Renesančná filozofia - Campanella, More
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 3802×
Příbuzná témata
Renesančná filozofia - Campanella, More
Tomasso Campanella (1568 - 1639)- nar. sa v rod. negramotného obuvníka
- vstúpil k dominikánom
- predstaviteľ utopického socializmu
- Filozofia dokázaná zmyslami
O slnečnom štáte
- ideál spoloč. zriadenia je spoločné vlastníctvo a spoločná práca
- príčinu vš. biedy, útrap a zločinov vidí v sociálnych rozdieloch
- zákl. program: odstránenie súkr. vlastníctva a rodiny
- hl. atribútmi života sú moc, múdrosť a láska
- návrat k prirodzenému stavu ľudstva je nevyhnutný, túto nevyhnutnosť nazýva osudom
- absolutistický typ vlády
- na čele št. má stáť kňaz nazývaný aj Slnko (Metafyzik), kt. má 3 spoluvládcov: Moc, Múdrosť a Lásku
- Slnko - riadi št., rozhoduje o svetských aj duchovných ?, môže diktovať kto s kým má mať deti
- ľudská osobnosť je úplne podriadená št.
- keby vš. tvorili jeden št. vytv. by sme ideálnu spoločnosť bez vojen
Thomas More (1478 - 1535)
- latinsky Morus
- ešte nie utopický socialista
- bol sťatý na príkaz kráľa, kt. odmietol posvätiť rozvodové konanie
Utópia (1516)
- 2 časti:
1. analyzuje Angl. svojej doby - hromadenie kapitálu, ohradzovanie pozemkov
2. Utópia - predstavuje tu spoločenstvo, kt. žije na ostrove Utópia
- snažil sa odpovedať na rozpory doby
- ideálny št., kt sa mal realizovať na ostrove Utópia
- príčina rozporov: majetková nerovnosť
- princíp: spoločná práca, spoločné vlastníctvo, spoločné rozdeľovanie
- obyv. musia pracovať buď ako roľníci al. remeselníci a plus musia vychovávať deti
- naznačil princípy parlamentného usporiadania spoločnosti - jeho princípy sa zhodujú s parlamentnou demokraciou - obyv. si pravidelne volia sv. zástupcov a tí spomedzi seba volia vládcu ostrova
- ľudia si slobodne vyberajú aj sv. vierovyznanie
- sprisahanie boháčov je stav, keď súkr. záujmy prevládajú nad ideálom pospolitosti
- najhoršia vášeň človeka: tajná láska k sebe samému a vlastnému prospechu
- ideálny št. odôvodňoval aj teologicky - má viesť k obnove ľudskej prirodzenosti, o kt. sa píše aj v Písme
- ideálny št. je založený na spoločnom majetku a všeobecnej účasti občanov na produktívnej práci
- cieľ: zabezpečiť materiálne potreby občanov a slobodný rozvoj ľudskej spoločnosti
- jeho sen sa nikdy neuskutočnil.