Nemecko
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Nemecko
Obsah1. strana : obsah
2. strana : politická mapa Nemecka
3. strana : história štátu, vznik a jeho povrch
4. strana: najvyššie štíty Nemecka
5. strana: podnebie, rastlinstvo a živočíšstvo, nerastné zdroje, priemysel
6. strana: doprava, poľnohospodárstvo, obyvateľstvo
7. strana: sídla, sociálna starostlivosť a školstvo, ekonomika
8. strana: inštitúcie, administratívne členenie
9. strana: slávne osobnosti Nemecka a obrázková príloha
10. obrázková príloha, erby jednotlivých spolkových krajín
História
Vznik nemeckého štátu bol procesom trvajúcim celé stáročia. Slovo „deutsch“, sa po prvý raz vyskytlo zrejme až v 8. storočí, pôvodne ako označenie jazyka, ktorým sa hovorilo vo východnej časti Franskej ríše. Ako rok, v ktorom sa Východofranská ríša zmenila na Nemeckú ríšu sa obvykle udáva letopočet 911, keď sa prvým nemeckým kráľom stal Konrad I. K ustáleniu západnej hranice došlo pomerne rýchlo, kým podoba východnej hranice bola do 14. storočia nestála. Kráľa volila vysoká šľachta. Stredoveká ríša nemala hlavné mesto, kráľ mal niekoľko sídel. Cisárstvo vzniklo, keď sa Oto I. nechal korunovať v roku 962 pápežom v Ríme, čím založil tradíciu. Obdobie univerzálneho cisárstva sa skončilo po vymretí Štaufskej dynastie v roku 1268. Vnútorné rozpory zmarili vytvorenie národného štátu. Na základe Zlatej buly Karola IV. z roku 1356 získali právo voliť kráľa siedmi kurfirsti. Od roku 1438 sa nemecká koruna stala dedičná pre Habsburgovcov. Maximilián I. ako prvý cisársky titul získal bez toho, aby ho korunoval pápež. Vďaka rozvoju remesiel mestá v stredoveku postupne preberali funkciu mocenských centier. Narastajúca nespokojnosť s cirkvou vyústila do vystúpenia Martina Luthera v roku 1517. V roku 1555 vyhlásili rovnoprávnosť protestantského vyznania. V tom čase bolo Nemecko zo štyroch pätín protestantské. Následkom tridsaťročnej vojny bola veľká časť krajiny spustošená, ale na základe Westfálskeho mieru z roku 1648 zo Spolkového zväzu vystúpilo Nizozemsko a Švajčiarsko. V období absolutizmu vzrástla moc niektorých spolkových krajín, najmä Bavorska, Saska a Hannoverska a najmä Brandenburská – neskoršieho Pruska, ktoré sa stalo vojenskou mocnosťou za Fridricha Veľkého (1740 – 1786). Po porážke Napoleona sa na kongrese vo Weimare v roku 1814 – 1815 rozbitý nemecký štát neobnovil. Nemecký zväz bol formáciou nezávislých štátov, ktorý fungoval len vďaka súhlasu Pruska a Rakúska.
Nemecký zväz vystriedal v roku 1860 Severonemecký zväz, ktorý viedol pruský ministerský predseda Otto von Bismarck. Oživenie Nemecka umožnil hospodársky rozmach podmienený najmä vznikom jednotného vnútorného trhu v roku 1834.
V roku 1871 bol pruský kráľ Viliam I. korunovaný za nemeckého cisára. V prvej svetovej vojne Nemecko bojovalo na strane Rakúska proti Francúzsku, Rusku a Anglicku. Porážka Nemecka viedla k abdikácií cisára a vzniku Weimarskej republiky. Jej úpadok sa začal hospodárskou krízou v roku 1929. Národno-socialistická strana sa od roku 1932 stala najsilnejšou stranou a Adolf Hitler sa v nasledujúcom roku stal ríšskym kancelárom a po Hindenburgovej smrti aj prezidentom. Po útoku na Poľsko 1. septembra 1939 sa začala 2. svetová vojna. Po bezpodmienečnej kapitulácií Nemecka 8. – 9. mája 1945 vyhlásili na území bývalej britskej, americkej a francúzskej zóny Spolkovú republiku Nemecko 23. mája 1949. 7. októbra 1949 vznikla Nemecká demokratická republika. Podľa Parížskej dohody sa 5. mája 1954 sa stala Spolková republika Nemecko plne nezávislým štátom. Rozdelenie Nemecka umocnilo postavenie berlínskeho múru v roku 1961.
