Nemecká klasická idealistická filozofia - Friedrich Wilhelm Joseph Schelling (1775 - 1854)

Kategorie: Filozofia (celkem: 213 referátů a seminárek)

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Nemecká klasická idealistická filozofia - Friedrich Wilhelm Joseph Schelling (1775 - 1854)

- pochádzal z rod. protestantského pastora
- študoval na uni v Lipsku
- okrem teológie sa zaoberal filozofiou, filológiou, matematikou a prír. vedami
- podobne ako Fichte nadšene privítal Francúzsku revolúciu
- neskôr študoval na uni v Jene, kde našiel intenzívne podnety na uplatnenie sv. talentu
- nadviazal kontakty s kruhom romantikov a zároveň si osvojil najnovšie prírodovedné teórie
- po smrti jeho manželky nastal v jeho tvorbe zreteľný zlom - začal stagnovať a jeho filozofia sa čoraz viac zbližovala s mysticizmom
- jeho posl. pokus nadviazať na pôde berlínskej uni na niekdajšie pôsobenie v univerzitnom prostredí dopadol neúspešne

- hl. diela: Systém transcendentálneho idealizmu, Filozofia náboženstva

- jeho filozof. tvorbu možno rozdeliť na 2 obd.:
1. venoval sa problémom prírodnej a transcendentálnej filozofie
2. toto obd. je zameraná na mystickú filozofiu, filozofiu mytológie a zjavenia

- bol Heglovým súčasníkom, ale nadväzoval na Fichteho
- spočiatku bol prívrženec Fichteho filozofie, no čoskoro k nej zaujal kritický postoj a vytv. vlastný filozof. systém
- za hl. nedostatok Fichteho filozofie považoval to, že sa nezaoberá realitou prírody a že ju chápe ako Neja odvodené od Ja
- zároveň kritizoval monizmus i dualizmus
- vytv. vlastnú originálnu filozofiu, filozofiu totožnosti ducha a prírody, subjektu a objektu
- za základ vš. existujúceho pokladal absolútny večný rozum, absolútne ja (teda nie hmotu a ani vedomie indivídua)

- svet a vedenie o svete spočívajú podľa neho v nerozlíšenom absolútne
- Absolútno (absolútne Ja) je zákl. vš. existujúceho
- svet má duchovnú podstatu rozmanité formy sú len prejavom, názorným obrazovým výrazom absolútneho Ja
- absolútno je prazáklad a zdroj ideálneho a materiálneho, prvotná absolútna totožnosť subjektívneho a objektívneho
- hmotu nechápal ako samostatnú realitu, ale ako zvláštny stav absolútna

- vypracoval projekt 2 filozof. vied - transcendentálnej filozofie a filozofie prírody
- rozdiel medzi nimi je v tom, že transcendentálna filozofia vychádza zo subjektívneho ako z primárneho a prichádza k záveru, že objektívna príroda má duchovnú podstatu
- prírodu teda vyvodzuje z vedomia

naturfilozofia
- prírodná filozofia (naturfilozofia) vychádza z objektívneho, začína skúmaním prírody
- naturfilozofia pozdvihla prírodu z mŕtveho mechanizmu a uviedla ju do pohybu a samovývinu
- podľa neho je príroda produktívna a zároveň produktom, je nekonečnou činnosťou, v kt.

všade vznikajú rozpory, protikladné tendencie
- naturfilozofia skúma, ako príroda prostredníctvom jednotlivých vývojových etáp dospieva k vytvoreniu inteligencie
- fil. prírody teda vyvodzuje vedomie z prírody ako neuvedomelého stavu ducha

- obidve filozofie potvrdzujú ten istý zámer: „Objektívne je totožné so subjektívnym" - jeho fil. je teda fil absolútnej totožnosti
- základom stotožňovania je inteligencia al. rozum
- týmto vymanil nem. klasický idealizmus zo sféry subjektívneho rozumu.

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?