Úsvit civilizácií - doba kamenná
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 06. února 2007
- Zobrazeno: 6370×
Příbuzná témata
Úsvit civilizácií - doba kamenná
Veda legendy rozprávajú o prvých okamihoch vesmíru až po vznik slnečnej sústavy… Prieskum belasej planéty ako živej bytosti…Údiv nad vznikom a rozmnožovaním bunky… Tragický zánik „hrozných plazov“…Víťazstvo cicavcov…Po dvadsiatich miliardách rokov prichádza na scénu človek. Dejiny človeka a opíc sa začali pred 35 mil. rokov. Pred 20 mil. rokov veľké primáty žili v lesoch východnej Afriky. Premiestňovali sa štvornožky na stromoch a občas zliezali na zem. Na západe, tam, kde pretrvával les, sa vyvinuli šimpanzy a gorily; na východe sa prispôsobili suchšiemu prostrediu saván a stali sa dvojnožcami – pred 4 mil. rokov. Za prvého predchodcu človeka sa označuje Australopithecus. Australopithecovia žili vo východnej a južnej Afrike v období 6 – 1 mil. rokov. Prvý bol objavený v južnej Afrike. Boli to prvé bytosti, ktoré sa pohybovali vzpriamene, ako to dokazujú odtlačky chodidiel, nájdené v Tanzánii, ale ich dvojnohosť bola ešte nedokonalá. Australopithecovia boli lovci, vyrábali nástroje, pravdepodobne opracované okruhliaky. Žili na viac, či menej zalesnených savanách, na brehoch riek a jazier. Australopithecovia žili v rôznorodom prostredí od lesov až po savany. Tí prví sa vyznačovali vyčnievajúcou tvárou, silným nadočnicovým valom, nízkym čelom, stoličky a čreňové zuby sú mohutné, očné zuby a rezáky dosť malé. Výnimočný objavRoku 1974 na medzinárodnej výprave sa našlo 52 úlomkov kostí – 40 % kostry predchodcu človeka, čo je najkompletnejším exemplárom australopitheca, nazvanom Lucy. Lucy žila pred 3 mil. rokov v pralesoch na brehu rieky Awaš v Etiópii. Mala asi 1,10 m ( približne postava 6-ročného dieťaťa ) s hmotnosťou 30 kg. Objem mozgu 340 cm3 sa dá porovnať s mozgom dospelého šimpanza. Štúdium dokazuje, že Lucy kráčala vzpriamene na dvoch nohách a pravdepodobne liezla aj na stromy.
Homo habilis
Keď pred 2 mil. rokmi suchšie podnebie zapríčinilo suchotu, australopithecovia sa stali obyvateľmi savany. Z niektorých sa vyvinuli prví ľudia : Homo habilis – človek zručný. Tvár mali sploštenejšiu, čelo vyššie, menšie stoličky a čreňové zuby, nadočnicový val ustupuje, objem mozgu je väčší. Používali rozmanitejšie nástroje ako australopithecovia a stavali si prvé prístrešky ( možno lovecké úkryty ).
Homo erectus
Koncom 19. storočia, predtým ako sa našli pozostatky australopitheca v Afrike, boli nájdené ľudské kosti na Jáve ( Indonézia ) a v Číne.
Keďže išlo o veľmi silnú podobnosť s človekom, všetky tieto fosílie boli zhrnuté pod názvom Homo erectus – človek vzpriamený. Zdalo sa, že Homo erectus je druhom vyslovene ázijským. Dnes sú jeho skameneliny dobre známe ako v Ázii, tak aj v Afrike a v Európe. Predstavitelia tohoto druhu mali väčšiu lebku ako ich predkovia ( s kapacitou 900 – 1200 cm3 ), bola pretiahnutá a nízka s mohutným nadočnicovým valom, tvár plochejšia a zuby sú už ako u dnešného človeka, len sú trochu mohutnejšie. Nástroje používal dokonalejšie – pästné kliny a sekáče. Starostlivo sa chystali na lov. Prispôsobil sa najrozmanitejšiemu životnému prostrediu. Zrejme on ako prvý použil oheň. Technika lovenia : zaháňali slony k močiarom, kde uviazli, a ich už len dobili pästnými klinmi a sekáčmi. Pred poslednou dobou ľadovou prehistorický ľudia objavili nové techniky lámania a opracúvania kameňa. Zhotovovali čoraz dokonalejšie nástroje, ako škrabadlá, rydlá, nože a vrtáky. Objavili sa aj vrhacie zbrane.