Západnú a východnú časť krajiny zjednotili 3. októbra 1990. Tri západné a sovietska okupačná mocnosť sa formálne zriekli svojich práv 15. marca 1991. V januári 1999 pristúpilo Nemecko k spoločnej európskej mene.
Povrch
Nemecko leží v strede Európy pri Baltskom mori medzi Poľskom a Francúzskom, na východe hraničí s ČR, na juhu s Rakúskom a Švajčiarskom, na západe s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom, Holandskom a na severe s Dánskom. Členité severné pobrežie obmývajú vody Severného a Baltského mora. Pri pobreží Baltského mora sú Východofrisské a Severofrisské ostrovy a vzdialenejší ostrov Helgoland. Pri Baltskom mori sa rozkladá rozsiahla Severonemecká nížina – nepatrne zvlnená rovina s nízkymi kopcami a plochými panvami. Nížina k juhu mierne stúpa k severnému úpätiu Stredonemeckej vysočiny a ku Krušným horám. Pre Severonemeckú nížinu sú typické široké riečne údolia. Pri Baltskom pobreží sú i piesočné presypy. Na západe začína Porýnsko s Bridlicovou vrchovinou s rozsiahlymi náhornými plošinami. Jednou z nich preteká rieka Rýn. Od tejto vrchoviny sa na východ rozkladá Stredonemecká vysočina. Vysočina je zarastaná ihličnatými lesmi. Na juhozápade pozdĺž francúzskych hraníc sa tiahne pohorie Čierny les s najvyššou horou Franský Jura, lemujúci severný breh Dunaja a tiahnúci sa až k českým hraniciam. Pozdĺž českých hraníc sú spoločné pohraničné pohoria – Český les a Šumava s najvyššou horou Veľký Javor.
Na juhu štátu je pohorie Alp a na rakúskych a švajčiarskych hraniciach najvyššie horské pásmo Nemecka – západné Algavské Alpy s horskými lúkami a pastvinami a Severotirolské Alpy s najvyššou horou Nemecka – Zugspitze( 2963 m ).
Najsevernejšou časťou Severonemeckej nížiny je Maklenburská jazerná plošina, rozprestierajúca sa medzi riekou Labe a Odrou s niekoľkými stovkami jazier a jazierok. Pramenia tu niektoré menšie rieky tečúce do Baltského mora. Táto plošina je neúrodná, piesočnatá a štrkovitá zarastená väčšinou borovicovým lesom. Južná a hlavne juhozápadná časť Nemecka je vyplnená Stredonemeckou vysočinou s pohorím Harz. Hlavná časť vysočiny je skupina Sasko-durýnskych pohorí, ku ktorým náleží Durýnsky les, ktorý spoločne s Franským lesom tvorí prechod ku Smrečinám a Halstrovským horám. Na východe na ne naväzujú Krušné hory s najvyššou horou Fichtelberg. Ďalej na východ pokračuje Labské pieskovcové pohorie, rozdelené hlbokým údolím, ktorým vyteká Labe z Českej republiky. Z ČR na sever vychádza nevysoká Žitavská a Lužická vrchovina zvoľna sa skláňajúca k severu. Všetky ostrovy – najväčší z nich je Rugen (Rujana) – sú obkľúčené časťami pevniny. · Rozloha: 357 021 km2
Najvyššie štíty Nemecka:
Názov vrchu Výška v metroch
Zugspitze 2962
Watzmann 2713
Feldberg 1493
Großer Arber 1456
Fichteberg 1214
Brocken 1142
Vodstvo
