Nemecká klasická idealistická filozofia - Georg Wilhelm Friendrich Hegel (1770 - 1831)
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 4971×
Příbuzná témata
- Nemecká klasická idealistická filozofia - Georg Wilhelm Friendrich Hegel (1770 - 1831)
- Nemecká klasická idealistická filozofia - Friedrich Wilhelm Joseph Schelling (1775 - 1854)
- Nemecká klasická idealistická filozofia - Immanuel Kant (1724 - 1804)
- Nemecká klasická idealistická filozofia - Johann Gotlieb Fichte (1762 - 1814)
- Klasická novoveká filozofia - Gottfried Wilhelm Leibniz (1646 - 1716)
Nemecká klasická idealistická filozofia - Georg Wilhelm Friendrich Hegel (1770 - 1831)
- nar. sa v rod. vysokého št. úradníka- študoval teológiu, avšak podobne ako jeho spolužiak Schelling ani on sa nenechal vysvätiť za kňaza
- obidvaja začínali ako domáci učitelia, no Heglovi trvalo dlhšie, než získal sv. prvé miesto na uni (Jena) a našiel vlastnú filozof. orientáciu
- po odchode z Jeny, dobytej Napoleonovými vojskami, sa istý čas venoval redaktorskej činnosti, potom vyučoval na gymnáziu a do uni prostredia sa vrátil v Heidelbergu
- vďaka prácam Logika ako veda a Encyklopédia filozofických vied získal povesť veľkého systematizátora a zvestovateľa „absolútnej moci rozumu"
- bol lojálny k pruskému št. - stáva sa prof. na uni v Berlíne (za obhajobu pruského režimu) - tam jeho sláva kulminuje: má mnohých žiakov a stúpencov, vzniká jeho škola
- zároveň sa jeho učenie stáva oficiálnou filozofiou pruského št. - r. 1931 náhle zomrel na choleru
- hl. diela: Fenomenológia ducha, Logika ako veda, Encyklopédia filozofických vied, Logika, Filozofia prírody, Filozofia ducha
- Schopenhauer ho nenávidel
- jeho najl. priateľom bol Schelling
- obdivovateľ Napoleona - považoval ho za zhmotnenie fil. systému, absolútneho ducha
- vytv. objektívno-idealistický systém
- kritizuje, že pred ním sa poznanie hľadalo v nadčasových predpokladoch
- základ ľudského poznania sa mení z generácie na generáciu, a preto neexist. nadčasové poznávanie
- človeka vnímal v rámci histórie
rozum
- niečo dynamické
- proces, kt. sa mení z generácie na generáciu
- prináša stále nové a nové poznatky a je progresívny
svetový duch
- (spoločnosť)
- vyvíja sa stále k hlbšiemu uvedomovaniu seba samého
- uvedomuje sa prostredníctvom ľudskej kult. a rozvoja človeka
- ľudstvo smeruje stále viac a viac k väčšej racionalite a slobode
„dialektické" myslenie
- vynašiel ho
- sledovanie hist. ho priviedlo k tvrdeniu, že vš. sa vyvíja cez 3 štádia:
1. téza racionalizmus eleati
2. antitéza empirizmus Herakleitos
3. syntéza Kant poeleati
- zákony vývoja rozumu
- dialektika je vo vš. - objektívnou silou sa stáva št. a rodina
- indivíduum - organická súčasť spol. - svetový duch al. rozum je viditeľný iba v súhre medzi ľuďmi
svetový duch sa uvedomuje v 3 stupňoch:
1. indivíduum o kt. hovorí ako o subjektívnom rozume (logika)
2. objektívny rozum v št. a spol. 3. absolútny duch - umenie, náboženstvo, filozofia.