Slovenské politické a národné hnutie v rokoch 1867 - 1900

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Slovenské politické a národné hnutie v rokoch 1867 - 1900

- vš. sa vrátilo do starých koľají a cisár mohol opäť zaviesť absolutizmus
- od r. 1849 sa cisár František Jozef I. rozhodol obnoviť absolutizmus ->

31. december 1849 - Silvestrovské patenty
- rušia sa nimi vš. zákony a nariadenia spred tohto roku
- ruší aj marcové zákony (Maď. si nimi vytv. samostatnú vládu)
- návrat k absolutizmu - neoabsolutizmus
- A. Bach ako hlavný predstaviteľ vlády, minister vnútra => Bachov absolutizmus (1849 - 1859)

Bachov absolutizmus a Metternichov absolutizmus
- spol. je metóda vlády: silný št. aparát, silná polícia, opora št. v cirkvi, cenzúra
- MA - konzervoval feudálny systém
- BA - otvoril cestu ku kapitalizmu
- BA - po revolúcii sa sláva Habsb. stala minulosťou a oni sa stým nevedeli vyrovnať - zapojili sa do 2 vojen (1859 - vojna so Sardíniou, 1866 - vojna sa Pruskom - neúspešné)

- Uhorsko trestané za revolúciu proti Viedni - malo ostať poľnohosp. zásobárňou vyspelých Z kapitalistických častí

1859 - cisár A. Bacha odvolal

1860 - októbrový diplom
- cisár sa ním definit. vzdáva absolutizmu a sľúbil riešiť národnostnú ?
- zavádza sa konštitučná forma vlády

február 1861 - Schmerlingerova ústava
- postavená na hist. princípe - len 4 hist. národy berie do úvahy (Česi, Maď., Rakúšania, Chorváti)
- týmto hist. národom sa povoľujú vlastné snemy a môžu mať zastúpenie v ústrednom ríšskom sneme
- na vš. nehist. národy sa zabudlo
- s ústavou neboli spokojní ani Maď. (nemčina a centralizácia) - bolo len ? času, kedy Maď. dotlačia Viedeň, aby to zmenila

- nespokojní boli aj Slováci, nová nastupujúca slov. inteligencia sa rozhodla znovu presadiť slovenské požiadavky ->

6. - 7. jún 1861 - zasadanie v Martine -> Memorandum národa slovenského
- autori: Ján Francisci, Marko Daxner, Paulíny-Tóth
- obsahovalo iba národné a školské požiadavky (nie polit.)
- 2. slovenský polit. program
- 5 tis. príslušníkov slov. inteligencie bolo pri jeho prijatí
- najdôl. požiadavka: žiadali vyčleniť slovenské územie ako samost. časť v rámci Uhorska - požiadavka slovenskej autonómie (ofic. názov: Hornouhorské slovenské Okolie, hl. m.: Banská Bystrica)
- jazykové a národné ?: na celom území okolia národným a vyuč. jazykom slovenčina (maď. popri slov. ako dorozumnievací jazyk), požiadavka právnickej akadémie na Slov.

- s textom sa slov. delegácia pobrala do Pešte, no panovník snem rozpustil a nemali ju komu predložiť
- preprac.

text predložili do Viedne cisárovi a poslali s ním banskobystrického biskupa Štefana Moyzesa
- cisár bol ochotný splniť 2 požiadavky: 3 slovenské gymnáziá (1863 - Revúca; Martin, Kláštor pod Znievom) a dal 20 tis. zlatých na založenie Matice slovenskej

Matica slovenská
- ešte sa urobila grajciarová zb. - čisto kult., nie polit. organizácia
- hl. úl. MS: podporovať rozvoj kult., vzdelanosti, osvety
- 1. predseda: Š. Moyzes
- dávala peniaze slov. študentom na štúdium na českých uni - tí založili spolok Detvan

1866 - bitka pri Hradci Králové
- Rakúsko prehralo vojnu s Pruskom
- zlomový rok našich dejín
- cisár sa nachádzal v zložitej situácii: nespokojní Slovania, nespokojní Maď.
- musel sa rozhodnúť (Maď. hrozili, Slovania prosili) ->

