Romain Rolland Peter a Lucia
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 19238×
Příbuzná témata
Romain Rolland Peter a Lucia
Literárny druh: neveršovaná epikaNovela nemá zložitú dejovú líniu. Opisuje čas medzi večerom stredy 30. Januára a Veľkého Piatku 29. marca 1918.
Peter, osemnásťročný mladík pochádzal z bohatej meštiackej rodiny. Ich rodinu, nažívajúcu v láske, no nedôvere, zachytila v Petrovom štrnástom roku I. svetová vojna. Brat Filip, životný vzor mladšieho Petra, musel narukovať. Zrazu nič nie je ako predtým a všetko sa drasticky mení. Peter v najväčšom návale melanchólie, keď sa dozvedá, že o pol roka musí narukovať, spoznáva chudobnú Luciu, ktorá sa stáva zmyslom jeho života. Obaja zabúdajú na vojnu, na smrť a s krásnou sebeckosťou myslia len na seba. Aspoň si to myslia. V ich dušiach totiž stále nad nimi lieta smrť, ktorá ich najprv len varuje a oni, vedomí si jej blízkosti, ju len odďaľujú, no nevyháňajú. Smrť v čase najväčšej lásky pokladajú za vykúpenie a s pocitom strachu sa na ňu i svojim spôsobom tešia, aby odišli z toho zlého sveta, ktorý je príliš starý na to, aby v ňom žili. Peter a Lucia zomierajú v kostole na Veľký Piatok pod mohutným pilierom práve v okamihu, keď sa obaja, v svojej láske, cítili najšťastnejší. Dovolím si povedať, že zomreli šťastní- zomreli spolu a s pocitom citového vyvrcholenia. Postavy: hlavné: Peter Aubier, Lucia
Vedľajšie: Filip Aubier
CHARAKTERISTIKA HLAVNÝCH POSTÁV:
PETER- bohatý 18- ročný dospievajúci chlapec pochádzajúci z bohatej meštianskej rodiny, mal brata Filipa. Na svoj vek duševnejšie vyspelý, čo je spôsobené vojnou, ktorá prišla tak zavčasu a tak strašne reálne. Je otupený a od života nič nečaká, až kým nespoznáva Luciu.
LUCIA- polosirota z chudobných vrstiev, amatérsky sa venuje maľovaniu- no len pre zárobok, sklamaná zo života i z matky, ktorá si našla milenca a tým sa Lucií vzďaľuje. Lucia má pocit, že jedine Peter ju chápe, a je to obojstranné. Typ rozprávača: vševediaci
Kompozičný plán: Samotná novela sa nijako nedelí, nie je rozdelená ani na kapitoly či časti (knihy), čo je pochopiteľné pre jej malý rozsah. Novela má 101 strán. Do knihy je však začlenený aj životopis Romaina Rollanda (103- 122) s fotkami, nájdeme tam aj chronológiu Rollandovho života a diela zostavená Mariou Romain Rollandovou (123- 130) a nakoniec, na 131 až 133 strane sú doplnky k chronológií.
Hlavná myšlienka diela: Svetová vojna bola tou najväčšou chorobou minulého storočia. A len útek do chvíľkovej radosti pomáha zdrveným ľudom aspoň na okamih zabudnúť na hrôzy krviprelievania a nezmyselnej nenávisti.
Ľudia, otupení vojnou a čoraz viac sa obávajúci smrti, ktorá sa pre nich stáva nevyhnutnou, vidia svet len sivý a len malý náznak slnka ich dokáže vyniesť do výšin- no zároveň vedia, že boj s vojnou nikdy nevyhrajú. Na prvý pohľad sa zdá, že novela Peter a Lucia je, ako je očividné i z názvu, o láske dvoch ľudí, kde v pozadí zúri vojna. Skutočnosť je však iná. Na prvom mieste je vojna a dvaja mladí ľudia sú len nepatrnými zrnkami prachu v celom deji. R. Rolland pomocou hlavných postáv hovoril o vojne, pomocou nich sa pokúsil vykresliť zničenú mentalitu parížanov( hlavne diskusiou štyroch Petrových kamarátov), no i celého sveta. Aj keď láska Petra a Lucie bola veľká, čistá a krásna, nepoložili ste si otázku:- Keby vojna nebola, aj tak by sa to stalo? - Nie, myslím že nie. Túžba po šťastí a zabudnutí naučila ľudí milovať a vážiť si lásku, či priam dychtiť po jej naplnení. Cítili, že smrť je blízko a preto vedeli všetko pekné prežiť stokrát intenzívnejšie. Nechcem tým povedať, že vojna má na život pozitívny vplyv, to rozhodne nie, ale vojna často naučí prežívať a žiť prítomnosťou. Pretože prítomnosť je jediné, prečo ľudia v čase vojny žili. Zajtrajšok nemal zmysel- a mal by mať, keď už možno nebude? Aj keď rozhovory zaľúbencov sa podobajú čvirikaniu milencov počas mieru, sú od nich nad hony vzdialené. Peter a Lucia uvažujú nadreálne, robia si plány do budúcnosti, aj keď dobre vedia, že ohnivá ruka smrti ich zasiahne skôr, ako si to stihnú uvedomiť. Hovoria o láske, no ich láska je neodlučiteľne spätá so smrťou a beznádejou. Vojna vyhráva. No nie na plnej čiare. Peter a Lucia síce nad vojnou prehrávajú, no zároveň i víťazia. Víťazia, pretože našli samých seba a dokázali s vojnou splynúť a zmieriť sa so smrťou. Vojna im nedáva nádej na spoločný život- aspoň nie na tomto svete.