Neandrtálci
Posledná doba ľadová je známa dvoma základnými fenoménmi : objavením sa dvoch skupín ľudí „rozumných – „neandrtálca“ a „človeka dnešného typu“. V západnej Európe môžeme dosť ľahko sledovať vývoj lebky Homo erectus k typicky neandrtálskemu tvaru. Silné nadočnicové oblúky, vypuklejšie čelo, menej nápadné lícne kosti, tvárová časť vysunutá dopredu, vyčnievajúci nos, sánka ešte bez brady – to sú charakteristické znaky tohoto človeka s trochu nemotornou chôdzu.
Afrika, kolíska ľudstva
Až do 19. storočia sa ľudia nezaujímali o svoju „prehistóriu“. Len hŕstka vedcov bola presvedčená o existencii prehistorického človeka, a to napriek niekoľkým nálezom fosílnych ľudských kostí a nástrojov z opracovaného kremeňa v rôznych častiach Afriky. Roku 1859 slávny anglický prírodovedec Charles Darwin uverejnil svoje dielo O vzniku druhov prírodným výberom. Vysvetľuje v ňom svoju evolučnú teóriu : jednotlivé druhy sa progresívne menia, aby sa prispôsobili najmä zmenám svojho životného prostredia, čím riskujú svoje vyhynutie. No trýznivej otázky živočíšneho pôvodu človeka sa tu nedotýka. Ale roku 1871, v ďalšom diele Pôvod človeka a pohlavný výber Darwin označil Afriku za kolísku ľudstva.
Človek brúsi kamene, aby udieral, krájal, prebodával, rezal alebo škriabal…Domestikuje prírodu, krotí zvieratá, ovláda oheň a stavia. Sledujeme zrod miest, vynájdenie písma, rozvoj obchodu a zakladanie prvých civilizácií. Spolunažívajú národy Východu…Človek nadobúda nové kvality : kuje kov a krotí koňa…
Prvé druhy moderného človeka sa objavujú na Blízkom Východe a v severnej Afrike.
Sú súčasníkmi posledných fosílnych ľudí, ktorých postupne nahrádzajú.
Paleolit – kde a kedy ?
Lovci mladšieho paleolitu žili na kontinente podliehajúcom klimatickým zmenám. Tieto výkyvy trvali niekoľko storočí. Títo ľudia sa veľmi dobre prispôsobujú týmto klimatickým podmienkam. Osídľujú nové územia a prenikajú do okrajových oblastí zaľadenia. Kolonizujú severovýchod Európy a Sibír. Rasová rozdielnosť paleolitických ľudí na rôznych kontinentoch je ešte málo osvetlená. Vývoj nástrojov štiepaním kamenných čepelí a lístkov, súčasne sa vyvíjajú nástroje z kostí. Skupiny lovcov sú dedičmi dlhej skúsenosti. Poznajú spôsob života zvierat. Prispôsobujú sa migrácii zvery. Všetko z týchto zvierat bolo využité – koža na odev, parohy na nástroje, šľachy a črevá na upevnenie nástrojov a zbraní k násade, zuby na šperky. Lovci príležitostne využívajú aj iné zdroje obživy, napr. rybačku, zber ovocia… .