1867 - rakúsko-maďarské vyrovnanie
- -> Rakúsko-Uhorsko
- monarchia sa rozdelila na 2 samost. časti, kt. oddeľovala Litava (Predlitavsko, Zalitavsko) -> vyrovnanie dualizmom
- spoločné: panovník, zahran. veci, financie, armáda
- 2 samost. vlády, na čele uh. bol gróf Július Andráši (podozrievali s ním Sisi)
- vytv. sa colná únia na voľný prechod obchodu
- dostali sme sa pod uhorskú nadvládu

1868 - národnostný zákon
- začiatok systematickej maďarizácie v Uhorsku
- hovorí sa v ňom, že Uh. je obývané polit. jednotným národom natio hungarica
- ostatné národy to postavilo po pozície etník
- jediný Chorváti boli považovaní za národ a dostali autonómiu
- jediným št. a úradným jazykom sa stala maď. - jazyky ostatných etník mohli byť používané v základnom školstve, cirkvi a úradoch, ak úradník jazyk ovládal (0,37% - slov. št. úradníci - ale boli to pôrodné baby)

- slov. inteligencia sa rozdelila na 2 veľké skup. ->

Stará škola
- „škola prosieb" - prosila o realizáciu sv. polit. plánov
- vš. tí, kt. sa zúčastnili na Memorande slov. národa
- Paulíny-Tóth, Francisci, Daxner
- ostávali pri memorandových požiadavkách
- stále verili Viedni
- viera vo veľké slovanstvo (Rusi ako jediný národ vš. zachránia) - boli rusofili a panslavisti
- + bolo, že sa jej podarilo vytv. ->

1870 (6.6. 1871) - Slovenská národná strana
- prvá slov. polit. str.
- jadro tvorili predstavitelia Starej školy - program vychádzal z programu Starej školy (bol to program pre inteligenciu, chýbali soc. ? a širšia propagácia činnosti)
- až do r. 1913 jediná polit. str. na Slovensku (v Čechách v tom čase 14 polit. str.)
- nedokázala dostatočne čeliť maď. tlaku
- vydávali Pešťbudínske vedomosti
- sídlo: Martin
- 1. predseda (do r. 1877) - Paulíny-Tóth
- 1877 - P. Mudroň (tajomník: S. H. Vajanský)

Nová škola
- „škola činov" - robili aktívnu polit.

- nová nastupujúca generácia, kt. nesúhlasila s konzervatívnym martinským centrom, panslavizmom a rusofilstvom
- Palárik, Maly, Dusarov, Ján Bobuľa (staviteľ)
- riešenie problémov nie na národnom, ale na občianskom princípe - presadzovali liberálnu polit. - pochopili, že situácia sa nedá riešiť vo Viedni, ale iba v Uhorsku
- presadzovala polit. spolupráce s Maď. - maď. nacionalistická bariéra bola väčšia
- veľmi krátko vydávali Slovenské noviny
- rozpadli sa - časť prešla k Maď., časť sa začlenila do SNS

uplatňovanie národnostného zákona v praxi
- 1874 - zatvorené 3 slov. gymnáziá
- 1875 - zakázaná činnosť MS
- 1879 - vydanie nového školského zákona - vyučovanie maď. povinné aj v roč. 1 - 4

FEMKE, Hornouhorský vzdelávací spolok
- spolky, s presne určenou činnosťou
- investovali do nich peniaze, kt. ostali z MS
- FEMKE: prevýchova detí v maď. vlasteneckom duchu - materské škôlky, premiestňovanie detí na Dolnú zem (dieťa sa vracalo domov ako Maď.)
- HUS - vydával noviny, časopisy, učebnice… - vš písané nacionalisticky

- tichí Slovách - Slováci na vyšších postoch, kt. sa verejne nepriznávali, že sú Slováci
- Chorváti chceli vždy presadiť slov. požiadavky, ale Koloman Tiso (predseda snemu) - stále tá istá veta: „A kto sú to Slováci?"