Hlavná téma: príbeh lásky dvoch dospievajúcich ľudí vo víre vojny. Jazykové prostriedky: Je zaujímavé, že autor do „súkromného“ vzťahu Petra a Lucie neberúceho ohľad na vojnu vsúva samotné hrozby a skutočnosti vojny, aby pripomenul hrdinom, že vojna je a počas ich života aj bude. Vsuvky „vojny a smrti “ používa často, aby čitateľovi pripomenul, že ani Peter s Luciou sa nevyhnú ošiaľu smrti a ani vojna z ich života nevymizla. napr:
...Ľudia ešte stihli zazrieť krv, čo mu stekali po prstoch...(9-10)
Zaujímavá je vsuvka na 28 strane, kde Peter vyzýva Luciu, aby si sadla ku fontánke so slovami: Tak príjemne je pri vode! No hneď za tým je v zátvorke, že práve tú fontánku pokrývali murári doskami na ochranu proti bombám.
Personifikácia: Jedna z tých rúk, ruka mužská, hovorila: Opri sa o mňa! (str.23)
No Peter bol výlučne zaujatý tajomným hosťom, ktorý ho navštívil.
(str.24)- autor zosobňuje lásku
...že jeho srdce kladie otázky(str.58)
...mladé marcové slnko hralo sa na skrývačku, smialo sa...(str.88)
Rečnícka otázka: Či je pre ženu niečo ľúbeznejšie než vidieť, ako jej milý vyzeral, keď bol ešte útlym deckom? (str.51)
Básnické zvolanie: Ách, Peter! Milý môj!
Zdrobneniny: -Och, Lucia, zlé dievčatko...(str.91)
Ja radšej volím byť chlapčekom...(str.93)
Epiteton: kalné aprílové dni(str.8)
Hrdinskou a nezmyselnou vidinou(str.15)
Besnému počínaniu( str.17)
Vesmírne utrpenie( str.18)
Ľadová hmla (str.45)
Odpútaná obluda (str.55- vojna)
Velebné tóny organa...(str.98)
Prirovnanie:...a Paríž, preľaknutý, zabávajúci sa na svojej hrôze, nad ktorým kdesi vo výškach vznášali sa kovové vojenské vtáky...(10-11, prirovnanie k lietadlám)
...onej prasnice, zožierajúcej svoje mladé(strana 8, prirovnanie k vojne)...
