Riešenie Konfliktov a Vyjednávanie
Kategorie: Psychológia (celkem: 235 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 27. června 2006
- Zobrazeno: 18074×
Příbuzná témata
Riešenie Konfliktov a Vyjednávanie
Úvod
Konflikt je významnou súčasťou vnímanej reality. Je prejavom dynamického priebehu všetkého diania a neustálej zmeny. Zda sa, že úspech v akejkoľvek oblasti ľudského úsilia, súkromnej či pracovnej, často zavisí práve od schopnosti rozoznať, správne inteurpretovať a následne vyriešiť konflikt.
Tak ako v každom ľudskom spoločenstve aj v pracovnom kolektíve a v organizácii má konflikt svoje miesto. Aj tu je úlohou manažéra ho rozoznať, správne interpretovať a vyriešiť.
Keď mali manažéri ľudských zdrojov tísíc najúspešnejších korporácií v Spojených štátoch (Fortune 1000) zoradiť manažérske zručnosti podľa ich dôležitosti, schopnosť riešiť konflikty figurovala medzi prvými desiatimi.
Nedorozumenie
Definícia : Konflikt vzniká ako výsledok nedorozumenia medzi ľuďmi, ktoré je spôsobené rozporom v ich názoroch, potrebách a prioritách.
Znamená to, že príčinou konfliktu K je nedorozumenie spôsobené nezhodou v niektorom zo znakov; N - zhoda v názoroch, P – zhoda v potrebách a G - zhoda v prioritách :
( N & P & G ) => K
Po úprave môžeme vyjadriť výrok ako alternativu negacií znakov, kde jednotlivé členy; N’ – rozpor v názoroch, P’ – rozpor v potrebách, G’ – rozpor v prioritách :
( N‘ v P‘ v G‘ ) => K
Vidíme, že konflikt K vzniká ako výsledok rozporu v aspoň jednom znaku.
Nedorozumenie podľa podstaty :
Implicitné nedorozumenie - vyplýva zo subjektívneho dojmu jednej zo strán.
Explicitné nedorozumenie - je spôsobené vonkajšími činiteľmi, napr. zlou, či neefektívnou komunikáciou medzi stranami.
Konflikt ľudí
Ako už som už spomínal v definícií, konflikt treba vždy chápať ako nedorozumenie medzi ľuďmi ( L ). Títo sa stotožňujú s nedorozumením, stávajú sa nositeľmi nedorozumenia a tým sa stávajú účastníkmi konfliktu.
K c L
Účastníkmi konfliktu ( Lk ) sú však zriedka všetci členovia kolektívu L. Väčšinou predstavujú iba určitú časť všetkých členov kolektívu, zlomok celku.
Lk / L => K
Konflikt podľa rozsahu
Intrapersonálny konflikt – je vnímaný jednotlivcom.
Interpersonálny konflikt – je konflikt medzi dvoma jednotlivcami.
Intraskupinový konflikt – je konflikt v rámci jednej skupiny, ale tiež medzi jednotlivými skupinami.
Veľkosť konfliktu (v)
Podmienkou pre konflikt ( K ) je teda nedorozumenie vyplývajúce z rozporu a zároveň existencia takého jednotlivca alebo skupiny, ktorý je jeho nositeľom. Veľosť konfliktu potom priamo úmerne závisí od stupňa nedorozumenia a od početnosti skupiny účastníkov a možno ho vyjadriť priradením súčtu členov rozporu (n‘; p‘; g‘) každému účastníkovi konfliktu ( Lk ), ktorý je nositeľom nedorozumenia váženým trojnásobkom celkovej početnosti kolektívu ( L ).
Veľkosť konfliktu ( k ) je súčin stupňa nedorozumenia a relatívnej početnosti účastníkov :
v = (( n’ + p’ + g’) / 3 ) * ( Lk / L ),
kde n’; p’; g’ je elementom T
Povaha konfliktu
Každý konflikt sa skladá z dvoch antagonických zložiek. Z funkčnej zložky ( F ), ktorá predstavuje pozitívnu zložku konfliktu a z dysfunkčnej zložky ( D ), ktorá predstavuje jeho negatívnu zložku. Obidve zložky sú v konflikte imanentne zastúpené, pričom o pozitívnom alebo negatívnom dopade konfliktu na kolektív rozhoduje tá zložka, ktorá v konflikte pravláda. Ak prevláda funkčná zložka, konflikt je pozitívy. No ak prevláda dysfunkčná zložka, potom je negatívny.
F & D => K
Konflikt podľa povahy
Pozitívny konflikt – má priaznivý dopad na kolektív. Pôsobí inšpirujúco a podnecuje iniciatívu a motiváciu. Prispieva k pokroku.
