Nie sme pripravení platiť za školy
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 1537×
Příbuzná témata
Nie sme pripravení platiť za školy
Diskusia o spoplatňovaní vysokého školstva sa rozbehla, no iba veľmi pomaly a nedôrazne, preto sa s ňou študenti stredných škôl buď nezaoberajú, alebo ju vnímajú ako veľmi nedostatočnú. Kto sa o reformu financovania zaujíma, nemá dostatok informácií a nedokáže si objektívne vytvoriť vlastný názor. Otázka financovania VŠ sa mala pôvodne vyriešiť vládou schválenou koncepciou rozvoja vysokého školstva, reformu financovania radšej obišla. S čím to súvisí? Vždy, keď sa čo len objavila myšlienka spoplatniť vysoké školy, niektorí politici začali proti tomu mohutne protestovať. V súčasnej situácii by to predsa bol krok nesociálny a nereformný. Ale nemôže to byť aj inak? Ak uvažujeme o spoplatnení školstva, aké dôsledky nás k tomu vedú? A práve tieto dôsledky sú faktormi ovplyvňujúcimi celú diskusiu o reforme financovania vysokého školstva. Zavedenie plateného školstva by určite vyriešilo množstvo problémov. Je to najmä odmeňovanie, kde všeobecne platí, že nízka hodnota odmeňovania priamo ovplyvňuje aj kvalitu poskytovaného vzdelania. Takisto noví učitelia určite za malú odmenu do školstva neprídu. V Českej republike je celoštátny priemer pla-tu učiteľov ZŠ 13 526 Kč (údaj za prvý polrok tohto roku). Treba ešte niečo dodať?Možno by sa riešil aj akútny nedostatok miest na VŠ. Odhaduje sa, že u nás študuje na vyšších ako stredných školách v súčasnosti 25 % ľudí vo veku 20 rokov, kým v ostatných krajinách OECD študuje v priemere 42 % 20-ročných. Len na porovnanie: v Poľsku je to 46 %. Záujemcov o štúdium je u nás samozrejme omnoho viac a toto množstvo prekračuje aj množstvo študujúcich. Približne polovica záujemcov nemôže študovať na VŠ pre nedostatok miesta, pričom ten je daný nedostatkom peňazí.
Návratná investícia
Nevyužívame ani vzdelanostný potenciál. Tento asi najzávažnejší dôsledok súčasného bezplatného školstva súvisí s tým, že naša krajina využíva len približne polovicu svojho obrovského potenciálu mladých a vzdelaných ľudí. Už teraz badať dôsledky v ekonomickej sfére, a to najmä v konkurencieschopnosti a nezamestnanosti.
Okrem rodín, ktoré sú na základe kritérií uznávané štátom ako sociálne slabšie, podstatnú časť spoločnosti tvoria rodiny, ktorých príjem je nižší ako celoštátny priemer a na pomoc zo strany štátu nemajú nárok. Týka sa to viac ako polovice obyvateľstva vrátane vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Nestane sa práve pre týchto ľudí vzdelanie nedostupným? V záujme každého štátu je mať čo najviac vzdelaných ľudí, schopných vytvárať nové hodnoty. Medzi vysokoškolsky vzdelanými je najnižší počet dlhodobo nezamestnaných. To, čo štát vynaloží na vzdelávanie, sa mu niekoľkonásobne vracia prostredníctvom daní a ušetrených výdavkov na podpory a sociálne dávky. KDH presadzuje vlastný model 10 % účasti študenta na nákladoch na štúdium. Rozpočet pre VŠ v roku 1999 dosiahol sumu 5,449 mld. Sk, poplatky by teda priniesli maximálne 500 mil. Sk. Podstatná časť tejto sumy však bude vynaložená na štipendiá pre študentov zo sociálne slabších rodín, predpokladá sa, že to bude asi 200 mil. Sk. Reálny výnos je teda 300 mil. Sk, čo predstavuje 5 % súčasných výdavkov na VŠ. Je tiež potrebné pripočítať administratívne náklady spojené so zavedením poplatkov. Takto získané zdroje zo spoplatňovania sú nielen malé, ale pri dnešnej sociálnej situácii skôr skomplikujú situáciu jednotlivým rodinám s vysokoškolákom, ako by im mali priniesť výhody. Platené štúdium nie je automaticky garanciou jeho kvality, čo platí špecificky práve pre Slovensko. Vysoké školy s najväčšou pravdepodobnosťou zostanú takmer rovnako finančne podvyživené ako v súčasnosti.
Alternatívne financovanie
V terajšej ekonomickej situácii je preto potrebné hľadať finančné zdroje inde ako u študenta, a ak by bolo potrebné spoplatnenie, tak iba v hraničnej situácii. Finančné zdroje sa črtajú napríklad v alternatívnom financovaní (dotácie od sponzorov, regiónov a podnikov), alebo v podnikateľskej činnosti VŠ a jej oslobodenia od daní. Ak sa bude naša spoločnosť o niekoľko rokov či desaťročí nachádzať v lepšej ekonomickej situácii, spoplatňovanie by malo byť súčasťou štúdia. Teraz na to ešte určite nie sú vytvorené dostatočné podmienky.