-Autor prirovnáva Petra, pre jeho úvahy a myšlienky k Hamletovi, ktorý však nevie nájsť svojho verného Horácia( napr. na strane 18)
Niekoľko mesiacov jeho duchovný rast bol zarazený, ako keď Ľadoví svätci spália mladý strom v rozkvete (str.21)
Rok bol ako tá tajomná rieka Styx...(str.33)
Bývali v nej ako mandľa v pošve plodu, sťa plameň uzavretý v blikajúcom lampáši...(str.42)
Metafora- Stál pri vchode, zovretý hradbou ľudských tiel, spolu s nimi dýchal dusný vzduch, ktorý prechádzal ich ústami a tupo, ...(strana 7)
Koľko otázok ho pálilo a nesmel ich vysloviť! (str.13)
A keďže bol v tom tvárnom veku, majúca ešte príliš jemný povrch, zvrašťuje sa pri najmenších závanoch zvonku a chvejivo sa utvára pod ich kradmými dotykmi ...(str.14)
Kedysi sa aj usiloval čítať v jeho srdci...(str.14)
...listnatá opona slov, maskujúca myšlienky...(str.23
V srdci dvoch detí zajtrajšok náhle vstal z mŕtvych.( str.33)
...hrôzou skamenení...(str.74)
Metonymia: ...ako veľký pochabý vták, vyletujúci do priestoru s hrdinskou a nezmyselnou vidinou, že jeho zobák a pazúry urobia koniec vojne a nastolia na zemi kráľovstvo pokoja.( str.15- je to samozrejme i prirovnanie mieru k hrdinskému vtákovi, no vidím v tom i metonymiu, táto veta je by mohla byť aj metaforou )
Pôdu vysušenú a vyčerpanú, čo pomaly už vysala všetky živiny a nevládze ich už obnovovať...(str.55- je to zároveň i prirovnanie k Luciinmu srdcu)
Ďalšie prostriedky:
-autor vyžíva veľmi dlhé vety a zložité súvetia
-nezodpovedané otázky (str. 19)- Načo smrť? Načo život? (autor tým tak zdôrazňuje svoj nesúhlas a hlavne nezmyselnosť vojny)-Ó, Peter, čo sme to...? Čo sa to od nás chce?...(str.78- bezradnosť Lucie)
-váhanie, úvahy( napr. str.20)- Peter nachádza lásku a sám je prekvapený, že je šťastný, no samotné šťastie v útrapách vojny ho znepokojuje, dokonca si to i vyčíta. Zaujímavá je veta, ktorá vyjadruje intenzívne opantanie citom : „ Nezabúdal na nič zo skutočného života. Ale všetko harmonicky ladilo“. (v tejto vete badať i hru kontrastov, ktoré autor tiež veľmi často vyžíva v novele. Veď ako môže láska ladiť s vojnou? So smrťou, s nenávisťou? Zdá sa to nemožné. Ale vojna všetko mení. To je podstatou.)
-kontrasty (str.23) Tí, čo hovoria v jeho mene, bývajú obyčajne najväčšmi ušpinení. No človek jednak túži po tomto obmedzení, aby svoju lásku mohol stisnúť v náručí i zmocniť sa jej. (str.25- je to i metafora)
V takom smutnom roku taký žiarivý február! (str.26)
Petra povolali k vosku spolu s jeho spolužiakmi, 18- ročnými deťmi.(7-8)
–nedokončené vety.
Autor len málokedy nazýva smrť smrťou( hlavne v dialógoch, tam skoro nikdy), maskuje to nedokončenými vetami (skôr než..., ja ešte nechcem...) a smrť splýva i s oddaním(milostným aktom) , ktoré si milenci plánujú. Smrť a vojna je všade, v každom riadku novely. Hrdinovia si ju naoko nevšímajú, nespomínajú ju, no obaja vedia, že rozprávajú iba o nej. ( napr. Aj vy musíte ta ísť?- str.45, Lucia hovorí o jeho odchode na vojnu, no myslí tým i smrť.-...a potajme dúfať, že táto sekunda nikdy nepríde. Až do tej chvíle byť šťastný.- str.47- tu je i kontrast, pretože v prvej vete dúfajú, že smrť nepríde, a v druhej vete hneď povedať, že určite príde)
...čie nie je to teraz, keď sa ľúbime, také rozkošné? Lucia vedela, že to nepotrvá dlho. Ale veď ani jej život.( str.65- smrť ich všade prenasleduje, v každej myšlienke)
-Romain Rolland odsudzuje vojnu i ako ničiteľa charakterov, najlepšie to vidieť v dialógu medzi Petrom a Filipom o nástupe na front:
–Ach!...To má ešte čas?–-Chi lo sa? Ktovie...-
-Je to až príliš isté.- odvetil Filip.
-No u mňa je zasa až príliš isté- riekol Peter- že až tam budem, nebudem zabíjať.-
No Filip dobre vedel, že vojna všetko zmení a i Peter, humanista a citlivý človek, by bol donútený zabíjať. -časti básni (str.92,93, vyznačené kurzívou)
-terminológia( takmer vo všetkých úvahách)
-symbolika (okrídlený mravec)
Znaky diela zaraďujúce ho do medzivojnovej literatúry: opisuje obdobie prvej svetovej vojny, stratenú generáciu, celkovú otupenosť, bezradnosť ľudu a jeho nedôveru na lepší zajtrajšok. Autor využíva symbolizmus, poetizmus, surrealizmus. Je to novela (epika), a použitý pre Romaina Rollanda typický pacifický pohľad na svet.
CITÁT:
A riekol: -Okrídlený mravec!-
-Čože?- spýtal sa veselo Peter.
-Pozor na krídla!- riekol Puget- To je svadobný let. Ten trvá iba hodinu.-
-Život netrvá dlhšie- odvetil Peter.