Všade, kde žijú ľudia, hľadajú ochranu pred zimou, či už v jaskyniach alebo stavbou príbytkov. Vytvárajú si obytný priestor podľa činnosti, ktorú vykonávajú. Pri týchto príbytkoch môže ísť o jednoduchú zastávku na ceste určenej na získanie surovín alebo o prechodnú etapu sezónnej migrácie. Vo všetkých prípadoch je oheň základným prvkom bývania : ide o otvorené ohniská, ktoré slúžia na varenie, osvetľovanie, kúrenie.
Dvadsať tisícročí jaskynného umenia
Jaskynné umenie je umením nástenného maliarstva, ktoré zmenili jaskyne na svätyne. Je to pokrytie stien až do najmenších záhybov umeleckými dielami. Stopy krokov, stopy ťažko vysvetliteľných postupov, podklady a zabudnuté nástroje, modely z hliny, čiary alebo znaky urobené narýchlo prstami… toto všetko nám poskytuje vzácne informácie o spôsobe, akým si pravekí ľudia prisvojili podzemný priestor.
Kult mŕtvych – myšlienky na záhrobie
Prvé hroby sa objavili pred 90 000 rokmi. Svedčia o úcte človeka k svojim blížnym. Pri pochovávaní často ukladali k telu alebo telesným pozostatkom zvyšky predmetov alebo zvierat. Takto našli v Izraeli pochované dieťa a pri ňom parohy daniela; vo Francúzsku boli plecia a hlava mládenca pokrytá tromi plochými kameňmi, v Iráckom Zagrose našli mŕtveho, ktorý spočíval na lôžku z kvetov natrhaných v júli ( podľa analýzy peľu ). Stopy obradu naznačujú, že do budúcna môže byť smrť predmetom osobitého zaobchádzania. Predsa však dosvedčujú cit zrodený z viery o úlohe, ktorú hrajú zomrelí zo záhrobia a ten pokladá za potrebnú prítomnosť nástrojov, potravy, kvetov. Hroby ukazujú, že egoistický pud sebazáchovy sa dá prekonať a že existujú určité putá medzi mŕtvymi a živými.
Nebožtíci sú vždy uložení v jame, buď ležiaci na chrbte alebo v skrčenej polohe.
Paleolitický ľudia nám nezanechali svoj verný obraz : vyobrazenia žien sú štylizované alebo len čiastočne načrtnuté. Pôvab týchto vyobrazení je takisto nerozlúštenou hádankou ako otázka nášho pôvodu.
Prví roľníci, prví remeselníci
Sme v neolite a príroda je takmer podobná tej, ktorú poznáme my… Je to obdobie, keď sa človek učí brúsiť kameň a pomaly začína ovládať svoje okolie. So svojimi novými nástrojmi rozoráva les a buduje dediny, je to už naozajstný roľník, ktorý chová dobytok a pestuje obilniny. Nová technika, metalurgia, ho priviedla do doby bronzu.
Do 8. tisícročia človek žil koristníckym spôsobom – lovil a zbieral. V neolite vyrába pre seba potravu, chová dobytok a obrába pôdu. Jačmeň, niekoľko druhov pšenice a iných rastlín rastie na Blízkom a Strednom Východe, v „úrodnom polmesiaci“. Sú tu aj divé ovce, kozy, bravčový a hovädzí dobytok. Vďaka chovu dobytka si ľudia zabezpečujú vždy použiteľná zásoby potravín, okrem toho im zvieratá poskytujú mlieko, kožu, vlnu a mäso. Na BV predchádza zakladanie dedín chovu dobytka a poľnohospodárstvu, v EU sa to deje často súčasne. Ale tieto tri aspekty sú tesne spojené, pastier a najmä roľník potrebujú stále sídla. Neolit je charakterizovaný aj objavením keramiky, brúsením kameňa a tkanín. Keramika umožňuje uskladňovať zásoby a ľahko uvariť tekuté potraviny. Brúsenie poskytuje možnosť používať kamene tvrdšie ako pazúrik, pretože brúsené sú odolnejšie pri úderoch.
Človek začal používať najprv prirodzené kovy, ktoré nachádzal v prírode a ďalej ich spracúval, ale to je už ENEOLIT – doba medená. .