Tvorivosť
Kategorie: Psychológia (celkem: 235 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 14306×
Příbuzná témata
Tvorivosť
TVORIVOSŤTvorivosť (aj kreativita) - z lat. creare = tvoriť, plodiť, rodiť
Systematický vedecký výskum tvorivosti sa datuje len od roku 1950, keď J. P. Guilford ako nastupujúci prezident Americkej psychologickej spoločnosti predniesol prejav na tému Creativity. Odvtedy možno hovoriť o explózii výskumných poznatkov a aktivít z oblasti tvorivosti. Týmto pojmom by sme mohli označiť viaceré aspekty:
1. nadradený názov pre problematiku, ktorá sa týka všetkých aspektov a činiteľov tvorivej činnosti
2. výsledok tvorivej činnosti, resp. jej druh
3. schopnosť tvoriť niečo nové - invencia (vynachádzavosť) - používa sa aj na označenie myšlienkovej schopnosti, vynachádzavosti myslenia
Od pojmu tvorivosť sa odlišuje pojem tvorba - znamená skôr výsledok dlhodobej činnosti, označuje celý komplex tvorivých produktov. Tvorivosť treba odlíšiť aj od produktivity, ktorá sa vzťahuje skôr na kvantitu, množstvo vytvorených produktov (ktoré nemusia byť tvorivými), kým tvorivosť znamená vysokú kvalitu zvláštneho druhu. L. Ďurič (1997) rozlišuje štyri základné komponenty psychológie tvorivosti:
· tvorivý produkt
· tvorivá osobnosť
· tvorivý proces
· tvorivé prostredie a klíma
Tvorivý produkt
Tvorivý produkt môžeme chápať ako produkt, ktorý jedinečný, pokrokový, hodnotný a komunikovateľný. Tvorivosť produktov rôzneho druhu môže mať rozdielny stupeň. Najvyšší stupeň predstavujú epochálne objavy, vynálezy, vynikajúce umelecké diela. Do najnižšieho stupňa môžeme zaradiť rôzne malé zlepšenia, modifikácie, zdokonalenia a nepatrné zmeny už existujúceho produktu. Podľa toho, či je produkt nový len z hľadiska jednotlivca alebo spoločnosti, sa rozlišuje individuálna a sociálna, subjektívna alebo objektívna tvorivosť.
Tvorivá osobnosť
Tvorivá osobnosť je označenie takého jednotlivca, ktorého súhrn tvorivých vlastností a schopností umožňuje, či podporuje vznik nového originálneho, tvorivého produktu alebo postupov. Tvorivo nadaní ľudia majú zvyčajne vysoký intelekt. Priama závislosť medzi intelektom a talentom však nejestvuje, i keď A. N. Luk (1981) sa domnieva, že tvorivý potenciál sa môže naplno prejaviť len u jedincov s IQ vyšším ako 120.
Hodnota tvorivého potenciálu osobnosti sa určuje podľa získaných a samostatne vypracovaných schopností a návykov, podľa pripravenosti na činy, podľa realizácie vlôh v oblasti činnosti.
Ak si však položíme otázku, aká má byť tvorivá osobnosť, môžeme jednoznačne povedať, že u konkrétneho subjektu nás musí zaujímať:
¨ čo vie a ako to vie,
¨ čo hodnotí a ako to hodnotí,
¨ čo tvorí, ako to tvorí a čo už vytvoril,
¨ s kým spolupracuje a ako spolupracuje. Osobnosť môže byť teda tvorivá, ak je originálna, ak sa vyznačuje tvorivým spôsobom myslenia a konania a reálnou tvorbou originálnych hodnôt. Tvorivý človek na rozdiel od tvorivej osobnosti využíva len prirodzený, teda cielene a úmyselne ešte nerozvinutý tvorivý potenciál. Tvorivé vlastnosti vznikajú vedomým odrazom objektívnej reality v procese aktívneho pôsobenia tvorivej osobnosti. Vlastnosti tvorivej osobnosti tvoria vždy ucelený, usporiadaný a integrovaný systém, ktorý však možno z psychologického hľadiska dekomponovať na viacero psychických subvlastností, ako napríklad vlohy, schopnosti, spôsobilosti, charakter, záujmy, motívy, sebarealizácia, postoje a ďalšie.
