Priame zahraničné investície
Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 5988×
Příbuzná témata
Priame zahraničné investície
Prírastok priamych zahraničných investícií (PZI) na Slovensko je neustále podpriemerný, podporuje ho iba konečne spustená privatizácia. V čom je teda problém?Krajina s rovnakými možnosťami pre všetkých investorov. Súčasná legislatíva neumožňuje poskytnúť výhody aj slovenským, teda domácim investorom. Postavenie zahraničného investora je strategické, ale súčasný systém neudáva rovnosť všetkým investorom. Zabúda sa pri tom aj na to, že by sa zlepšilo povedomie o Slovenskej republike ako krajine s rovnakými možnosťami pre všetkých investorov a tento signál by sa Slovensku vrátil väčším prílivom PZI. Viac priestoru by sa malo vytvoriť pre pôsobenie spoločností s ručením obmedzeným a predovšetkým pre malé a stredné podniky. Do programu podpory by mohli byť zahrnuté aj investície, ktoré nepriamo vedú k zlepšeniu konkurencieschopnosti Slovenska - napríklad v plynárenstve alebo v energetike. Taktiež je tu aj vplyv na štátne agentúry na podporu investícií. Na Slovensku tieto agentúry nezabezpečujú investičné akcie domácich investorov, ako môžeme očakávať že budú úspešné v zahraničnej činnosti, ktorá je oveľa ťažšia ako domáca? Príklad je v Českej republike. CzechInvest do 31.1.2001 dokončil projekty 10 domácich firiem, ktoré priniesli Českej ekonomike vyše 360 mil. USD priamych investicí. CzechInvest získal prestížnu cenu „Nejlepšia európska investičná agentúra v roku 2000“. Na každú korunu vynaloženú na prevádzku agentúry zo štátneho rozpoču získala agentúra 9,48 USD, teda viac ako 300 Kč a jeden zamestnanec agentúry priniesol Českej republike 20 mil. USD priamych zahraničných investícií. Týmto smerom by mala ísť aj slovenská agentúra Sario. Je potrebné, aby úrad na podporu zahraničných investícií - Sario začal efektívnejšie plniť svoje funkcie a aktívnejšie sa zaoberal problematikou zahraničných investícií. Ak sa pozriete na internetovú stránku Sario a porovnáte ju z Czechinvestom, zbadáte priam priepastný rozdiel!
Priemyselné parky
Priemyselným parkom je územie určené územným plánom obce alebo územným plánom regiónu, na ktorom sa sústreďuje priemyselná činnosť lebo služby najmenej dvoch ponikateľov. Priemyselný park je zatiaľ jednoznačne najvýznamnejšou a najvhodnejšou formou lákania zahraničných investorov. Aj na Slovensku sa v poslednom čase začínajú takéto parky zakladať, no pokiaľ naša republika iba začína, v Českej republike už majú takýchto zón vyše tridsať.
Dokonca ešte u nás neexistuje schválená forma zákona o priemyselných parkoch, existuje iba návrh, ktorý bol vo februári tohto roku predložený na rokovania vlády, pričom mal byť predložený už v auguste minulého roku. Priemyselný park má schopnosť výrazne znížiť nezamestnanosť, zvýšiť celkovú produkcia a životnú úroveň v danom regióne. Budovanie priemyselného parku ale musia primárne vyžadovať súkromné spoločnosti, ktoré budú garantovať že na danú lokalitu vstúpia. Nehnuteľnosti
Získavanie nehnuteľného majetku investormi je na Slovensku zbytočne zdĺhavé, pričom najväčším problémom je dodržiavanie lehôt pre zápis do katastra nehnuteľností a veľká rozdrobenosť vlastníkov pôdy. Práve pre otázku pôdy u nás ukončilo pôsobenie už niekoľko investorov. Preto je čo najrýchlejšie potrebné zvýšiť produktivitu práce, resp. zrýchliť prácu katastrálnych úradov a zjednodušiť konsolidáciu vlastníctva pôdy nezámych vlastníkov a doriešiť aj spôsob odškodnenia osôb, ktoré si dodatočne na takúto pôdu môžu uplatniť svoj nárok. V poslednom čase sa rieši aj otázka zavádzania zvýšených poplatkov za zrýchlené zápisy a výpisy z katastra nehnuteľností. Nie som za túto myšlienku. Prečo práve na Slovensku by malo byť rýchle vybavovanie zápisov a výpisov z katastra nadštandart? Ako teda zabazpečujeme služby pre investorov (aj zahraničných)?
Jednotný prístup
Koordinácia prístup k zahraničným investorom je veľmi dôležitá. Mohli sme sa o tom presvedčiť, keď automobilová spoločnosť BMW vyhlásila, že má záujem o vysokú investíciu a hľadá vhodné investičné teritórium. (Investícia BMW by priniesla slovenskej ekonomike o niečo viac, ako investícia Volkswagenu.) Na verejnú výzvu spoločnosti veľmi rýchlo reagovalo množstvo predstaviteľov regiónov, ale namiesto spájania a kombinovania svojich ponúk začali medzi sebou súperiť. To bolo dôsledkom nejednotného postupu a koordinácie, ktorú mala zabezpečovať štátna agentúra na podporu investícií. Až niekoľko dní pred koncom verejnej ponuky zo strany svetového koncernu sa Slovensko združilo a vytvorilo jednu spoločnú ponuku. Žiaľ, spoločnosť BMW vylúčila Slovenskú republiku už na samotnom začiatku rozhodovania o vhodnom teritóriu a tak Slovensko prišlo o ďaľšiu z množstva investícií. Spolupráca so zahraničím
Posilnenie partnersta so zahraničím by sa malo čoraz viac zakladať na inštitucionalizovanej podobe medzinárodných priemyselných a odborných komôr. Takéto komory podporujú investície, sprostredkúvavajú vzájomnú komunikáciu firiem, poskytujú informácie. Napríklad len vznikom nemecko-slovenskej priemyselnej a obchodnej komory by sme získali úzky kontakt k takmer 90 priemyselných a obchodných komôr Nemecka.
Profitovali by z toho hlavne malé a stredné podniky, ktoré takéto inštitúcie potrebujú pri sprostredkovaní medzinárodnej spolupráce. Výskum a vývoj
Výskum a vývoj je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú konkurenčnú schopnosť každej ekonomiky, a predovšetkým jej priemyslu. V Slovenskej republike je problém vytvorenia inštitucionálnej štruktúry vedecko-technickej politiky a s tým súviasiaceho legislatívneho rámca. Dokument „Spoločné hodnotenie strednodobých priorít hospodárskej politiky“ konštatuje, že ich absencia má dva závažné nedostatky: neprítomnosť dlhodobého smerovania a rozptýlenie zdrojov do veľkého počtu menej zásadných aktivít výskumu. Taktiež je citeľná absencia stratégie rozvoja vedy a techniky, ktorá by určila dlhodobejší rámec pre našu ekonomiku a jej napredovanie. Od priameho zahraničného kapitálu môžeme očakávať hlbšiu špecializáciu v konkrétnych oblastiach výskumu, potrebné know-how, a vyššie tempo inovácií. Toto sú pravdaže len niektoré a teraz asi najpodstatnejšie námety na zlepšenia. Minulé vlády problém zahraničných investícií vôbec nezaujímal a tá terajšia postupuje v tejto oblasti len malými, občas chybnými, ale predsa – krokmi. Som ale presvedčený, že kroky sú už dávno nepostačujúce, treba skákať !
Peter Polakovič (autor je študentom Gymnázia Ľ. Štúra v Trenčíne).