Nikola Tesla životopis
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 5621×
Příbuzná témata
Nikola Tesla životopis
Tesla mal talent k vynaliezavaniu od detstva. Narodil sa 10. júla 1856 v chorvátskej dedine Smiljano v Lice. Otec Nikolu, povolaním kňaz, bol veľmi nadaný človek a výborný rečník. Teslova matka Djuka vedela vymýšľať a zhotovovať rôzne náradia pre domácnosť a v celom okolí bola známa cvojimi ručnými prácami. Keď sa rodina presťahovala do Gospiče, oveľa väčšieho mesta, než bolo rodné Smiljano, nastala v jeho živote zmena. Nemohol si zvyknúť na nové prostredie, celé dni trávil v izbe a pozoroval oknom, čo sa deje na ulici. Mal veľmi rád vtáky, zvlášť si obľúbil holuby. I oveľa neskôr, už ako slávny vynálezca, kŕmil v New Yorku denne kŕdle holubov pri mestskej knižnici. V Gospiči sa stal hrdinom zvláštnej udalosti. Hasičská spoločnosť si obstarala novú striekačku a usporiadala pri tej príležitosti veľkú slávnosť. Pri predvádzaní novej striekačky sa však stala nemilá vec - striekačka trucovala, nechcela čerpať vodu. Odborníci, ktorí stroj predvádzali sa márne pokúšali objaviť chybu. Teslu vo vzniknutom zmätku napadlo, že je upchatá nasávacia hadica, chytil jej koniec a v tom vyrazila voda s takou silou, že postriekala sviatočne oblečených predstaviteľov mesta. Tesla bol oslavovaný ako hrdina dňa.Keď skončil obecnú školu, vstúpil na nižšiu reálku, kde opäť vynikal ako najlepší žiak. Doma sa príliš učiť nemusel a svoj voľný čas mohol venovať novým dobrodružstvám. V škole bolo niekoľko modelov vodných turbín a tie zviedli Telslovu pozornosť k technickým vynálezom. Sám niekoľko takých modelov zostrojil z dreva a mal radosť, ako sa otáčajú. V škole ho zaujala fyzika a čoskoro robil pokusy s leydenskou fľašou a elektrostatickými prístrojmi.
V Karlovci, kde študoval vyššiu reálku, sa mu dostali do rúk Faradayove a Crooksove práce v nemeckom preklade, ktoré ho priviedli k tomu, že sa venoval elektrotechnike. Po maturite chcel ísť na techniku, ale jeho otec, ktorý si prial, aby sa venoval kňazskému povolaniu, s tým nesúhlasil. V tej dobe vypukla v Gospiči cholera. Tesla zo strachu, či niekto z rodiny neochorel odišiel domov. Čoskoro ochorel. Choroba mala ťažký priebeh, ale obetavosťou matky sa z nej predsa len dostal. A práve keď mu bolo najhoršie a keď sa o neho rodičia najviac báli vymohol si otcov sľub, aby mohol študovať techniku. Pre štúdiá na Vysokej škole technickej v Štýrskom Hradci bol Tesla veľmi dobre pripravený. Po nemecky sa naučil v škole, po francúzsky, taliansky a anglicky sa naučil sám.
Hneď po zápise navštívil knižnicu a od tej doby tu trávil každú voľnú chvíľu. Denne pracoval od tretej ráno do jedenástej večer. Hlboký záujem, talent a nepoľavujúca usilovnosť museli priniesť úspech. Už v prvom ročníku zložil desať skúšok – všetky s vyznamenaním. Teslovi profesori, ktorí čoskoro spozorovali jeho veľké nadanie a usilovnosť, mu prejavovali náklonnosť, ba priateľstvo. Profesor Poschl prednášal teoretickú a experimentálnu fyziku, profesor Alle integrálny počet a parciálne rovnice. Obidvaja mu venovali svoju priazeň. Poschl ho považoval za svojho asistenta umožňoval mu, aby pomáhal pri fyzikálnych pokusoch. V druhom roku štúdia sa Tesla po prvýkrát stretol s Grammovým dynamom. Bolo napájané z akumulátorovej batérie a dalo sa použiť tiež ako motor. Z akumulátoru však srčali iskry a štetiny sa čoskoro poškodili, takže s museli často vymieňať. Tesla sa po viacerých pokusoch utvrdil v názore, že motory na jednosmerný prúd nie sú na praktické využitie príliš vhodné. Ťažkosti spôsobovalo nielen iskrenie akumulátoru, ale aj straty energie pri jej prenášaní na väčšiu vzdialenosť. Vtedy po prvýkrát prišiel na myšlienku zostrojiť motor na striedavý prúd, ktorú profesor Poschl jednoznačne zavrhol. Svojej myšlienky sa nevzdal ani neskôr pri štúdiách v Prahe, ani pri práci v telegrafnej ústredni v Budapešti. S týmto problémom sa trápil niekoľko rokov a objavil pritom viacfázový prúd a točivé magnetické pole. S týmito objavmi sa vydal do Paríža a vstúpil do služieb Edisonovej kontinentálnej spoločnosti s nádejou, že sa mu tam podarí uskutočniť svoje vynálezy. Ale ani tu sa nemohol venovať svojmu motoru a bol nútený konštruovať rôzne typy strojov na jednosmerný prúd. Zaslúžil sa o mnoho ich zlepšení, takže ho spoločnosť poverovala najobtiažnejšími prácami.
