol aj odsudzovaný po Esmeraldu, ktorá hľadá svoju matku, svoje šťastie.
Idea
Uprednostňovanie viery pred poľutovaním a láskou.
Obsah
Dej sa odohráva v 15.storočí, konkrétne v roku 1482. V Paríži 6. januára sa oslavuje deň všetkých bláznov. V uliciach mesta sa zhromažďujú davy ľudí. Po burácaní a volaní sa začína divadelné predstavenie chudobného a neúspešného dramatika Pierra Grigoira. Hra je niekoľkokrát prerušená, až nakoniec o ňu nikto nemá záujem. Davy totiž už netrpezlivo očakávajú voľbu pápeža bláznov. Stane sa ním ten, kto dokáže urobiť najhroznejšiu grimasu. Víťazom sa stal škaredý Quasimodo, ktorý je hluchým zvonárom v Chráme Matky božej na námestí de Gréve. Oblečú mu posmešný talár a na hlavu mu dajú papierovú tiaru. S pohŕdaním pozerá na zdravých a krásnych ľudí. Krásna cigánka Esmeralda so svojou kozičkou Džali upúta pozornosť publika. Množstvo ľudí ju považuje svojimi kúskami za čarodejnicu a tak si vyslúži zlostné výkriky kňaza Frolla. Gringoire sa po svojom ďalšom divadelnom neúspechu potuluje nočným Parížom, nemé kde prespať a je hladný. Stane sa svedkom pokusu o únos Esmeraldy. Jedného únoscu chytia a zisťujú, že to je Quasimodo. Esmeraldu zachráni krásny kapitán lukostrelcov Phobeus de Châteaupers. Gringoire zablúdi do končín parížskeho podsvetia – dvora divov. V týchto končinách všetci mrzáci na noc vyzdravejú a Gringoire zisťuje, že to nie sú mrzáci, ale skôr podvodníci. Gringore neplní skúšku a tak mu ide o život. Podľa zákonov Dvoru divov mu môže jej obyvateľka zachrániť život tým, že si ho vyberie za manžela. Prihlási sa ich hneď niekoľko, ale nakoniec si ho vyberie Esmeralda. Z manželstva však nebolo nič. Quasimoda za únos zatkli, mučili ho a bičovali.
Trápi sa smädom na pranieri a nikto sa nad ním nezmiluje okrem Esmeraldy.
Frollo je zmietaný žiarlivosťou na Phoeba, ktorý má schôdzku s Esmeraldou. Vystatuje sa tým pred Frollom, ktorý je šialený od bolesti. Dohodnú sa, že sa môže prísť presvedčiť, či dievčina príde. Esmeralda aj prišla do kutice, kde ju čakajú dvaja muži. Frollo bodol do Phoeba díku a myslel si spolu s Esmeraldou, že je mŕtvy. Esmeralda je obvinená z vraždy. K svojmu činu sa nechce priznať, pretože nemá dôvod. V mučiarni sa ku všetkému prizná. Ide teda na šibenicu, ale zachráni ju Quasimodo a schová ju do chrámu. Nežne sa o ňu stará a chráni ju pred svojim opatrovateľom Frollom. Gringoire súhlasí s návrhom Frollaa, že mu pomôže vyviesť Esmeraldu z chrámu. Esmeralda dobrovoľne odchádza s Gringoirom a zamaskovaným mužom z chrámu. Zo zamaskovaného muža sa vykľuje Frollo. Esmeralda ho znova odmieta a preto ju postrčí pustovníčke Gudule. Spoznáva v nej svoju dcéru, ktorú jej uniesli cigáni a myslela si, že ju zjedli. Chráni ju pred vojakmi, ale je to zbytočné. Esmeraldu hneď obesia. Frollo sa díva spolu s Quasimodom na popravu z veže. Frollo sa začne nahlas ‘rehniť. Quasimodo sa na neho vrhol a zhodil ho z veže. Frollo sa zachytil, ale neudržal. Frollo zomiera pri Esmeralde.
O dva roky našli v hrobke kostru ženy, ktorú pevne obímala kostra muža s pokrivenou chrbticou. Žena zomrela obesením, ale muž prišiel umrieť dobrovoľne. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, ktorú objímal, rozpadol sa na prach.
Postavy
Quasimodo – Krivonohý, hrbatý a jednooký zvonár v Chráme Matky božej v Paríži (od svojich 14 rokov je od hluku zvonov hluchý), nálezenec a adoptovaný syn arcidiakonov, jeho verný pes. Quasimodo rozbitý a zle pozliepaný obor, ktorému úškľabok bol skutočnou tvárou, celá jeho osobnosť bola úškľabkom. Quasimodo, plaz, ktorého chrám sa stal postupne kolískou , hniezdom, vlasťou i celým svetom, ktorý vrástol do katedrály. Stal sa jej neoddeliteľnou súčasťou, jej dušou, oživoval ju.
Esmeralda – Svojou krásou je opak Quasimoda. Tanečnica s tmburínou, poznačená tajomným osudom, hľadajúca svoju matku. Stelesnenie ušľachtilosti, dôverčivosti, lásky a ľudskosti.
Claude Frollo – Učenec, alchymista, hermetik.
Vykreslený ako fant´m nevľúdnosti, nespokojnosti a priepastnej rozpoltenosti, nezastavujúcej sa ani pred zločinom.
Citát
Hluchý sa oprel lakťami o zábradlie na mieste, kde stál pred chvíľou arcidiakon, a tam stál nehybne a nemo ako omráčený bleskom a díval sa na jediný predmet, ktorý ma v tej chvíli zmysel preňho na svete, a prúd sĺz mu ticho stekal z oka, z toho oka, ktoré dosiaľ vylialo iba jednu slzu.
Tu Quasimodo uprel opäť svoje oko na cigánku a videl ako sa jej telo v diaľke na šibenici striasa pod bielymi šatami poslednými záchvevmi smrteľného zápasu, potom zase pozrel dolu k arcidiakonovi, ktorý ležal rozpľasnutý pod vežou a nemal ľudskú podobu, a povedal so vzlykom, vychádzajúcimi z hlbín jeho hrude: „Ach, všetko, čo som miloval!“
Vlastný názor
Pekný a rozsiahli román, ktorý opisuje poverčivosť a netolerantnosť ľudí v 15. storočí. Obsahuje množstvo opisných a nie moc zábavných častí. Vďaka tomuto dielu som pochopil, že je lepšie žiť o niekoľko storočí neskôr, pretože vtedy všetko nevysvetliteľné bolo považovaný za čarodejníctvo.