Vodstvo Nemecka patrí do povodia Severného, Baltského a Čierneho mora. V Nemecku kraľujú dve veľké rieky: Rýn a Labe. Rýn tvorí miestami prirodzenú hranicu s Švajčiarskom a Francúzskom. Do mora sa vlieva na území Holandska. Patrí k najväčším riekam Európy a so svojimi hlavnými prítokmi Moselou (Mosel) a Mohanom (Mein) tvorí dôležitú vodnú cestu. V deltách týchto riek sú úrodné údolia. Druhou veľkou riekou je Labe (Elbe) s celkovou dĺžkou 1122 km prameniaca v českých Krkonošiach. Labe preteká Severonemeckou nížinou a pri Hamburgu sa vlieva do Severného mora. Prítoky na nemeckom území sú: zľava Modla (Mudle) a Sala (Saale), z prava Čierny Halstrov (Schwarze Elster) a Havola (Havel) s prítokom Sprévou (Spree). Južnou časťou štátu preteká Dunaj (Donau) s vodnatými prítokmi z Alp (Lech, Isar a Inn) Ďalšou veľkou (prevažne hraničnou) riekou je Odra, ktorá ústí do Baltského mora na území Poľska. Z nemeckej strany nemá veľké prítoky. Rieky tečúce prevažne v rovine majú priaznivé podmienky pre plavbu a sú prepojené sústavou prieplavov. V Nemecku je pomerne dosť malebných jazier, najmä v Maklenburskej náhornej plošine a v okolí Berlína. Sú väčšinou bahnité s nízkymi alebo trávnatými alebo zalesnenými brehmi a využívajú sa k rekreácií. Rieky pretekajúceúzemím Nemecka Dĺžka v km. Ostrovy Rozloha v km
Rhein (Rýn) 865 Rügen 926
Elbe 700 Usedom (nem.
časť) 354
Main 524 Fehmarn 185
Weser 440 Sylt 99
Spree 382
Podnebie
Nemecko leží v oblasti západoeurópskeho mierneho a vlhkého podnebia s prejavujúcimi sa vplyvmi kontinentálneho podnebia následkom väčšej vzdialenosti východných častí od oceánu. Jar je tu krátka, leto teplé, pri pobreží je v lete relatívne chladnejšie ako vo vnútrozemí. Zima je dlhá s častými vetrami. Je tu dostatok zrážok (okrem oblastí medzi Lipskom a Magdeburgom). Sneh padá hlavne na východe a juhu štátu. Rastlinstvo a živočíšstvo
Lesy tvoria štvrtinu z celkovej plochy štátu. Darí sa tu vysádzať i na piesočnatých pôdach. Na západe prevládajú lesy zmiešané, na východe zmiešané, hlavne borovicové. Z listnatých stromov sa hojne vyskytuje buk a dub. Pri tokoch riek sú plochy lúk a pastvín. Na vegetáciu skromné sú vresovištia a rašeliniská v Severonemeckej nížine. V rezerváciách sa z pôvodného živočíšstva zachovali: zubor, medveď, rys a vlk, voľne žije lovná zver: zajace, králiky, vysoká zver atď. Nerastné zdroje
Výskyt úžitkových nerastov je zameraný jedným smerom a náleziská sú veľmi intenzívne využívané. Sú tu mohutné ložiská kamenného uhlia (Porúrie a Sársko) – najväčšie zásoby v západnej Európe a hnedého uhlia (Durýnsko), Sársky revír ťaží najviac hnedého uhlia na svete. Menšie ložiská sú aj inde. Ďalej má Nemecko zásoby draselných solí (v okolí Strassfurtu a Helberstadtu); tunajšia ťažba je základom priemyslu, hlavne výroby draselných hnojív. Ďalej sú tu zásoby medenej rudy (Mansfeld), urán (pohorie Krušných hôr), ropa (Hannover), v menšej miere sa vyskytujú rudy olova, zinku a striebra. Blízko Miesne sa ťaží kaolín – základ pre výrobu svetoznámeho porcelánu. Vyskytuje sa tu dostatočné množstvo stavebného kameňa, tehlárskych hlín, na ostrove Rujana sú ložiská kriedy. Rašelina sa ťaží v Severonemeckej nížine.