Začiatkom roku 1883 odišiel do Štrasburgu, kde mal dať do poriadku elektrickú centrálu. Akonáhle prácu skončil – bolo to v lete toho roku – začal s praktickými pokusmi so svojim motorom na striedavý prúd. Pokusy sa mu vydarili a potvrdili, že nie profesor Poschl, ale Tesla mal vtedy pravdu. Pokúšal sa svoj vynález uplatniť v praxi, ale v Paríži sa márne snažil získať potrebný kapitál.
Tesla sa v New Yorku stretol s Edisonom, vtedy už slávnym vynálezcom, hneď na druhý deň po svojom príchode. Práve v tej dobe vyvolal prevrat v priemysle Edisonov vynález žiarovky s uhlíkovým vláknom a jeho systém výroby a rozvodu elektrickej energie pomocou jednosmerného prúdu. Edison vtedy urobil na Teslu mimoriadny dojem, ale i Edison bol prekvapený Teslovým príchodom.
Čoskoro sa spriatelili a Tesla začal pracovať v edisonových laboratóriách. Drel tam od pol jedenástej dopoludnia do piatej hodiny ráno. Iba za rok skonštruoval 24 nových typov strojov, ktoré mali vystriedať staré. Teslove konštrukcie boli jednoduchšie, dokonalejšie, lacnejšie, ľahšie a mali oveľa väčšiu výkonnosť. Edison mu sľúbil 50 tisíc dolárov, ak prácu dokončí včas, ale nakoniec mu odmenu nevyplatil. To bol jeden z dôvodov, prečo sa Tesla s Edisonom rozišiel. Hlavným dôvodom však bolo, že títo dvaja velikáni nemohli pracovať dlho jeden vedľa druhého. Po rozchode vytvoril Tesla v krátkej dobe Teslovu spoločnosť pre oblúkové osvetlenie, ktorá už v roku 1886 inštalovala Teslovu oblúkovú lampu v rôznych uliciach v New Yorku. Tento podnik slúžil Teslovi k tmou, aby získal finančné prostriedky pre ďalšiu nerušenú prácu na svojich objavoch. Až na začiatku roku 1887, kedy vznikla Teslova elektrická spoločnosť, dostal k dispozícii laboratórium a dielne v južnej časti Piatej Avenue, blízko Edisonového laboratória. Tesla pracoval veľmi intenzívne, takže už v októbri toho roku prihlásil základné vynálezy rozvodu striedavého prúdu a rôznych typov elektromotorov a generátorov na tento prúd. Okrem dvojfázového patentoval i trojfázový indukčný motor, ktorý má dodnes v priemysle najväčší význam. Veď najmenej 90 % všetkých motorov používaných v priemysle pripadá na tento druh.
