Sklo a jeho výroba
Kategorie: (celkem: 853 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. července 2006
- Zobrazeno: 1915×
Příbuzná témata
Sklo a jeho výroba
Sklo je číra hmota na umelecké a úžitkové spracovanie. Základnými surovinami na výrobu skla sú kremičitý piesok, sóda, potaš, vápenec. Suroviny sa miesia a tavia v peciach na sklovinu, ktorá sa tvaruje buď ručne sklárskou píšťalou, alebo zväčša už strojovo, lisuje, valcuje a leje sa. Výrobky sa ochladia a zdobia brúsením, rezaním, rytím, leptaním, maľovaním a zlátením. Poznávame niekoľko druhov skla:ľahko taviteľné sodnaté (vhodné na fúkanie)
tvrdé draselné (vhodné na rezanie a brúsenie – krištáľ)
mäkké olovnaté (vhodné na liatie do foriem a na výrobu optického skla)
Farebné sklo sa získava pridaním oxidov niektorých kovov (kobaltu – červené, zinku – zelené). Okrem umeleckého skla sa vyrába sklo:
technické (okenné tabule, obkladačky)
úžitkové (poháre, vázy, lustre)
optické (šošovky, sklá do okuliarov a optických prístrojov)
Sklené vlákno je vlákno, ktoré sa vyrába zo skla ťahaním roztavenej skloviny pri teplotách vyšších ako 1000°C. vyznačuje sa vysokou pevnosťou ťahu (vyššou ako oceľové vlákno). Používa sa na výrobu bytových textílií, sklolaminátov, izolačného materiálu, ale aj v prenosovej rozhlasovej a televíznej technike. Základný technologický postup výroby:
ZAKLADANIE
Vstupnou surovinou pri zakladaní je sklárska vsádzka. Zložená je z viacerých komponentov: piesku, potaše hydrátovej, sódy kalcinovanej, mínia, liadku draselného, kysličníka amónneho, črepov. Postup výroby – zariadenia pre zakladanie slúži k pravidelnému prísunu sklárskej vsádzky v závislosti na odbere skloviny. Sklárska vsádzka sa dostáva zo zásobníka do násypky zakladača, odkiaľ padá pred piest obdĺžnikového prierezu. Piest sa pohybuje pomocou výstredníkov a ťažných pružín. Zdvih piestu a počet zdvihov piestu možno plynulo regulovať.
TAVENIE
V technickej praxi sa obvykle pochod tavenia rozdeľuje na 3 hlavné štádia:
Vlastné tavenie – prvá etapa pochodu tavenia, končiaci zmiznutím posledných zbytkov pevných látok. Túto etapu rozdeľujeme ešte na obdobie chemických reakcií a období rozpúšťania zvyšku pevných látok skôr utvorených v tavenine. Homogenizácia – odstraňovanie plynných uzatvorenín a vyrovnávanie zloženie taveniny v celej hmote. Ochladenie skloviny – na pracovnú teplotu, pri ktorej sa sklo dá odoberať k tvarovaniu. Vstupnou surovinou je sklárska vsádzka, ktorej založená hmotnosť pre tavenie závisí od vyrábaného sortimentu výrobkov – odberu skloviny.
Postup výroby – pre tavenie skloviny slúži U-plamenný regeneratívny taviaci agregát a pracovnou časťou, agregát je vykurovaný zemným plynom a predohriatym vzduchom. Vzduch sa predhrieva v regenerátore so stojatými komorami. Zemný plyn je privádzaný z doreguľovacej rady tlakom 50kPa. Pri tavení paralelne alebo následne prebiehajú tieto deje:
zohriatie vsádzky na taviacu teplotu
reakcie medzi jednotlivými zložkami
čírenie
chemická homogenizácia taveniny
ochladenie sklonoviny na pracovnú teplotu
Na2CO3 + 4 SiO2 – Na2O. SiO2 + 3 SiO2 + CO2
TVAROVANIE
Surovinou vstupujúcou do tejto výrobnej fázy je sklonovina alkalicko-olovnato-kremičitá. Množstvo spracovanej sklonoviny pri tvarovaní závisí od vyrábaného sortimentu – príslušného ťažného faktora. Pre tvarovanie je potrebné teplotu a tým aj viskozitu sklonoviny upraviť. Tvarovanie prebieha v mufli, kde prameň roztaveného skla z feedra vyteká na šikmo sklonenú hubicu upevnenú na píšťale píšťalového stroja, ktoré sa otáča. Sklonovina vytekajúca z feedra obalí keramickú hubicu vo forme špirály a vplyvom sklonu hubice sa pomaly posúva na druhý koniec hubice. Trubica je vedená po uhlíkových kladkách do ťažného stroja na konci ktorého je ulamovacie zariadenie, kde sa “lano” mechanicky prerušuje na požadované dĺžky.
ZAPAĽOVANIE
Vstupujúcou surovinou tejto výrobnej fízy sú trubice z olovnatého skla. Ich množstvo závisí od rýchlosti ťahania. Trubice ulomené na potrebné dĺžky sú dopravované cez plamene pukacích horákov na pukací kontakt chladený vodou. Dotykmi kontaktu konce odpuknú. Neodpuknuté trubice obsluha vracia na nové pukanie. Opuknuté trubice prechádzajú plameňom zapaľovacích a vyhladzovacích horákov. Rozteč horákov a pukacieho kontaktu je nastaviteľná podľa požadovaných dĺžok trubíc. Pukacie a zapaľovacie horáky sú stavané na zmes zemný plyn – vzduch-kyslík. Trubice po úprave koncov, alebo bez úpravy, sú dopravované na triedenie podľa priemerov. TRIEDENIE
Vstupujúcou surovinou sú olovnaté trubice so zapálenými koncami. Množstvo je závislé od vyrábaného sortimentu. Trubice zo zapaľovacej linky pracovníčka prenáša na sklz mechanickej stupňovej triedičky. Mechanická stupňovitá triedička triedi trubice podľa vonkajšieho priemeru na štyri rozmerové skupiny. Kalibrovacie kotúče tvoria 12 kalibrovacích pozícií. Prvá a druhá pozícia v každej rozmerovej skupine má za účel vytriediť trubice, ktorých jeden alebo druhý koniec má vonkajší priemer menší, ako je minimálny priemer danej rozmerovej skupiny. BALENIE
Vstupujúcou surovinou sú trubice z olovnatého skla zapálené a vytriedené.
Pracovníčky odoberajú z regálu trubice, odvážia z nich množstvo 10 kg, ktoré balia do papieru a prelepia lepiacou páskou. Odpadové látky:
Pri jednotlivých fázach výrobného procesu vzniká odpad:
zakladanie – 0,2% sklárskej vsádzky tvorí rozprach pri zakladaní
tavenie – spaliny vznikajúce spaľovaním nového sortimentu, praskaním na ťažnej dráhe
tvarovanie – trubice pri naťahovaní nového sortimentu, praskaním na ťažnej dráhe
pukanie + zapaľovanie – konce trubíc
triedenie – trubice mimo tolerancie, so vzhľadovými chybami
Použiteľný odpad:
rozprach pri zakladaní – odovzdáva sa do kovošrotu
spaliny – využívajú sa na ohrev spaľovacieho vzduchu v regenerátoch
trubice mimo tolerancie, konce trubíc – vracajú sa vo forme črepov do sklárskej vsádzky
Nepoužitý odpad:
využívajú sa na všetky odpadové látky vznikajúce pri výrobe.