Priemysel
Nemecko je vysokorozvinutý priemyselný štát s vyspelým poľnohospodárstvom. Hodnotovou výrobou zaujíma 3. miesto na svete. Základom hospodárstva je bohatstvo hnedého a čierneho uhlia a železnej rudy, ktorá sa vyskytuje neďaleko nálezísk čierneho uhlia v Porúrií. Ťažba však pre rozvinutý priemysel nestačí, preto sa musí časť železnej rudy dovážať. Pre priemysel je dôležitá výroba elektrickej energie, ktorá sa čiastočne získava z vodných zdrojov v alpských oblastiach. V Nemecku sú zastúpené všetky odvetvia priemyslu. Najväčšou priemyselnou oblasťou je Porúrie (povodie rieky Ruhr) a Porýnie. Najdôležitejšie je hutníctvo a strojárstvo (Mohuc a Kolín nad Rýnom), ďalej elektronika, ťažobný a chemický priemysel a celá rada ďalších výrobných odvetví. Výroba spotrebného a potravinárskeho tovaru je rozšírená po celom štáte.
· elektrická energia: výroba 52,5356 bil.
kWh, z toho 29,06% z jadrových elektrární
Doprava
Mohutne rozvinutému priemyslu zodpovedá aj moderné riešenie dopravy. Hustá železničná sieť je doplnená hustou sieťou ciest a diaľnic, spolu s veľkým množstvom splavných riek prepojených prieplavmi tvoria taktiež dôležité dopravné cesty hlavne Rýn s veľkým vnútrozemským prístavom Duisburgom v priemyselnej oblasti. Splavné časti riek merajú viac ako 6 000 km. Baltský prieplav spája Severné more s Baltským a môžu ním prechádzať aj veľké námorné lode. Najväčší námorné prístavy ležia pri Severnom mori: Hamburg, Brémy (Bremen), pri Baltskom mori Rostock, Kiel a Lubeck. Letecká doprava je na vysokej úrovni. Vo Frankfurte nad Mohanom leží jedno z najväčších európskych letísk s medzinárodnou prevádzkou.
Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo je veľmi vyspelé s maximálnym využitím mechanizačných prostriedkov. Produkcia kryje vlastnú spotrebu a prebytky sú vyvážané. Orná pôda zaberá 47 % z celkovej plochy, lesy pokrývajú 27 % a lúky a pastviny 12 % z celkovej rozlohy. Najúrodnejšie sú oblasti pri rieke Rýn a Dunaj a Magdeburská oblasť. Pestuje sa tu obilie a ovos, menej pšenica a jačmeň. Z okopanín sú to hlavne zemiaky a cukrová repa. V Bavorsku aj chmeľ a ľan. V údolí rieky Rýn a Mosel sa darí vínnej réve a tabaku. Obyvateľstvo
Obyvatelia sú Nemci, ale žijú tu aj národnostné menšiny: napr. Lužickí Srbi, Turci.. Pri pobreží na ostrovoch Severného mora žije menšina Friskov s vlastným jazykom. Väčšina obyvateľstva je zamestnaná v priemysle a v obchode
· počet obyvateľov: 82 797 408
· hustota zaľudnenia: 222 obyv./km štvorcových
· v mestách 85,3%,
· priemerná dĺžka života: priemerný vek 77,44; muži 74 rokov, ženy 81 rokov
· Rasové a národnostné zlozenie: Nemci (90 %), Dáni (1%), Frízi (1%), Lužickí Srbi (0,5% )iné (7,5 %): Turci, Chorváti, Srbi, Taliani atď.