O využitie Teslových vynálezov prejavil praktický záujem iba George Westinghouse. Teslove vynálezy sa pre neho zrodili v pravú chvíľu. Odberatelia prúdu z jeho striedavých centrál od neho totiž požadovali, aby im tiež dodal motor na striedavý prúd. Tesla predal patentové práva Westnghousovmu podniku za milión dolárov získal tým prostriedky pre ďalšiu prácu. Rok bol síce viazaný zmluvou v Pittsburghu u Westinghousa, ale akonáhle sa vrátil do New Yorku, okamžite začal so stavbou niekoľkých generátorov vysokej frekvencie. Práca s generátormi mu umožnila objaviť nový spôsob elektrického osvetlenia – vzduchoprázdne sklenené trubice v silnom vysokofrekvenčnom poli svietili. Toto osvetlenie sa pre malú účinnosť nevyužilo. Objavil i fyziologické účinky striedavého prúdu vysokej frekvencie. Geniálnym vynálezom bol Teslov transformátor bez železného jadra, ktorý predstavoval v obore vysokofrekvenčného elektromagnetického poľa objav základného významu. V roku 1894 postavil Tesla vysielaciu rádiostanicu a robil s ňou mnohé pokusy. Okrem toho pracoval na probléme využitia oscilátora pre viacnásobnú telegrafiu a telefóniu a skúmal povahu elektriny.
Neprestal ani po zničení svojho laboratória. Koncom roku 1896 bolo už v prevádzke nové laboratórium a nová rádiostanica. Tesla vyriešil problém bezdrôtovej telegrafie vo všetkých základných princípoch a dokázal možnosť telekomunikácie na veľké vzdialenosti. Už vtedy bolo možné využiť jeho poznatky priemyslovo, ale Tesla mal iné ciele - išlo mu predovšetkým o prenos elektrickej energie bez drôtov. Po dvoch rokoch práce skonštruoval loď, ktorá sa dala riadiť na diaľku. Pohon zabezpečovali akumulátory. Americké námorníctvo však o ne neprejavilo záujem.
V roku 1897 zahájil Tesla prípravy k stavbe veľkej rádiostanice v Coloradu. Anténa stanice bola vysoká 70 metrov. Podobná bola i prijímacia stanica vzdialená od vysielacej tisíc kilometrov. Už vtedy uverejnil svoju víziu, čo všetko by mohla ľudstvu poskytovať veľká rádiostanica: mala slúžiť k prenášaniu hovorov a hudobných programov, mohla riadiť loď bez kompasu a zisťovať jej polohu, vzdialenosť i rýchlosť, mohla prenášať texty a iné texty na diaľku. Dnes už je to všetko uskutočnené, vtedy to ľuďom pripadalo ako nezrozumiteľné fantazírovanie.
Tesla však išiel ešte ďalej. Vyskúšal princíp, ktorý ho priviedol k názoru, že je možné dosiahnuť spojenie s inými planétami. Uvažoval takto: ak máme vysielač o výkone 1000 kW a využívame túto energiu za jednu sekundu, dostávame energiu tisíc kilowattsekúnd. Ak však využijeme túto energiu v impulze trvajúcom tisícinu sekundy, dostaneme impulz o výkone milióna kW. A práve na tomto princípe boli po druhej svetovej vojne vysielané signály k Mesiacu a na základe časového rozdielu vyslaných a prijatých impulzov bola zistená jeho presná vzdialenosť od Zeme.
Pri svojich pokusoch v Colorade používal Tesla hlavne elektromagnetické vlny väčších dĺžok, ktoré neskôr pomohli uskutočniť rádiotelegrafické spojenie cez oceán. V priebehu rokov 1901 – 1902 postavil Tesla na Long Islande rádiostanicu so zvláštnou anténou hríbovitého tvaru o priemere 20 metrov a výške 57 metrov. Dokončenie stanice však už bolo nad Teslové sily, nemal ďalšie finančné prostriedky. Počas prvej svetovej vojny ju dalo zničiť americké ministerstvo obrany, aby nemohla slúžiť nepriateľovi. Nikola Tesla nebol len priekopník využitia striedavého elektrického prúdu. Je autorom mnohých vynálezov, ktoré reprezentujú niekoľko tisíc strán textu a za ktorými sa skrýva neúnavná práca mnohých rokov jeho plodného života. Posledný patent mu bol priznaný 3. januára 1922. Jeho práce z tohto obdobia mu finančne zaistili život v starobe.
Na sklonku života býval v hoteli Newyorker, sám a zabudnutý. Zranenie po automobilovej nehode mu nedovolilo opúšťať hotelovú izbu. Nesťažoval sa, sám prežíval celý svoj život, úplne zaujatý iba svojimi veľkými myšlienkami. Tvorivou prácou sa zaoberal až do svojej smrti. Zomrel 7. januára 1943 v New Yorku.