1884 - 1901 - SNS bola v pasívnej opozícii
- prestala sa zúčastňovať aktívneho polit. života
- nezúčastňovala sa volieb do uh. snemu
- iba nečinne na Maď. nadávali
- Maď. sa tešili, mali voľný priestor

kon. 19. st. sa v SNS vytv. štyri prúdy:
1. národniari
- tí, kt. viedli SNS (Mudroň, Vajanský) - pôvodní predstavitelia Starej školy, zotrvávali na Memorande
- konzervatívny prúd - viedli polit., kt. neoslovovala široké masy
- východisko: spolupráca s Ruskom
- hl. predsatviteľ: S. H. Vajanský - tvorca programu SNS kon. 19. st., vytvoril 3. teóriu slovanskej vzájomnosti

Vajanský - 3. koncepcia slovanskej vzájomnosti
- Slováci sú samost. národ
- pomoc príde z Ruska
- spoloč. záchranu videl v zemianstve (no to bol omy, boli najviac pomaďarčení…a dobrovoľne) - boli pyšní nie na pôvod, ale na titul

2. klérikáli
- A. Hlinka, F. Juriga
- katolícki kňazi, skup. katolícky orient. inteligencie
- uvedomili si, že treba osloviť jednoduchého človeka - chceli to urobiť prostredníctvom viery (90% - katolíci)
- kostol - polit. fórum
- malo to význam, myšl. a dostali aj do širokých más

3. agrárnici
- Milan Hodža
- uvedomil si, že treba osloviť slov. roľníka, kt.

tvoril základ slov. spoloč. - robili soc. polit. (napr. zakladanie družstiev - spoločná pokladnica - svojpomocné družstvá)

4. hlasisti
- Vavro Šrobár, Pavol Blaho
- názov podľa časopisu Hlas
- úplne nový smer v polit. SNS - odmietli rusofilstvo a panslavizmus
- orientovali sa na spoluprácu s Čechmi
- pravidelne sa každý rok stretávali so zástupcami českej inteligencie v Luhačoviaciach
- opora hlasistov: Detvan (spolok slov. študentov v Prahe)

1875 - Slovanský kongres
- zišli s au vš. národy mon.
- položili sa zákl. česko-slovenskej spolupráce
- kúpele Luhačovice - pravidelne sa tu stretávali Česi a Slováci

belvederská dielňa
- zriadil ju vo Viedni následník trónu Ferdinand d´ Este
- schádzali sa tam zástupcovia vš. slovanských národov žijúcich v mon. - Slovákov tu zastupoval M. Hodža
- rozhodli sa, že keď ferdinand nastúpi na trón, zriadi sa federácia
- 15 samost. št., každý národ sv. federáciu

ekonom. úpadok
- kon. 19. st. - „hladové doliny" - ľudia odchádzali do emigrácie
- spoloč. rozloženie: k slov. národnosti sa hlásilo iba 63 študentov na vš. uhorských VŠ a iba 1946 malo úplné stredoškolské vzdelanie (bolo nás 2 mil.)
- ľudia to riešili buď vysťahovalectvom (1867 - 1900 - 270 tis. Slovákov, 1. vlna - do franc. a belgických baní, najviac ľudí odchádzalo z V, čisto ekonom. príčiny, zachovali si, že sú Slováci) al. chodili pracovať do dolnej zeme ako námedzní robotníci

Porovnanie s českým polit. hnutím
Čechy
- 14 polit. strán
- silná národne cítiaca inteligencia, kt. národné hnutie finančne a morálne podporovala

1871 - fundamentálne články
- Česi ich predložili Viedni
- pokus o vyrovnanie s Viedňou
- nepodarilo sa to presadiť, naopak, viedlo to ku germanizácii

- v školách a úradnom styku mohli používať češtinu

T. G. Masaryk založil realistickú stranu
- dostáva sa do ríšskeho snemu ako poslanec a zároveň pôsobí ako prof. na Karlovej uni
- ovplyvnil veľkú časť českých polit. - jeho myšl. ovplyvnili aj slov. študentov

sociálno-demokratická str. (1874)
- fungovala tu a bola silná
- výrazne ovplyvňovala český polit. život

- silné polit. str., čulý polit. život
- mali v programoch aj soc. ?
- Čechy - priem. najrozvinutejšia obl. Rak.-Uh.

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?