· náboženstvo: protestantské (42 %), rímsko-katolícke (43 %), moslimské (3 %),
· pôrodnosť: 9,35 0/00 ; úmrtnosť: 10,49 0/00
· dojčenská úmrtnosť 6 0/00
· migrácia: 4,01 0/00
· náboženstvo: protestanti 38%, rímski katolíci 34%, moslimovia 1,4%
Sídla
Hlavným a najväčším mestom je Berlín. Je dôležitým, politickým, hospodárskym a kultúrnym strediskom štátu. Sídli tu Humboldtova univerzita. Je tu jeden z najväčších európskych vnútroštátnych prístavov. Priemyselný Berlín je dôležitou železničnou a leteckou križovatkou Európy. Toto moderne veľkomesto bolo vybudované po druhej svetovej vojne, v ktorej bolo pôvodne mesto zničené. Pôvodným hlavným mestom NSR bolo univerzitne mesto Bonn ležiace na rieke Rýn.
Druhým najväčším mestom Nemecka je Hamburg ─ pristav pri ústí Labe do Severného mora. Je to štvrtý najväčší pristav Európy, živé veľkomesto s významom pre svetový obchod. Tretím veľkým mestom je Mníchov ─ hlavne mesto Bavorska. Nachádzajú sa tu umelecké zbierky. Z priemyslu je to potravinársky priemysel ale i odevný a strojársky. Kolín nad Rýnom je veľkým priemyselným mestom Porýnia. Nachádza sa tu najväčší goticky chrám v Nemecku. Ďalším veľkým mestom je Lipsko ─ priemyselne a obchodne stredisko so svetovo významnými jarnými a jesennými veľtrhmi. Nachádza sa tu tiež univerzita, veľká vedecká knižnica a tlačiarne. Mesto je tiež športovým strediskom. Blízko českých hraníc leží na rieke Labe mesto Dráždany ─ známe kultúrnymi pamiatkami a umeleckými zbierkami. Žije tu viac ako 500 000 obyvateľov. Severne od Drážďan leží mesto Mišeň (Meissen) s výrobou známeho porcelánu. Veľkými priemyselnými centrami sú mestá: Düsseldorf, Frankfurt nad Mohanom, Dortmund, Stuttgart, prístav Brémy, Hannover, Rostock, Norimberg, Chemnitz, Frankfurt nad Odrou (s chemickým a strojárenským priemyslom) a mesto Halle. Zaujímavou stavbou je aj zámok Neuschweinstein, ktorý patrí medzi divy sveta.
· urbanizácia: 86,6%
Sociálna starostlivosť a školstvo
Úroveň zdravotníctva a liečebnej starostlivosti sú v Nemecku veľmi dobré. Sociálny systém je vynikajúci v oboch častiach štátu a poskytuje rozsiahle výhody. Vo východnej časti, kde bol tento systém úzko spojený so zamestnaním a poskytoval výhody ako napríklad bezplatnú starostlivosť o predškolské deti. Vysoká nezamestnanosť na východe je veľkou záťažou pre štátny rozpočet. Školská dochádzka je aj na druhom stupni bezplatná a povinná. Úroveň vzdelania je všeobecne vysoká. Nemecké univerzity majú výbornú úroveň a tradíciu. Najznámejšie sú v Heidelbergu a v Tübingene, Markburg ma najstaršiu protestantskú univerzitu založenú v roku 1527.
· úradný jazyk: nemčina, regionálne: dánčina, frízščina, srbčina
· analfabeti: menej ako 1%
Ekonomika
Nemecko je treťou hospodársky a technologicky najvyspelejšou krajinou na svete. V rámci integrácie východnej a západnej časti Nemecka sa každoročne uskutočňuje transfer finančných prostriedkov vo výške cca. 100 miliárd USD. Rast nemeckého hospodárstva sa v roku 1999 spomalil na 1,5 %.
· mena: euro
· nezamestnanosť: 10,5 %
· pracovná sila:40,5 mld.: poľnohospodárstvo 2,7%, priemysel 33,7%, služby 63,6%
· HDP: 28 870 USD/obyv
· inflácia: 0,8 %
· rozpočet: príjmy 996 mld., výdavky 1,036 bil.
· export: 610 mld. USD
· import: 587 mld.