Tvorivý proces
Tvorivý proces je aktuálne prebiehajúci dej alebo sled psychických aktov, ktorých výsledkom je produkt, ktorý má znaky novosti a vhodnosti. Tvorivý proces prebieha neštandardne, ale predsa sa v ňom dajú vyčleniť tri základné komponenty, ktorých model vypracoval Treffinger, Isaksen (1989): pochopenie problému, generovanie nápadov, plánovanie činností. Pochopenie problému obsahuje: orientovanie sa v nejasných podmienkach, hľadanie príležitostí a postavenie širokého všeobecného cieľa, hľadanie údajov znamená preskúmavanie situácie z mnohých hľadísk a výber najdôležitejších údajov, hľadanie samotného problému berúc do úvahy mnohé možné formulácie problému a formulovanie špecifického problému.
Druhú časť tvorí generovanie nápadov, produkovanie mnohých, rôznych a neobvyklých nápadov a následný výber sľubných možností alternatív.
Tretiu časť tvorí plánovanie činnosti. Tá zahrnuje: hľadanie riešenia, vývoj kritérií na analyzovanie a zjemnenie sľubných možností, výber kritérií a ich aplikovanie na najsľubnejšie riešenia, hľadanie možností využitia, návrh činností pre realizáciu, formulovanie plánu činností. Tvorivé prostredie a klíma
Tvorivú klímu chápeme ako súhrn vonkajších podmienok pôsobiacich priaznivo, či blokujúco na tvorivý výkon jednotlivca alebo skupín. Tieto vonkajšie vplyvy sa uplatňujú v troch hlavných smeroch: rodina, pracovné prostredie, školské prostredie. Ich pôsobenie je determinované širokým spoločenským prostredím, ktoré vplýva na všetkých príslušníkov spoločnosti a v najvšeobecnejšej podobe utvára predpoklady na ich tvorivosť, alebo ich svojimi účinkami potláča.
Rodina a tvorivosť K väčšej podnetnosti rodinného prostredia prispievajú: bohatšie kontakty tvorivých osôb v detstve s podnetnými dospelými osobami vhodnými pre identifikáciu, vyššie vzdelanie rodičov, úspešnosť rodičov v tvorivých činnostiach a dobre vybavené knižnice. Školské prostredie a tvorivosť Tvorivá klíma vo vyučovaní predstavuje súhrn kvalít školy a ich vzájomnú interakciu, v ktorej prebieha proces vyučovania a vzdelávania. Medzi činitele utvárajúce tvorivú klímu patria: systém pravidiel, povaha učebných úloh, metódy vyučovania, učiteľ a jeho interakcia so žiakmi. E. P. Torrance (1962) zosumarizoval princípy vytvárania tvorivej klímy v škole následovne:
1. Vedomosti si žiaci osvojujú samostatným hľadaním, skúmaním, experimentovaním
2. Učiteľ zaujíma pozitívny postoj k tvorivým prejavom žiakov, podporuje nezvyčajné nápady a odpovede
3. Pripúšťajú sa individuálne rozdiely, jednotlivci sa podporujú v postupovaní spôsobmi, ktoré sú pre nich najprijateľnejšie
4. Nevytvárať bariéry tvorivosti, naopak prekonávanie existujúcich bariér
5. Podporiť získavanie vedomostí z rôznych zdrojov
6. Učiť sa vzájomne sa počúvať, rešpektovať a akceptovať, vytvárať priestor pre diskusiu
7. Utvárať motiváciu, poznávať a riešiť problémy, provokovať myslenie
8. Učiteľ je spolutvorcom, spoluobjaviteľom
9. Spontánnosť, myšlienkovú slobodu a hravosť vyvažovať pestovaním disciplinovanosti a zodpovednosti.