Negatívny konflikt – má nepriaznivý dopad na kolektív. Brzdí progres a bráni v plnení vytýčených cieľov.
Vektor pôsobenia konfliktu (u)
Funkčná zložka konfliktu vypovedá o povahe konfliktu. Môže byť uložená buď na prospech, alebo na príťaž kolektívu. Povaha konfliktu je určená smerom pôsobenia konfliktu ( u ), ktorý vyjadríme ako rozdiel druhých mocnín stupňov funkčnej ( f ) a disfunkčnej zložky ( d ), vážený súčinom oboch. Zavedieme tak do smernice podmienku nenulovosti každej z dvoch zložiek.
Smer pôsobenia konfliktu (u) formulujeme ako podiel rozdielu funkčných zložiek umocnených na druhú a ich súčnu:
u = ( f ^ 2 – d ^ 2 ) / f * d
Váha konfliktu (k)
Váhu konfliktu ( k ) napokon vypovedá o konečnom vplyve konfliktu na kolektív. Dostaneme ju vynásobením veľkosti konfliktu ( v ) jeho smerom pôsobenia ( u ). Dostávame číslo, ktorého znamienko ukazuje povahu vplyvu konfliktu na kolektív / úžitok (kladné) alebo príťaž (záporné) / a ktorého hodnota vypovedá o miere tohto vplyvu.
k = (( f ^ 2 – d ^ 2 ) / f * d ) * (( n’ + p’ + g’) / 3 ) * ( Lk / L )
Riešenie konfliktu
Keďže konflikt tvorí prirodzenú súčasť každeho diania nie je možné a vlastne ani nutné, ho celkom eliminovať. Úloha manažéra spočíva v hľadaní efektívneho riešenia konfliktu, teda takého, ktoré maximalizuje jeho funkčnú zložku, spraví ho tak užitočným a uloží jeho váhu v prospech úsilia.
Existuje niekoľko stratégií ako reagovať na konflikt. Každá situácia vyžaduje jedinečný prístup. Často však kombináciu niekoľkých prístupov. Odlišujú sa napr podľa pozície prístupu, miery asertivity ( A ), či kooperácie ( C ) :
Presadenie sa – ( A+ C- ) Znamená presadenie svojich nárokov na úkor druhej strany s využitím pozície moci, resp autority.
Vyhnutie sa – ( A- C- ) Znamená odložiť riešenie problému a jeho ignorácia.
Prispôsobenie sa ( A- C+ ) Znamená vzdať sa vlastných nárokov v prospech druhej strany.
Spolupráca - ( A+ C+ ) Je riešenie konfliktu spoluprácou a spoločnou snahou nájsť objektívne najvýhodnejšie riešenie.
Kompromis – ( A C ) obojstranné vykonanie série ústupkov. Strany tu však neberú ohľad na najlepšie možné riešenie. Využívaniu kompromisu sme navykli v osobnom živote, kde sme motivovaní najmä udržiavaním dobrých mediľudských vzťahov. No v kontexte ekonomických súvislostí a priorít sa kompromis javí ako nevhodná metóda. Na jednej strane síce zruší konflikt, no zameria pritom bod, ktorý nie najvýhodnejším riešením. Časť prieniku nárokov je takto stratená pre každú zo strán.
Vyjednávanie
Definícia : Vyjednávanie je diskusia dvoch alebo viacerých strán s rôznymi prioritami, ktoré sa usilujú dospieť k vzájomnej dohode.
Vyjednávanie slúži na presadzovanie vlastných nárokov zvyčajne so zreteľom na nároky druhej strany. Prístup k vyjednávaniu pritom závisí od pozície z ktorej jednotlivé strany do diskusie vstpujú. Vyjednávacia rola patrí medzi manažérske role a schopnosť vyjednávať je často jedným zo znakov dobrého manažéra.
Na zvýšenie efektivity vyjednávania sa doporučuje dodržiavať niekoľko princípov : poznať tému o ktoréj sa bude hovoriť, začať z extrémnej pozície, nikdy neustupovať bez náhrady, nedávať to čo môžte predať, neprejavovať nadšenie, tváriť sa že druhá strana vám dlží ústupok, či neukazovať opovrhovanie diskutujúcimi.
Záver
Konflikt vzniká ako prirodzená súčasť každého diania v ľudskej spoločnosti. Jeho vplyv možno zameriavať s využitím matematických metód. Riešenie konfliktu a jeho efektívne využívanie patrí spolu s vyjednávaním medzi významne zručnosti v personálnom manažmente.
Použitá literatúra
1. ROBBINS, S. P. – COULTER, M. ; Management, Prentice Hall, 1999
2. RUDY, J. – PIŠKANIN, A. ; Základy managementu, UK, 2002
3. TULLIS, G. – TRAPE, T. ; New Insights into Business, Pearson Education Ltd, 2004