USD
· hlavné trhy: EÚ 53,7%, (Francúzsko, 11,1%, Holandsko 7,7%, Taliansko 7,8%, Veľká Británia 6,8%, Benelux 5,6%); USA 8,3%, Japonsko 5,0%
Inštitúcie
Parlament: dvojkomorový systém; skladá sa z Federálneho zhromaždenia Bundestagu (656 kresiel), volený ľudovým hlasovacím systémom, ktorý je kombináciou priameho a proporčného zastúpenia. Strana na zastúpenie v parlamente musí získať 5 % alebo tri priame mandáty. Druhou komorou je Federálna rada alebo Bundesrat (69 hlasov, krajinské vlády sú priamo zastúpené hlasmi, každá spolková krajina disponuje 3 – 6 hlasmi v závislosti od jej veľkosti a pri hlasovaní vystupujú jednotne). Voľby do Bundestagu sa uskutočnili na jeseň roku 2002. Poslanci Bundesratu nie sú volení, zloženie sa mení podľa volieb v 16 spolkových krajinách.
· štátny sviatok: Deň zjednotenia Nemecka
Administratívne členenie
Spolková republika Nemecko (SRN) sa skladá zo 16 spolkových krajín:
Názov spolk. krajiny Rozloha Počet obyv. Hlavné mesto
Badensko – Württenbersko: 35 751 km2 9,6 mil. Stuttgart
Bavorsko 74 554 km2 11,2 mil. Mníchov
Berlín 883 km2 3,6 mil.
Brandenbursko: 29 060 km2 2,6 mil. Potsdam
Bremen 400 km2 665 000
Hamburg 775 km2 1,6 mil. Hessensko: 21 114 km2 5,7 mil. Wiesbaden
Mecklenburg - Predné Pomoransko: 23 835 km2 1,9 mil. Schwerin
Dolné Sasko: 47 349 km2 7,3 mil. Hannover
Severné Porýnie -Westfálsko: 34 068 km2 17,3 mil. Düsseldorf
Porýnie – Falcko: 19 848 km2 3,7 mil Mainz
Saarsko: 2 600 km2 1,1 mil. Saarbrücken
Sasko: 18 300 km2 4,9 mil. Drážďany
Sasko – Anhaltsko: 20 045 km2 2,9 mil. Magdeburg
Schleswigsko – Holsteinsko: 15 727 km2 2,6 mil Kiel
Durýnsko: 16 251 km2 2,6 mil Erfurt
Berlín, Brémy a Hamburg sú mestskými štátmi
Nemecko sa tradične skladá z krajín. 11 západných spolkových krajín západnej časti vzniklo v dnešnej podobe po roku 1945, vytvorenie piatich nových štátov bolo schválené 18. marca 1990 po prvých slobodných voľbách vo východnej časti krajiny. Podoba krajín v podstate pochádza z obdobia pred rokom 1952. Začlenenie Nemeckej demokratickej republiky a teda aj východných krajín do Spolkovej republiky Nemecko sa uskutočnilo 3. októbra 1990, kedy sa zároveň zlúčil západný a východný Berlín.
Slávne osobnosti Nemecka
Hudobní skladatelia: Ludwig van Beethoven, Franz Schubert, Robert Schumann
Spisovatelia a básnici: Johann Wolfgang Goethe, Heinrich Heine, Thomas Mann
Filozofovia: Georg W. F.
Hegel, Friedrich Engels, Karl Marx, Friedrich Nietze
Vedci: Johannes Kepler, Albert Einstein, Alexander von Humboldt, Vilhelm Röntgen,
Heindrich Herz a Heinrich Schliemann
Štátnici a politici: Otto von Bismarck, Paul von Hindenburg, Adolf Hitler, Konrad Adenauer, Ludwig Erhad, Helmut Kohl, Roman Herzog a Rudolf Scharpin
Podnikatelia: Friedrich Krupp, Ferdinand Porsche, Carl Benz, Gottlieb W. Daimler
Športovci: Max Schmelling, Franz Beckenbauer, Steffi Graffová, Boris Becker, Michael
Schumacher, Oliver Kahn
Stará bankovka Nemecka ß
bývalý kancelár Spolkovej republiky Nemecko
ß mesto Berlín ß
mesto Berlín ß
bývalý kancelár Spolkovej republiky Nemecko
ß.