Veľká francúzska revolúcia (1789 - 1794)
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 2838×
Příbuzná témata
Veľká francúzska revolúcia (1789 - 1794)
- zmeny sa udiali naraz počas revolúcie, akú dovtedy ľudstvo nezažilo- mala hlboko nacionálny charakter (vystupovali ako národ) -> boj národa za slobodu
- určila chod Európy na celé storočie
- heslo: „Sloboda, rovnosť, bratstvo!"
14. júl 1789 - dobytie Bastily
- začiatok revolúcie
- nebola dobytá v pravom slova zmysle, bola v centre Paríža pre rebelov z fajnových rodín (aj Voltaire tam bol)
celoeurópsky význam:
1. 1. revolúcia, kt. zvrhla feudalizmus do dôsledkov
- predtým buržoázne revolúcie (Nizozem., Angl.) systém iba upravili
2. 1. revolúcia na občianskom princípe
- vš. sme občania a vš. sme si rovní pred zákonom
- odštartovala tým utváranie novej modernej spoločnosti v Európe
3. 1. revolúcia v dejinách, kt. ovplyvnila celoeurópsky vývoj
- podľa vzoru franc. revolúcie boli vedené vš. ostatné revolúcie v 19. st.
chronológia:
1. obd. Ústavodarného národného zhromaždenia 14.7. 1789 - 13. 9. 1791
2. obd. Zákonodarného národného zhromaždenia 1.10. 1791 - 21.9. 1792
3. obd. Národného konventu 21.9. 1792 - 26.10 1795
a) obd. jakobínskej diktatúry 2.6. 1793 - 27.7. 1794
b) termidorská éra 27.7. 1794 - 26.10. 1795
4. Direktórium 26.10. - 9.11. 1799
4. august 1789 - zvolané Ústavodarné zhromaždenie
- zrušili šľachtické privilégiá a poddanské povinnosti do dôsledkov
26. august 1789 - prijatie Deklarácie ľudských a občianskych práv (Deklarácia práv človeka a občana)
- inšpirovali sa vyhlásením nezávislosti
- stala sa podkladom pre vš. ďalšie dokumenty 19. a 20. st.
- hl. zásady:
1. rovnosť vš. ľudí pred zákonom
2. definuje sa pojem sloboda - sloboda názoru, vyznania, slova
3. vyžaduje sa platiť dane, no zároveň právo kontrolovať, na čo boli použité
4. rešpektovať zákon - najdôl. občianska povinnosť
5. súkr. vlastníctvo je nedotknuteľné
6. človek môže robiť vš., čo zákon nezakazuje
7. nikto nie je vinným, pokiaľ mu vina nebola dokázaná
- oba dokumenty zrušili feudalizmus ako systém
- po vydaní Deklarácie sa franc. buržoázia rozdelila:
1. girondisti
- predstavitelia obchodno-priem. buržoázie (stredné a bohatšie vrstvy buržoázie)
- mali prevahu
- väčšina pochádzala z departmentu Giron
- ich snaha: dostať sa do parlamentu a presadiť tam sv. záujmy (zvrhnutie kráľa, odstránenie šľachty od moci)
2. jakobíni
- najrevolučnejšia buržoázia
- drobní podnikatelia, živnostníci, remeselníci + inteligencia (stredné a nižšie vrstvy)
- sv. polit.
schôdzky konali v kostole sv. Jakuba
- na čele: Maximillian Robesppiere; Danton, J. P. Marat
- chceli nielen vytv. rep., ale rep., kt. by zabezpečila zákl. ľudské a občianske práva
3. bahno
- polit. sa pridávalo raz na str. jakobínov, raz na str. girondistov
- hlasovalo za návrhy, kt. jej vyhovovali
- rozhodovalo, čo sa v Národnom zhromaždení príjme
13. september 1791 - vydanie 1. franc. ústavy
- vydalo ju Ústavodarné zhromaždenie
- končí sa tým 1. etapa
- Franc. ostalo monarchiou, ale konštitučnou
- na tróne: Ľudovít XIV., kt. musel opustiť Versailles a bol usídlený v Paríži
- kráľ mal právo veta
- volebné právo bolo rozšírené, ale bol stanovený volebný cenzus - rozhodovala o tom výška daní, kt. občan platil (to sa odrazilo na zložení Národného zhromaždenia - prevahu získali girondisti)
1791 - pokus kráľ. rodiny o útek
- kráľa donútili, aby prisahal na ústavu, nemohol to ďalej zniesť
- prezliekli sa za jednoduchých ľudí, išli k belg. hraniciam, stadiaľ chceli ísť do Angl., kde mali sľúbený azyl
- odhalili ich a dali pod policajný dozor
- vš. št. Európy sa pred Franc. uzavreli - žiadne obchodné styky => ťažká sociálna situácia ->
zákon o maxime na obilie
- za vlády girondistov
- určoval maximálne ceny obilia
- zákon bol nedokonalý, neriešil hosp. problém najnižších vrstiev
jar 1792 - vstup Franc. do vojny proti Prusku a Rakúsku
- stará kráľ. armád už neexist. a nová ešte nebola
10. august 1792 - Prížania vtrhli do paláca Tuilerie, vyrabovali ho a zatkli kráľa
- Parížania požadovali prijatie ďalších zákonov, kt. by odstránili najkrikľavejšie problémy
21. september 1792 - bitka pri Valmy
- Franc. 1. krát zvíťazili nad spojenými prusko-rakúskymi armádami
22. september 1792 - vyhlásenie 1. republiky
- (dnes už majú Franc. 5.)
- definit. končí Franc. kráľ.
- najvyšší zákonodarný orgán - Konvent
- kráľ bol postavený pred Konvent, jakobíni nie, ale girondisti chceli kráľovu hlavu, chceli upokojiť ľudí
- kráľ bol odsúdený na trest smrti (361:360)
január 1793 - poprava kráľa gilotínou
o 1 roka - poprava Márie Antoinetty
30. máj - 2. jún 1793 - ľud zvrhol girondistov
- ľud vyšiel do ulíc a žiadal okamžitý odchod girondistov z vlády
- girondisti vládu opustili, nič iné im neostalo
- vlády sa ujímajú jakobíni ->
obdobie jakobínskej diktatúry
+:
1. zrušili zákon o maxime na obilie a dali odhlasovať zákon o všeobecnom maxime - stanovoval najvyššie možné ceny vš.
tovarov (zároveň mal byť prijatý zákon o minimálnych platoch = znovu to nič neriešilo)
2. zriadili Výkon pre verejné blaho - riadili hop. chod št., Robesppiere ho obsadil tými najradikálnejšími jakobínmi, kt. boli nepodplatiteľný
3. Výkon pre verejnú bezpečnosť - nehľadali kriminálne živly, ale polit. nepriateľov; Saint-Just presadil revolučný teror - nepriateľov revolúcie a republiky popravovali bez súdov (1. obeť teroru - Danton…a Robesppiere ho dal popraviť)
-:
1. obvinený človek (nepriateľ rep.) nemal právo obhajovať sv. nevinu, bez súdov bol popravený
2. Franc. izolované od ostat. Európy
1793 - 2. franc. ústava
- jakobínska
- Franc. ostáva republikou
- 1. krát v hist. je deklarované všeob. volebné právo (aj pre ženy)
- jediná chyba: nikdy nevošla do platnosti (dali ju na verejnú diskusiu, vš. sa páčila, no povedali, že v čase revolučného teroru ju nemožno prijať)
- najprv bolo treba nájsť nepriateľov, hľadali tak dlho a odhodlane, že nakoniec i oni sami skončili pod gilotínou
kult rozumu
- zrušili Boha a zaviedli kult rozumu
- naplnenie osvietenských myšl.
- kult rozumu nahradil kult Najvyššej bytosti - bol to Robesppiere, on mal nahradiť vš. cirk. inštitúcie
jakobínsky kalendár
- zaviedli nový kalendár
- rok mal 12 mesiacov po 30 dní (= 3 týždne)
- rok končil 16. septembra
- do 21. sept. - 5 dní osláv (pre najnižšiu vrstvu - sanscullotov = tí, čo nosili krátke gate)
- 22. sept. 1792 - deň vyhlásenia Franc. za republiku, od tohto roku sa mal počítať franc. letopočet
- používali ho do r. 1805 - zrušil ho až Napoleon
27. júl 1794 - koniec samotnej revolúcie
- Parížania vtrhli do Konventu a dobodali tam Robesppiera
- na druhý deň vš. jakobínov popravili
termidorská éra
- vláda prechádza do rúk Konventu, kt. vypisuje nové voľby
- nástup girondistov - nemilosrdná pomsta, súdy súdili ako na bežiacom páse
1795 - 3. franc. ústava
- Franc. ostáva republ.
- zavádzala volebný cenzus, k. bol stanovený tak vysoko, že v 15 mil. Franc. získalo volebné právo 40 tis. ľudí
- hlava rep.: 5 členné Direktórium - kolektívna hlava št.
- Konvent sa rozdelil na 2 komory: Rada 500, Rada starších (250 poslancov)
- voľby do Konventu sa konali každý rok
- moci sa ujali tí najbohatší, to napätie neukľudnilo ->
1796 - sprisahanie rovných
- pokus širokých vrstiev o vytv. spoločnosti rovných
- chceli vytv. primitívnu komunist. spoločnosť
- chceli vytv.
spoločnosť absolútne rovných ľudí
- na čele: Gracolius Babenhof - skončil na popravisku
royalistické povstania
- uskutočnilo sa ich niekoľko
- niekt. dúfali, že Bourbonovci sa ešte môžu vrátiť
- Ľudovít XVII. žil v Angl., mal tam azyl
- pri potlačení týchto povstaní sa vyznamenal Napoleon Bonaparte.